Roman Laml

Francúzsko počas vlády kráľa Ľudovíta XIII. v&nbsp;prvej polovici 17.&nbsp;storočia bolo plné vojen a&nbsp;mocenských bojov. Jeho romantickú podobu poznáme napríklad z&nbsp;diela Alexandra Dumasa Traja mušketieri. Tí symbolizovali čestnosť a&nbsp;statočnosť, bojovali proti intrigám zloducha kardinála Richelieua. Hoci sa Dumas inšpiroval reálnymi historickými postavami, kardinál sa stal obeťou spisovateľovej fantázie. Richelieu bol síce intrigán, súčasne však bol veľmi schopný a&nbsp;pracovitý politik, ktorý sa výrazne zapísal nielen do francúzskych, ale aj svetových dejín.

Richelieu, plným menom Armand Jean du Plessis de Richelieu, vojvoda de Fronsac, sa narodil v&nbsp;Paríži na jeseň v&nbsp;roku 1585. Jeho otec slúžil ako správca kráľovstva, ale zomrel, keď mal Armand päť rokov. Pre celú rodinu to znamenalo veľkú stratu, a&nbsp;to najmä z&nbsp;hľadiska postavenia a&nbsp;materiálneho zaistenia. Chlapec vyrastal na zámku Richelieu na západe Francúzska. Keď mal deväť rokov, odišiel študovať filozofiu do Paríža. Keďže mu bola predurčená vojenská kariéra, neskôr nastúpil do vojenskej školy pre mladých šľachticov. Neskorší kardinál tam viedol typický život mladého dôstoj­níka a&nbsp;dokonca ho museli liečiť na kvapavku. Zlom v&nbsp;jeho živote nastal v&nbsp;roku 1605. Hlavný zdroj príjmu rodiny bolo biskupstvo v&nbsp;Luçone, ktoré za verné služby daroval jeho otcovi kráľ Henrich III. Keď sa uvoľnilo miesto biskupa, hľadal sa nástupca a&nbsp;voľba nakoniec padla na Armanda. Ten ukončil svoju vojenskú kariéru a&nbsp;vybral sa doštudovať teológiu. V&nbsp;decembri 1606 ho kráľ Henrich IV. vymenoval za biskupa v&nbsp;Luçone. Richelieu však nemal potrebný vek na vysvätenie, mal len 22 rokov, čo bolo o&nbsp;štyri menej, ako potreboval. Preto sa v&nbsp;roku 1607 vydal do Ríma priamo za pápežom, kde sa aj pomocou intervencií z&nbsp;Paríža stal právoplatným biskupom. Svojmu poslaniu sa venoval veľmi zodpovedne a&nbsp;rýchlo si získal povesť schopného a&nbsp;pracovitého náboženského hodnostára, čo vtedy bolo skôr výnimkou. Tieto pozície sa získavali za odmenu a&nbsp;často slúžili len ako zdroj príjmu pre šľachtica, ktorý sa o&nbsp;duchovný úrad vôbec nezaujímal.

Bolo zrejmé, že mladý biskup má veľké ambície. V&nbsp;roku 1614 sa zúčastnil ako jeden zo zástupcov duchovenstva na zasadnutí generálnych stavov, kde sa prejavil ako vynikajúci rečník. Upútal na seba pozornosť. Vdova po zavraždenom kráľovi Henrichovi IV. Mária Medicejská ho krátko nato prijala na kráľovský dvor a&nbsp;Richelieu sa stal jej radcom. Hoci formálnym panovníkom bol jej syn, Mária Medicejská mala v&nbsp;tom čase v&nbsp;rukách fakticky všetku moc. Vládla ako regentka, následník trónu Ľudovít XIII. nebol totiž plnoletý. Veľký vplyv na ňu však mala dvorná dáma Léonora Galigai s&nbsp;manželom Concinom Concinim, ktorých by sme mohli označiť za hochštaplerov. Richelieu sa v&nbsp;týchto pomeroch rýchlo zorientoval, votrel sa do priazne mocného triumvirátu a&nbsp;stal sa členom štátnej rady. Lenže neprešiel ani rok a&nbsp;situácia sa zmenila. Mária Medicejská svojho syna ignorovala a&nbsp;usilovala sa udržať si moc čo najdlhšie. Dospievajúci Ľudovít XIII. sa preto rozhodol uplatniť svoj legitímny nárok na trón a&nbsp;zorganizoval palácový prevrat. Concini bol zavraždený a&nbsp;Léonora Galigai skončila na popravisku ako čarodejnica. Nový kráľ Ľudovít XIII. poslal svoju matku preč z&nbsp;dvora a&nbsp;Richelieu musel odísť s&nbsp;ňou. No nevzdal sa. Počas sedemročného vyhnanstva po boku kráľovej matky pôsobil ako samozvaný špeh a&nbsp;o&nbsp;všetkom dôležitom informoval kráľa. Ako 37-ročný sa aj vďaka intervencii Márie Medicejskej u&nbsp;pápeža stal kardinálom a&nbsp;snažil sa robiť prostredníka medzi panovníkom a&nbsp;jeho matkou. Ľudovít mu však zo začiatku nedôveroval a&nbsp;považoval ho za ctižiadostivého intrigána. Richelieu si postupne predsa len získal kráľovu priazeň. Stal sa členom štátnej rady a&nbsp;po piatich mesiacoch jej prvým ministrom, čo bola funkcia podobná dnešnému predsedovi vlády. Tento post až do svojej smrti neopustil.

