Tip na článok
Azda najhorší z juhoamerických diktátorov: Obdobie jeho vlády si vyžiadalo vyše 50-tisíc mŕtvych.

Otec vlasti: V raji turistov žil v blahobyte a vládol tvrdou rukou diktátora

Ladislav Švihran

Dominikánska republika nebola vždy raj turistov. Tvrdou rukou jej vládol diktátor Rafael Trujillo.

Dňa 31. mája 1961 si Rafael Leónidas Trujillo y Molina, dominikánsky diktátor, sadá v San Domingu, ako sa vtedy dnešné Santo Domingo nazývalo, hlavnom meste krajiny, do svojho nepriestrelného auta. Má síce už sedemdesiat rokov, ale cíti sa pri sile. Vojaci z povolania sa musia udržiavať pri sile. Najmä generáli. Okrem toho, národ ho potrebuje. Je predsa jeho spasiteľ. Ako kedysi na začiatku, tak aj teraz. A má ešte veľa plánov... Netuší, že sa vyberá na svoju poslednú cestu.

Nejasná minulosť

Odkiaľ sa vytiahol, z akého kanála? Čo všetko popáchal, akých zločinov sa dopustil, kým vykročil na dráhu politika? Lebo diktátori sa zvyčajne vynárajú z kanálov, z blata a kalu. Ich cesta je spravidla od mladosti vystlaná zločinom. Keď sa Trujillo dostal v roku 1930 k moci, zahladil stopy po svojej minulosti. A tak iba niečo z nej preniklo na verejnosť. Napríklad, že sa narodil v roku 1891 ako syn malého poštového úradníka. Bolo to v San Christobale neďaleko San Dominga. V tom mestečku začal chodiť do obecnej školy. Ako desaťročný. O päť rokov opustil školu a nijakú ďalšiu už potom nenavštevoval.


Asi jediné slušné zamestnanie, ktoré vykonával, aj to nie dlho, bolo post telegrafistu. Pre­orientoval sa na krádeže koní, bol pasák prostitútok. Potom vstúpil do služieb veľkej americkej firmy, ktorá obchodovala s cukrom. Na jej plantážach sa ako špiceľ a agent provokatér staral, aby nedochádzalo k pracovným nepokojom. Roku 1918 ho spolu s bratom Petanom odsúdili na šesť mesiacov väzenia. Dôvod - podvod a falšovanie listín. Po prepustení ho angažovali ako špicľa - donášal americkej armáde. Tá vtedy už dva roky okupovala krajinu. Trujillo sa osvedčil. Povolali ho do Národnej gardy, do policajného oddielu, ktorý organizovali Američania. Aj tam sa osvedčil. Najmä zásahmi proti svojim krajanom. Roku 1921 absolvoval kurz vo vojenskej škole. Absolvoval ho s vyznamenaním. Trujillo bol totiž mimoriadne inteligentný. Postupoval veľmi rýchlo. Z poručíka sa zakrátko stal kapitánom a čoskoro to dotiahol na podplukovníka generálneho štábu. Roku 1927, tretí rok po odchode amerických vojsk z krajiny, sa Národná garda zmenila na národnú armádu a Trujillo sa stal jej veliteľom s hodnosťou brigádneho generála.

Podvody obrovských rozmerov

V roku 1929 skupina amerických finančných odborníkov kontroluje hospodárenie dominikánskej administratívy. Je to reprezentatívna skupina, vedie ju bývalý viceprezident USA. Príde na stopu veľkých podvodov v armáde. Tá požiera obrovskú časť štátneho rozpočtu, až tretinu. Komisia na výplatnej listine objavuje množstvo mien ľudí, ku ktorým sa nemôže dopátrať. Jednoducho nejestvujú. Teda - čierne duše. Hlavný veliteľ armády Rafael Trujillo je správou komisie pobúrený. Také niečo! A ešte budú upodozrievať jeho, hlavného veliteľa? Pravdaže, Trujillo má v tom období už všeličo na svedomí. Aj množstvo všelijakých machinácií. No takéto... Veď v tomto prípade išlo o pol miliardy dolárov. Veľká suma! Veľká najmä pre malú krajinu. Zakrátko prepukla svetová hospodárska kríza a ťažko doľahla na krajinu. Vzrastá sociálne napätie, hrozia nepokoje. V mútnej vode sa najlepšie loví.


