Vrátite sa k článku, ktorý ste písali pred tridsiatimi rokmi a chvíľami sa vám zdá, že to je omyl. Že to muselo byť pred týždňom. Zrodil sa však v decembri 1989, keď sa eufória ľudí zo zmeny premenila aj na tisíce hesiel, sloganov a myšlienok načarbaných po múroch, na plagátoch, ktoré oblepili naše mestá. Boli dôkazom toho, čo sa písalo na jednom z nich: „Dvadsaťjeden rokov nás normalizovali, a predsa sme zostali normálni!“

 

Tie myšlienky ani nebolo treba formulovať. „My nemusíme myslieť PO NOVOM, stačí, ak povieme to, čo sme si mysleli.“ Predtým to však radšej nekonkretizovali, držali sa ďalšieho hesla: „Mám názor, ale nesúhlasím s ním!“ Že to nie je čestné a demokratické? Nuž viete, ľudská podstata sa nemení, už pred tridsiatimi rokmi dakto oznamoval svetu: „Som červ, lebo som šťastne prežil pád jablka.“Zdá sa, že nebol jediný. Mnoho hesiel, ktoré sme si vtedy všade mohli prečítať, zostalo platných podnes. Poďme sa teda spolu prejsť po revolučnej Bratislave v decembri 1989 a pozrime sa na ne znova.

Kabáty z ježkov

„Nechceme nový cirkus so starými opicami!“ napísal ktosi, kto sa podpísal ako - brontosaurus. Brontosaurov bolo vtedy veľa a boli veľmi aktívni, plní elánu a rozdávali jednu dobrú radu za druhou, a to aj vláde. „Alebo odstúpte, alebo si nájdite iný ľud!“ či: „Takú vládu nechceme, čo sa pri nej z miesta nehneme!“ Nechceme, nechceme... Niekedy je ťažšie povedať, čo vlastne chceme. Brontosauri to vedeli! „Milionársku daň!“ a „Švajčiarske kontá na lieky pre našich chorých!“ alebo „Žiadame potrestať ekologických zločincov!“

Dnes by nás hádam pobavila iná ceduľa, ktorá vtedy visela vedľa týchto: „Jednodňový výlet do Viedne!“Predpokladáme, že od decembra 1989 už všetci brontosauri vo Viedni boli. Teda, ak mali chuť. Lebo aj o ľudských túžbach platí - splnil sa mu jeho najväčší sen, chudák. „Slobodné voľby! Zhoď okovy! Chceme slobodné voľby!“ Keď sa pozrieme na štatistiky účasti našich občanov na voľbách, buď sme okovy nezhodili, alebo sa ani po tridsiatich rokoch nenaplnilo ďalšie z novembrových hesiel: „Narodil sa občan. Chodiť sa však musí naučiť sám!“

A možno je všetko inak, možno sme sa nedržali odporúčania, že „Kabáty treba šiť z ježkov!“ To by sa zrejme zmenilo veľa vecí. Len či k lepšiemu. „Oko za oko a národ oslepne!“Alibizmus? Vysvetlenie bolo na múre tiež: „Neťahajte tigra za fúzy a nedotýkajte sa spadnutého vedenia, lebo kope!“Hlboká myšlienka, hravo prežila tridsať rokov, spadnuté vedenie kope aj dnes!

Hádam dokonca silnejšie než v roku 1989. Lebo tá revolúcia bola nežná, inteligentná, až taká jemná, že z múrov na nás prehovorili i svetoví velikáni so svojimi posolstvami. Medzi inými Vinnetou: „Rudí bratři! Vraťte se do svých rezervací!“

Slová velikánov

Nezľahčujme! „Človek je jediný živočích, ktorý sa červená,“ pripomínal z múra spisovateľ Jean Paul. Niektorí sa červenať, zdá sa, za tých tridsať rokov celkom odučili. Aj Werich sa ľuďom vtedy prihováral svojimi slovami: „Hlúposť je vrodená,“ale na tom sa zrejme nezmenilo vôbec nič.

Francúzsky mysliteľ Pierre Eyquem de Montaigne sa pripomínal citátom: „Mať vo všetkom pravdu je neklamný znak hlúposti,“írsky spisovateľ Jonathan Swift slovami: „Zaťatosť je energia hlúposti,“ ale k slovu sa dostal aj Cicero: „Klamárovi zvyčajne neveríme, ani keď už hovorí pravdu,“ no a bodku za výrokmi nesmrteľných dával Napoleon: „Úspech sa vždy a všade začína odvahou.“

Ak by sme sa aj chceli dohovárať, ktoré heslá platia podnes a ktoré sú prežité, slová velikánov sú nespochybniteľné. Len si ich už málokto pamätá, prehlušili ich výroky niektorých terajších celebrít, hoci rozdiel medzi nimi je asi taký, aký hlásal iný nápis v centre Bratislavy: „Rozdiel medzi demokraciou a demokratizáciou je ako medzi Kanadou a kanalizáciou.“

Mimochodom, niektoré heslá sa v prúde dejín aktualizovali! Spomínate si ešte, ako nás po Nežnej revolúcii upokojovali, že keď dosiahneme dno a odrazíme sa odeň, hneď sa budeme mať lepšie? Cynici tvrdili, že na to, aby sa zadusili, im stačí byť pár centimetrov pod hladinou, iní zase, že dno sme už dosiahli, prerazili sme ho a klesáme ďalej. Dno sa však objavilo aj v novembrových heslách: „Tak dlho sme všetko prehlbovali, až sme na dne.“

Stále aktuálne?

No a čo tie tridsaťročné slogany, v ktorých niekedy stačí zmeniť jediné slovo a budú opäť ako nové? Čo by ste povedali napríklad na tieto: „Sedím si na ÚV a je mi dobre,“ alebo „Prešiel z výroby na ÚV, čím zvýšil priemerné IQ v oboch podnikoch,“ alebo: „Polievočka tých, ktorí si ju často prihrievali, už vykypela,“ alebo: „Váha súdruhov pri koryte je väčšia než súčet váh súdruhov od koryta odtlačených,“ alebo: „Umenie, ktoré sa u nás ešte neudomácnilo, je umenie odísť.“ Pre tých expresívnejších ešte jedno: „Orgán KSČ je veľmi nakazený, nechceme s ním žiaden styk.“

V novembri 1989 sme boli všetci svoji a každý bol s nami. „Som s vami!“ Dokonca aj svätý Mikuláš bol s nami, spečatil to vlastnoručným podpisom na Moste SNP, ktorý medzičasom premenovali na Nový most a potom zase na Most SNP. To viete, keď ste vo funkcii, niečo robiť musíte. To vedeli už v roku 1989: „Práca spravila z opice človeka, funkcia z človeka opicu.“ A keď už tú funkciu máte, spomeňte si na slogan: „Od koryta ku korytu, a to chcete autoritu?“

Čo dodať? Sme opäť v Bratislave, lenže v novembri 2019. Tridsať rokov po. A ďalej platí najkratšie z hesiel: „VYDRŽAŤ!“