Richelieu svojím výzorom aj celou osobnosťou vzbudzoval rešpekt. Vyžarovala z&nbsp;neho vysoká inteligencia, vnútorná sila a&nbsp;odhodlanie. Bol stredne vysoký, štíhly a&nbsp;vždy dokonale oblečený. Vyzeral skôr ako vojak než ako kňaz. Mal prenikavé oči, chudú tvár predlžovala kozia briadka. Podľa zachovaných záznamov často pôsobil povýšenecky a&nbsp;túto chybu aj sám priznával. Súčasne bol obľúbený u&nbsp;svojho služobníctva, pretože sa k&nbsp;nemu správal slušne. Mal rád všetko krásne, prepych a&nbsp;nádherné slávnosti, stravoval sa však skromne. Bol veľmi čistotný a&nbsp;jeho kabinet a&nbsp;pracovný stôl boli vždy upratané, všetko malo svoje miesto. Na pracovnom stole veľmi často spávala jeho mačka. Rád počúval hudbu. Bolo o&nbsp;ňom známe, že zamestnával štyroch štátnych a&nbsp;niekoľko osobných tajomníkov, ktorí len veľmi ťažko stíhali jeho pracovné tempo. Niekedy spal len zopár hodín, a&nbsp;keď sa prebudil, hoc aj uprostred noci, diktoval listy, pokyny alebo študoval dokumenty. Dokázal si veľmi rýchlo vytvoriť názor na väčšinu prerokúvaných problémov, čo vychádzalo aj z&nbsp;jeho rozsiahlych znalostí. O&nbsp;dôležitých veciach vždy informoval kráľa, ktorému poradil, ale konečné rozhodnutie ponechával na ňom. Vždy sa usiloval o&nbsp;to, aby ho panovník vnímal ako svojho služobníka, ktorý ma na zreteli len záujem štátu a&nbsp;koruny. Richelieu si pracovitosťou a&nbsp;výkonnosťou čoraz viac upevňoval svoje postavenie a&nbsp;vládca mu postupne odovzdal prakticky celé riadenie štátu. Kardinál ho nikdy nesklamal. Zefektívnil štátnu správu a&nbsp;postupne vytváral z&nbsp;roztriešteného Francúzska absolutistickú monarchiu. Stál pri zrode myšlienky štátneho záujmu, ktorý posunul centrum pozornosti z&nbsp;panovníka na krajinu. Musel riešiť aj vnútorné konflikty medzi väčšinovými katolíkmi a&nbsp;menšinovými protestantmi. Kým doma odpor protestantov zlomil, na medzinárodnej scéne ich podporoval. Aj v&nbsp;tomto smere mu išlo len o&nbsp;záujem štátu, ktorý zvonka ohrozovala vzrastajúca moc najmä španielskych Habsburgovcov. Preto počas 30-ročnej vojny Richelieu podporoval protestantských Švédov. Posilňovanie kardinálovej moci súčasne vyvolávalo odpor proti nemu. Kráľova matka a&nbsp;jeho brat Gaston rozohrávali rôzne komploty na jeho odstavenie. Známa je scéna z&nbsp;novembra 1630, keď Mária Medicejská požiadala syna, aby kardinála vyhnal. „Buď pôjde on, alebo ja!“ vyhrotila svoj postoj. Počas tejto debaty sa v&nbsp;miestnosti objavil aj Richelieu, ktorý okamžite reagoval. Teatrálne a&nbsp;s&nbsp;plačom padol k&nbsp;nohám Márie Medicejskej a&nbsp;požiadal kráľa, aby ho zbavil úradu, že sa nechce stať predmetom sváru medzi panovníkom a&nbsp;jeho matkou. Keď­že Ľudovít&nbsp;XIII. s&nbsp;rozhodnutím váhal, zobral sa a&nbsp;odišiel. Mária Medicejská si myslela, že zvíťazila, ale ešte ten istý večer kráľ rozhodol, že Richelieu zostane v&nbsp;jeho službách. Naopak, matku poslal do exilu. Kardinál patril medzi tých, ktorí pochopili význam propagandy, pričom využil noviny, ktoré v&nbsp;tom čase vznikali. S&nbsp;kráľovým súhlasom začalo v&nbsp;roku 1630 vychádzať prvé francúzske periodikum s&nbsp;názvom La Gazette a&nbsp;prvý minister ho využíval na šírenie vhodných informácií. Je známy príklad, že vydavateľovi novín zakázal vytlačiť pôvodnú správu o&nbsp;námornej bitke pri Janove a&nbsp;nariadil mu publikovať správu, ktorú osobne napísal a&nbsp;ktorá o&nbsp;bitke referovala v&nbsp;požadovanom kontexte. Richelieu sa taktiež považuje za jedného z&nbsp;otcov moderných spravodajských služieb a&nbsp;tajnej diplomacie. Vytvoril prvú štandardnú tajnú službu vo Francúzsku. Uvedomoval si význam informácií a&nbsp;mal svojich agentov v&nbsp;rámci celého spektra spoločenského života. Od krčmových povaľačov, aby poznal nálady prostého ľudu, až po šľachticov a&nbsp;ich služobníkov, aby vedel, čo sa odohráva vo vysokej spoločnosti. Aj preto ho považovali za najinformovanejšieho človeka toho obdobia.