Udalosti nasledujú rýchlo za sebou. Americké vyslanectvo v Santo Domingu hlási 22. februára 1930 do Washingtonu, že krajine hrozí bezprostredné nebezpečenstvo pokusu o puč. A ten naozaj prepukol. Viedol ho advokát Estella Ureňa, figúr­ka nastrčená Trujillom. Armáda sa stavala na odpor, ale bol to iba fingovaný odpor. Pučisti vstúpili do hlavného mesta. Na americkom vyslanectve rokovali, čo ďalej. Prišiel aj Trujillo. Po dlhých rokovaniach sa dohodli, že stará vláda „dobrovoľne“ odstúpi a Ureňa sa do volieb stane prezidentom. Trujillo natoľko zmanipuloval voľby, že za neho hlasovalo oveľa viac voličov, ako bolo zapísaných. Také výsledky nedosiahli ani talianski či nemeckí fašisti.

Rýchly koniec demokracie

Po rokoch vládnutia Trujillo rečnil: „Pred dvadsiatimi piatimi rokmi som ubezpečil svojich spoluobčanov - a tento sľub som dodržal -, že kým jestvuje čistota duše a jasný zmysel pre povinnosť, bude sloboda nepoškvrnenou pannou, ktorú nesmie znásilniť nijaká brutalita.“ Ale bolo to presne naopak. Približne o dva týždne po voľbách motorizované komando prepadlo budovu nezávislých najväčších a najvplyvnejších novín v Dominikánskej republike. Vzápätí zavraždili opozičného politika Martineza Reyna v jeho dome. Páchatelia odrezali mŕtvole hlavu a nos. O niekoľko dní podobný osud postihol ďalších politických protivníkov.

Žil v blahobyte: Diktátor vlastnil niekoľko áut a dve jachty, ktorými sa rozvážal po svete.
Žil v blahobyte: Diktátor vlastnil niekoľko áut a dve jachty, ktorými sa rozvážal po svete.
profimedia.sk

Brutálne násile

O pár mesiacov bola opozícia zlikvidovaná. Padlo jej za obeť najmenej tisíc Dominikáncov, ktorí sa ocitli na čiernej listine. Tisíce ďalších dal diktátor uväzniť a mučiť. Politická strana zostala jediná, jeho, Trujillova. Jej členmi sa postupne stalo až 80 percent občanov oprávnených voliť. Trujillovou najpoužívanejšou zbraňou bolo brutálne násilie. Ľudí často zobúdzali v noci a v pyžame ich deportovali. Stačí anonymné udanie, niečia pomsta, drobné podozrenie alebo len nevinná poznámka „dnes sú potraviny zasa drahšie“. Väznených vystavovali beštiálnemu týraniu, priväzovali ich do elektrického kresla a elektrickými údermi vymáhali priznanie, žeravou cigaretou pripaľovali kožu, ženy znásilňovali pred očami ich manželov, väzňov po celé hodiny a dni držali v sudoch so zapáchajúcou vodou ponorených až po ústa...

Služba sebe a rodine

Z Trujillovho prejavu v roku 1955: „Pre svoju vlasť a svoj ľud by som v budúcnosti rád urobil viac ako doteraz. Preto prisahám a sľubujem pred týmito kameňmi, ktoré chránia popol zakladateľov nového štátu, kým bude moje srdce biť, bude zasvätené službe republike...“ No zasvätené bolo predovšetkým jemu a jeho rodine. On a jeho rozsiahle príbuzenstvo postupne ovládli mnohé výrobné odvetvia. Patrili im cukrovary, zbrojovky, textilky, veľkostatky, zmocnili sa obchodu so železnou rudou, s kávou, mäsom, mliekom, tabakom, ovládali leteckú a lodnú dopravu, tlač, rozhlas, televíziu. Ale zaoberali sa aj pašovaním drog, zakladali herne. Trujillove podniky zamestnávali približne 80 percent hospodársky činného obyvateľstva. Vládca zostal verný aj svojmu pôvodnému povolaniu - staral sa o rozvoj nevestincov. Chýbajú azda len správy o tom, že by sa naďalej venoval krádežiam koní.

Spojené štáty, február 1953: Tisíce amerických Dominikáncov žijúcich v New Yorku vyjadrujú svoju lojalitu diktátorovi.
Spojené štáty, február 1953: Tisíce amerických Dominikáncov žijúcich v New Yorku vyjadrujú svoju lojalitu diktátorovi.
profimedia.sk


Najväčší ochranca pracujúcich žil ako kráľ. Mal k dispozícii 35 osobných áut, 2 súkromné jachty, v jeho rezidencii bola telocvičňa, klzisko, niekoľko barov, kino, zubná klinika, kozmetický salón, plavecké bazény - všetko z mramoru. Okrem hlavného sídla mal päť prepychovo zariadených palácov. Za uniformu, ktorú najradšej nosil, zaplatil 10-tisíc dolárov. Bola lemovaná zlatom a patril k nej trojrohý klobúk ozdobený perlami. Aj diktátorova rodina žila blahobytne. Keď sa vydávala dcéra Angelika, za šaty s desaťmetrovou vlečkou zaplatil 80-tisíc dolárov. Často sa oddával radovánkam. Prehýril nejednu noc. Mal tri deti. Vlastné. A mnoho nemanželských. Vystatoval sa tým.

Smrť pod palmami

Trujillo bol dobrý organizátor a pod jeho vedením sa krajina spočiatku rýchlo rozvíjala. Od ľudu požadoval priamo božskú úctu. Vydobyl si približne 90 vyznamenaní, cien, radov, čestných doktorských a iných titulov. Dal si schváliť titul dobrodinec vlasti - ten sa mu páčil najviac, otec vlasti, najväčší ochranca pracujúcich... Na jeho počesť stavali sochy. Postavili ich stovky či skôr tisíce, presnejšie 1 887. Podľa neho pomenovali množstvo ulíc, námestí, škôl, nemocníc. No nenávisť voči nemu doma i v zahraničí vzrastala a hrozila výbuchom. Keď 31. mája 1961 v podvečer Trujillo odchádza na inšpekčnú cestu, k telefónu pristupuje poručík Amado Garcia Guerrero, člen diktátorovej telesnej stráže. Chevrolet s diktátorom prejde predmestím Santo Dominga, dostane sa na autostrádu, prejde okolo reštaurácie El Pony a ženie sa na San Christobal.


Kúsok od reštaurácie sa za Chevroletom objavujú reflektory iného auta. Asi desať kilometrov za mestom dve autá blokujú cestu. Je to pasca, prebleskne hlavou šoférovi, zaraďuje spiatočku, chce auto otočiť. Vtom zbadá útočníkov vzadu. Nie, neuniknú! Šofér, diktátorov osobný strážca, schytí samopal na vedľajšom sedadle, vyskočí von a kryje sa za autom. Trujillo robí to isté, berie samopal zamaskovaný v operadle a schováva sa za auto. Atentátnici sa priblížia zboku až celkom k diktátorovi a spustia na neho dávku zo samopalu. Rafael Leónidas Trujilloy Molina, tyran, velikášsky sadista, padá mŕtvy. Umrel pod kokosovými palmami na autostráde vedúcej pobrežím Karibského mora. Umrel neďaleko Christobalu, mesta, kde sa narodil. Jeho mŕtvolu, zohavenú na nepoznanie, objavili na druhý deň v batožinovom priestore auta v garáži neobývaného domu vo vilovej štvrti Santo Dominga. Atentát za pomoci amerických tajných služieb zorganizovala skupina nespokojencov s Trujillovou vládou.

VIDEO Plus 7 Dní