Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Legendárny český film Tmavomodrý svět mohol byť o ňom. „Povedal som Svěrákovcom: ‚Chlapci, vy ste mi obohatili svet, omladol som o 30-40 rokov‘,“ spomína na svoje pocity po premiére filmu Tmavomodrý svět jeden z posledných žijúcich dôstojníkov Kráľovského letectva (Royal Air Force) generál Milan Píka.

„Ja som mal toho psa, kokeršpaniela, presne takého. Nikdy za vojny som nenosil československú uniformu, nosil som uniformu Veľkej Británie,“ vraví a skôr ako vojakom nazýva svoj status medzi rokmi 1939 a 1945 ako vyhnanstvo. „Boli sme utečenci.“

Generál československej armády a rodený Moravan Milan Píka oslávil v lete deväťdesiatpäť rokov. Keď v marci roku 1939 vyhlásilo Slovensko svoj fašistický štát, mal šestnásť.

Jeho život môže byť inšpiráciou pre mnohé generácie. Dnes má Milan Píka na koži pár stareckých škvŕn, no pamäť mu slúži ako mladíkovi. Svoj životný príbeh rozpráva vždy tak, akoby to bolo prvýkrát. Hrdo a zároveň skromne, autentickou moravčinou zachádza v myšlienkach hlboko dozadu.

„Do školy sme chodievali popri Pražskom hrade, kde v tom čase už stáli nemecké hliadky. Tak sme si začali pískať marseillaisu, francúzsku hymnu. Úplne nahlas, ako sme išli tesne okolo nich, nech to počujú. No oni nič. Predstavte si, tí Nemci vôbec netušili, čo to je. Ale my sme boli spokojní. To boli prvé náznaky nášho odporu,“ opísal prvé známky partizánstva duše v reportáži nadácie Post Bellum.

Milan Píka je synom vysokopostaveného dôstojníka prvej Československej republiky, generála Heliodora Píku. Detstvo prežil v hlavnom meste Československa. Otca nevidel často, povinnosti ho od rodiny ťahali za hranice.

Aj v marci 1938, keď sa začala okupácia Čiech a Moravy a vznikol kolaborantský slovenský štát, odcestoval Heliodor Píka na služobnú cestu. Do Rumunska. Tentoraz to však bolo iné, rodina ho nasledovala. Falošné doklady zaobstarala Milanovi a jeho matke prvá demokratická odbojová organizácia Obrana národa. Založili ju ešte československí legionári.

Z Rumunska putovali loďou do Francúzska a niekoľko mesiacov žili i v Paríži. V tomto období sa Milan Píka pokúsil prvýkrát narukovať do formujúcich sa československých jednotiek vo Francúzsku. Do armády ho však neprijali. Milan Píka bol síce húževnatý a odhodlaný, zároveň veľmi mladý. Nemecké jednotky navyše rýchlo napredovali a Francúzsko sa čoskoro dostalo pod okupáciu.

Milanovi Píkovi sa vďaka otcovým kontaktom podarilo dostať do Spojeného kráľovstva, kde vstúpil do letectva. „Po príchode do Anglicka sme nastupovali do vlaku, kde sme sa ako cudzinci mali registrovať. Mal som oblečené krátke nohavice, čo nebolo veľmi vhodné, ale to ich nezaujímalo, nestarali sa ani o náš vek,“ rozpráva.

„Pozeral som na vlak, do ktorého sme vchádzali. Na dvierkach bolo napísané - No smoking. Povedal som si, že asi treba mať nejaký dres. Dostal som sa do krajiny, kde som jej jazykom nevedel povedať ani slovo, iba goodbye a good night,“ hovorí.

Po anglicky sa nakoniec za roky v Royal Air Force (RAF) naučil, ale stále ju vraj ovláda horšie ako aktuálny veľvyslanec Spojeného kráľovstva na Slovensku Andrew Garth. Ten na oslave narodenín jedného z posledných žijúcich dôstojníkov RAF predniesol štvorminútový príhovor v jazyku hosťa. Slovenčinu zvládol. Generál milou narážkou vzdal poctu snahe veľvyslanca a zároveň ukázal, že nejaký ten britský humor vo vojne pochytil.

„V Royal Air Force som pracoval počas celej vojny, do Prahy som sa vrátil v septembri 1945,“ spomína. Na strane Spojencov vo Veľkej Británii za 2. svetovej vojny bojovalo okolo 2 500 Čechov a Slovákov. Viac ako päťsto z nich v bitkách proti nepriateľom stratilo život. Píka nebol letcom, hoci veľmi túžil stať sa ním. Trpel šeroslepotou. Kolegom na oblohe však predsa len mohol dobre slúžiť - stal sa kľúčovým navigátorom v stredisku Cosforde.

Vojna sa skončila, ale eufória z návratu do vlasti sa rýchlo vytratila. „V rokoch 1946 a 1947 som usilovne študoval, navštevoval som prednášky, skladal som skúšky a dostal som sa až do šiesteho semestra na právnickej fakulte. Koncom roku 1947, keďže som už lepšie vnímal politické prostredie u nás a celkovú situáciu, tušil som, že veci sa nevyvíjajú tak, ako by sme si to želali,“ spomínal si na prvé roky pred komunistickým pučom.