Podľa červeného odtieňa kardinálskeho rúcha sa mu začalo hovoriť Červená eminencia. V&nbsp;tejto súvislosti vzniklo až do súčasnosti používané označenie „sivá eminencia“. Takto sa podľa farby plášťa nazýval jeho blízky spolupracovník a&nbsp;kapucínsky mních otec Jozef, celým menom François-Joseph Le Clerc du Tremblay. Ten v&nbsp;sebe kombinoval skromného mnícha, vzdelaného filozofa a&nbsp;vynikajúceho diplomata a&nbsp;bol možno jediným človekom, ktorému Richelieu skutočne dôveroval. Poveroval ho tými najtajnejšími úlohami a&nbsp;najzložitejšími diplomatickými rokovaniami. Kardinál dokázal mať prsty v&nbsp;každej významnej európskej udalosti a&nbsp;vo svojom testamente napísal, že pre blaho štátu je potrebné neustále rokovať, a&nbsp;to buď otvorene, alebo tajne, aj tam, kde sa neukazujú žiadne&nbsp;vyhliadky.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/ocierneny-kardinal-richelieu-traja-muskatieri-nebojovali-proti-ziadnemu-zloduchovi" target="_blank">FOTO kardinála v GALÉRII</a>

Pracovné nasadenie malo vplyv aj na jeho zdravie. Súčasťou jeho domácnosti bol lekár, lekárnik aj chirurg. Richelieu sa podroboval vtedajším lekárskym postupom, ako bol klystír a&nbsp;púšťanie žilou. Trpel migrénami, nervozitou, mal opakujúce sa horúčky a&nbsp;prenasledovali ho aj nepríjemné problémy s&nbsp;bolestivými vredmi na zadnej časti tela, ktoré mu bránili v&nbsp;sedení. Následkom prekonanej kvapavky mal často bolestivé močenie. V&nbsp;poslednom období svojho života sa už cítil tak zle, že sa nechával nosiť na nosidlách, ale do poslednej chvíle sa usiloval stále pracovať. Kardinál Richelieu zomrel ako 57-ročný 4. decembra 1642. Na smrteľnej posteli ho kňaz vyzval, aby odpustil svojim nepriateľom. Richelieu odpovedal, že okrem nepriateľov štátu žiadnych iných&nbsp;nemal.

Očiernený Kardinál Richelieu: Traja mušketieri nebojovali proti žiadnemu zloduchovi

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Očiernený Kardinál Richelieu: Traja mušketieri nebojovali proti žiadnemu zloduchovi

Súvisiace články

Krehký vtáčik Édith Piaf: Výchova prostitútkami, závislosť, aj o dvadsať rokov mladší manžel

Sólista: Miroslav Šmíd sa v čase totality živil horolezectvom, po revolúcii umrel pri výstupe

Ján Krstiteľ ako dôkaz: Viacerí historici spochybňujú existenciu Ježiša z Nazaretu

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás