Bol dvakrát ženatý a mal niekoľko mimomanželských vzťahov. Poslednou láskou nositeľa Nobelovej ceny za fyziku Alberta Einsteina však bola žena, ktorej meno figurovalo v sovietskych tajných službách.
Pôvabná Ruska Margarita Konenkovová poplietla hlavu mnohým slávnym mužom. Spoločenská a bezprostredná žena dokázala zvádzať i načúvať a podarilo sa jej to aj v prípade slávneho vedca nemeckého pôvodu. Písal sa rok 1935, keď jej muža, slávneho ruského sochára žijúceho v Amerike, poverila Princetonská univerzita vytvoriť bustu Alberta Einsteina. Stretnutie trojice vyústilo do pozoruhodného milostného trojuholníka. A nielen to.
Neodolateľná
Narodila sa ako Margarita Ivanovna Voroncovová v roku 1895 v Sarapule v Udmurtskej republike v Ruskej federácii. Z odľahlého miesta sa presťahovala do Moskvy, kde dokázala šikovne využiť svoju krásu a inteligenciu. Povráva sa, že v jej náručí ležal slávny operný spevák Fiodor Ivanovič Šaľapin a aj jeden z najväčších ruských skladateľov Sergej Vasilievič Rachmaninov.
Natrvalo však do osídiel atraktívnej tmavovlásky padol až slávny ruský sochár Sergej Konenkov. „Bola taká krásna, že mi pripadala ako výtvor nejakého veľkého umelca,“ spomínal aj po rokoch na prvé stretnutie s mladou ženou. V roku 1922 sa vzali. Umelec, ktorý podporoval ruskú revolúciu v roku 1917, mal 48 rokov, jeho vyvolená o dvadsaťjeden rokov menej.
Nasledujúci rok manželia odcestovali do Spojených štátov amerických na výstavu ruského umenia, ktorá sa konala v roku 1924 v Grand Central Palace. Cesta tam im trvala niekoľko mesiacov, naspäť ešte dlhšie. Presnejšie, manželia zostali žiť v štátoch 22 rokov. Konenkov mal prácu v New Yorku a Margarita sa medzi ruskými prisťahovalcami stala hviezdou. Bola ozdobou plesov a rôznych spoločenských podujatí, zatiaľ čo jej muž tvoril umelecké diela, zväčša zamerané na biblické témy, najmä Apokalypsu, Ježiša Krista či prorokov.
Zamilovaný vedec
K prvému stretnutiu ruského manželského páru a génia, ktorý rozvinul teóriu relativity, došlo v roku 1935. Princetonská univerzita požiadala Konenkova o zhotovenie malej sochy Alberta Eisnteina. Umelec kvôli zákazke navštívil Einsteina len niekoľkokrát: vtedy 56-ročný teoretický fyzik sa viac než o prácu ruského sochára zaujímal o jeho štyridsaťročnú polovičku.
V decembri roku 1936 zomrela fyzikova sesternica a druhá manželka Elsa Einsteinová a postupne jeho vzťah s Margaritou Konenkovovou začal presahovať hranice priateľstva. Dokonca napísal Sergejovi list, v ktorom ho presvedčil, aby poslal údajne chorú Margaritu k jazeru Saranac, kde mal Einstein chatu. Tvrdil, že na uzdravenie potrebuje dobrú klímu, a priložil falošné potvrdenie od lekára. Šarmantná Ruska neprotestovala. Nasledujúce roky trávila niekoľko mesiacov v spoločnosti vedca pri Sarancu, zatiaľ čo jej manžel Sergej pracoval v Chicagu.
FOTO zvodnej Rusky V GALÉRII
„Skutočná láska nemôže vzniknúť na prvý pohľad. Na prvý pohľad môže vzniknúť len začiatok skutočnej lásky,“ tvrdila svetová vedecká kapacita. Svojmu vzťahu s charizmatickou manželkou ruského sochára dokonca vymyslel spoločnú milostnú prezývku Almar, vytvorenú z prvých písmen ich krstných mien - Albert - Margarita.
Zbožňoval chvíle v spoločnosti tejto očarujúcej ženy. „Bol prekvapivo skromný muž. Žartoval, že ho preslávili iba jeho husté vlasy,“ napísala Konenkovová vo svojich spomienkach a zároveň spomenula, že fyzik rád diskutoval o svojej teórii relativity.