Komunisti mu pripravili tvrdú ranu. V roku 1948 Heliodora Píku zatkli a krátko nato sa Štátna bezpečnosť postarala o jeho syna vojaka. Degradovali ho, vyhodili zo školy. Milana nakoniec prepustili, ale otca odsúdili a popravili. Išlo o politický proces, komunistom po puči 1948 jednoducho prekážala prozápadná orientácia bojovníkov v exile.

Prvorepublikového hrdinu, ktorý sa osobne poznal s Benešom i Masarykom a mal diplomatické kontakty vo Veľkej Británii aj vo Francúzsku, si nová moc vybrala za obeť. Kým proti Hitlerovi bojoval Milan Píka päť rokov, o česť popraveného otca s komunistami desaťročia.

„Môj otec bol jeden z prvých československých legionárov. Bol z tých dobrovoľníkov, ktorí v roku 1918 bojovali vo Francúzsku za štatút Československej republiky,“ predstavuje nám kariéru otca Heliodora. Elitný československý vojak vyštudoval ako jeden z mála Vysokú vojenskú školu v Paríži, neskôr pôsobil ako vojenský atašé v Rumunsku a na československom ministerstve obrany. Ešte pred mníchovskými udalosťami rokoval s Rumunskom a Juhosláviou o vojenskej pomoci.

Počas druhej svetovej vojny otec so synom boli odlúčení. Milan na Ostrovoch, blízko exilovej vlády, Heliodor na opačnom konci - Československo zastupoval v Sovietskom zväze a pomáhal formovať zahraničný odboj.

Práve generál Heliodor Píka sa postaral o to, že Česi a Slováci v sovietskych vojnových lágroch dostali novú šancu. Tí, ktorí prežili gulagy, sa zapojili do pôsobenia Svobodovej armády, ktorá sa zúčastnila na bojoch na Dukle i na oslobodzovaní Československa.

Heliodor Píka sa zúčastnil aj na mierovej konferencii v Paríži - spolu s Vladimírom Clementisom. Milan Píka sa s otcom opäť stretol až po vojne, po šiestich rokoch.

Poslednú noc pred popravou mohol stráviť syn s otcom v cele plzenskej väznice. „Sľúbil som mu vtedy okrem iného, že keď príde vhodný čas, očistím jeho meno,“ opakuje už asi stýkrát pred médiami Milan Píka dôvody, prečo sa nikdy nevzdal. „Táto fotografia je pre mňa veľmi vzácna, je posledná s ním,“ ukazuje na vyblednutú, zažltnutú čiernobielu spomienku. Je z nemocnice, krátko pred zatknutím. Muži na nej sa zoširoka usmievajú.

Sľub otcovi dodržal. V reformnom roku 1968 súd proces obnovil. Pomohlo možno aj slovo prezidenta Ludvíka Svobodu, bývalého Píkovho spolubojovníka z východného frontu.

Súd skonštatoval, že generál Heliodor Píka bol nevinný v plnom rozsahu. Prišla však normalizácia, a tak sa hrdina boja za republiku dočkal uznania až po Nežnej revolúcii v roku 1989.

Milan Píka hovorí, že svoj život žil podľa hodnôt, ktoré v ňom formoval otec. „No a potom som robil aj to, čo som cítil a sľúbil sebe,“ vraví rozhodne hľadiac na najnovšie vyznamenanie, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy od prezidenta Andreja Kisku. „Nie som naivný, viem, že sa nedajú oceniť všetci, ktorí bojovali, a sú medzi nimi aj takí, ktorí by si to zaslúžili väčšmi,“ dodal.

Narodeniny v bratislavskej rezidencii britského ambasádora oslávil generál Píka 30. augusta, deň po výročí SNP. Príbehy partizánov z domáceho odboja Milan Píka pozná. Hovorí, že je úžasné a chvályhodné, ako sa ľudia proti nacizmu vedeli spojiť a na opačných koncoch Európy bojovať za spoločnú vec.

„Nikdy nemá pravdu len jeden. Treba sa počúvať a hľadať dohody, musíme sa snažiť porozumieť si navzájom,“ prízvukuje a cituje z posledného listu otca na rozlúčku: „Milan, buď verný svojmu národu, buď pro-stredníkom v nedorozumeniach, snaž sa rozvrátiť rozkoly, aby náš národ zostal silný.“

Milan Píka žije od otcovej popravy v Bratislave. Hovorí, že Slováci mu zachránili život. „Pán Píka, ďakujeme za všetko, čo ste spravili v boji za slobodu a pravdu. Život pred vás postavil ťažké skúšky, ale nikdy ste neuhli. To z vás robí skutočného hrdinu,“ povedal prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska na oslave generálových 95. narodenín.

Zomrel Slovák z kráľovskej letky: Prečítajte si príbeh Milana Píku

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás