Mnohí Slováci nič netušiac vykračujú po uliciach alebo bývajú – pozerajú televízor, varia a... spávajú – priamo nad pohrebiskami zabudnutých obyvateľov nášho územia. Žili tu na sklonku doby bronzovej pred asi 3000 rokmi, čiže dávno pred Slovanmi, Germánmi či Keltmi. Nálezy tohto bezmenného obyvateľstva archeológovia označujú ako kultúrny komplex popolnicových polí. Názov je odvodený od charakteristického spôsobu pochovávania. Mŕtvi sa spaľovali a ich zvyšky sa ukladali do zeme v popolniciach – urnách. Nezriedka v takých počtoch, že pohrebiská archeológom evokujú „polia“ popolníc.

Ľud kultúrneho komplexu popolnicových polí sa rozšíril počas 14. až 8. storočia pred naším letopočtom od dnešného severného Nemecka po južné Taliansko a od dnešného južného Francúzska po Ukrajinu.  Na našom území doň spadá viacero archeologických kultúr, na severe predovšetkým lužická kultúra, na juhu pilinská a neskôr jej dcérska kyjatická kultúra. Predstavoval poľnohospodárov a zručných kovolejárov. „Učebnicovým príkladom šikovnosti kovo­lejárov a kováčov sú vysokoúčinné sečné i bodné zbrane - bronzové meče,“ hovorí odborník na bronzovú dobu PhDr. Vladimír Mitáš, PhD., z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Spoločnosť kultúr popolnicových polí bola neho  pozoruhodná svojou komplexnosťou a zákonitosťami. „Vidíme to v budovaní mohutných a dômyselných opevnení, v dokonalej technike spaľovania mŕtvych, v ukladaní hromadných nálezov - veľkých pokladov bronzových predmetov - do útrob zeme. Ale aj v symbolike, napríklad v štylizovaných slniečkach na keramike a kovových predmetoch,“ vysvetľuje vedec, ktorý  nám porozprával  stopách  fascinujúcej kultúry na Slovensku.

Čo vypovedajú nálezy z pohrebísk kultúr popolnicových polí o živote vtedajších ľudí?

Pohrebiská sú zrkadlom vtedajšej spoločnosti, aj keď tak trocha popraskaným. Hrobová výbava odzrkadľuje nielen vtedajšie pohrebné obyčaje, ale poukazuje aj na predmety, ktoré boli takpovediac v obehu medzi živými. Výsledky antropologických analýz pre zmenu poukazujú na vek a pohlavie zosnulých, strednú dĺžku života populácií a v niektorých prípadoch aj na zdravotný stav. Na väčšine pohrebísk juhu stredného Slovenska svedčia, že sa takmer 50 % populácie nedožilo 14 rokov.

Čo vás najviac upútalo počas výskumov popolnicových polí nášho územia?

Doteraz ma neprestáva udivovať množstvo kameňa na pohrebisku v Cinobani, ktoré súveká populácia v rámci pohrebného rítu doniesla z blízkeho okolia a použila na stavbu hrobových konštrukcií. Vysoká koncentrácia kamenných skrinkových hrobov svedčí o systematickom vyhľadávaní a transporte kamennej suroviny, čo si vyžadovalo veľa času aj námahy. Dobre si spomínam na chvíle, keď sme v sondách niektoré z kamenných kvádrov museli zdvíhať naraz viacerí.

Ukladali sa do hrobov aj iné milodary ako nádoby a nástroje?

Našli sa aj sklenené koráliky, ktoré by mohli poukazovať na ďalekosiahle kontakty tejto populácie, po stáročia ukrytej medzi kopcami na severe novohradského regiónu. A naoko také malé-veľké veci, ako fosílny zub žraloka, minerál - horský krištáľ, či zlato, za ktorými zvedavý bádateľ tuší nejaký príbeh.

Ako objavujeme neustále nové pohrebiská kultúr popolnicových polí?

Objav pravekého pohrebiska býva zvyčajne zhodou viacerých šťastných okolností. Napríklad pohrebisko v Cinobani sa podarilo objaviť vo výmoli lesnej cesty po silných dažďoch. Jeho objav korektne pamiatkarom ohlásili nadšenci histórie z okolitých obcí. Je takmer isté, že nie všetky pohrebiská sú nám známe, poprípade niektoré indikujú len orbou porušené hrobové nálezy, z vedeckého hľadiska v princípe zničené. Osobne si želám, aby sa tieto pohrebiská dobre „skrývali“ hlavne pred hľadačmi pokladov – tzv. detektoristami. Na najstarších dejinách Slovenska za posledné desaťročia napáchali veľké škody, zo zeme ukradli veľký kus regionálnej identity a ukrátili nás o poznanie praveku.