Cítil sa opustený
V roku 1945 dostala dvojica, ktorej sa v USA darilo, priamy rozkaz od Josifa Stalina, aby sa vrátili do Zväzu sovietskych socialistických republík.
Sochár dostal veľký ateliér na Gorkého ulici v centre Moskvy a tešil sa priazni vtedajšieho režimu. Poverili ho zhotovením pamätnej tabule, ktorá pripomínala výročie októbrovej revolúcie a umiestnili ju na vežu Kremľa. Vytvoril sochy Alexandra Puškina, Antona Čechova, Leva Tolstého, Fiodora Dostojevského, Vladimira Majakovského a mnohých ďalších.
Tvorca najslávnejšej fyzikálnej rovnice na svete však odlúčenie znášal ťažko. „Všetko mi ťa tu pripomína... celé to množstvo maličkostí v mojej pustovníckej cele,“ vkladal do listov svojej láske a používal ich spoločnú prezývku Almar. „Napíšte mi čo najskôr, ako si nájdete čas, bozkáva vás váš A. Einstein,“ prosil v liste z 8. novembra 1945.
V riadkoch adresovaných žene v ďalekej krajine však bolo aj niečo viac než len túžba a vrúcne city. V jednom z listov potvrdil, že stretnutie s konzulom prebehlo podľa plánu. Konenkovová totiž nástojila, aby sa Einstein stretol s Pavlom Michailovom, konzulom ZSSR, ktorý pracoval pre GRU - sovietsku armádnu spravodajskú službu.
Špiónka a jej poslanie
Aféra najslávnejšieho fyzika a jeho ruskej priateľky by zrejme zostala utajená, keby v roku 1998 anonymný príbuzný neodovzdal aukčnej sieni Sotheby’s zbierku listov z rokov 1945 až 1946. Pisateľom bol Einstein, adresátom päťdesiatročná Ruska, ktorú popredný sovietsky špión Pavol Sudoplatov vo svojich spomienkach identifikoval ako agentku nasadenú na „špeciálne úlohy“. Nič však nenasvedčuje tomu, že by teoretický fyzik o jej tajnom poslaní niečo tušil.
FOTO V GALÉRII
Rozhodne sa jej však darilo. Počas amerického pobytu sa úspešne infiltrovala do vedeckého kruhu v Princetone a zblížila sa nielen s Einsteinom, ale aj otcom atómovej bomby Robertom Oppenheimerom, ktorého neskôr senátor McCarthy obvinil, že sympatizoval s komunistami a pracoval pre Moskvu.
Niektorí tvrdia, že úlohou Konenkovovej bolo zistiť čo najviac o projekte Manhattan, americkom výskume na výrobu prvých jadrových zbraní. Nikdy sa však nepotvrdilo, že by v tejto záležitosti získala od Einsteina nejaké cenné informácie. Navyše nemecký fyzik sa na jadrovom projekte priamo nezúčastňoval, hoci práve on naliehal na prezidenta Roosevelta, aby začal vývoj atómovej bomby.
Iné správy tvrdia, že mala vedcov ovplyvniť v ich vzťahu k Sovietskemu zväzu a aj cez Oppenheimera zasiať do jeho tímu ľavicové názory.
Prežila oboch mužov
V apríli 1955 sa Einstein pripravoval na vystúpenie v televízii pri príležitosti siedmeho výročia štátu Izrael 14. mája. Nedožil sa ho. Prasknutá aneuryzma brušnej aorty mu spôsobila vnútorné krvácanie. „Odídem, kedy chcem. Je nevkusné umelo predlžovať život. Svoje som už urobil, je čas ísť,“ týmito slovami odmietol operáciu. Zomrel v skorých ranných hodinách 18. apríla 1955 v Penn medicine Princeton Medical Center ako 76-ročný.
Manžel jeho poslednej lásky, ktorý v ZSSR zbieral ocenenia vrátane hviezdy Hrdinu socialistickej práce či Leninovho rádu, sa tešil úctyhodnému veku. Na večnosť odišiel 9. decembra 1971 vo veku 97 rokov. Jeho manželka Margarita ho prežila o osem rokov.
