Mal to byť nový spôsob prepravy ľudí aj nákladu, bezpečný a rýchlejší než čokoľvek, čo tu dovtedy bolo. Nadšenci aviatiky vedeli už v 19. storočí, že budúcnosť cestovania je vo vzduchu. Prvý balón sa vzniesol k oblohe 14. decembra 1782 vo Francúzsku. Zostrojili ho bratia Joseph-Michel a Jacques-Étienne Montgolfierovci, majitelia manufaktúry na papier. Poháňal ho horúci vzduch. Balón sa vzniesol do výšky s takou razanciou, že ho vynálezcovia rýchlo stratili z dohľadu. Preletel takmer dva kilometre.

 

O pár mesiacov, 4. júna 1783, predviedli bratia Montgolfierovci v meste Annonay prvú verejnú ukážku balónového letu. A 19. septembra 1783 letel pred očami kráľa Ludovíta XVI., kráľovnej Márie Antoinetty a dvoranov vo Versailles balón so živou posádkou - ovcou menom Montauciel, kačkou a kohútom. Vzniesol sa do výšky asi 460 metrov a po ôsmich minútach letu a približne troch preletených kilometroch bezpečne dopravil tri zvieratá na zem.

Prvý a posledný let

Už bolo jasné, že živý tvor vo výškach vydrží. Dovtedy totiž ľudia predpokladali, že vzduch sa tam hore mení na jed a vtáky majú nejakú zvláštnu schopnosť vyrovnať sa s ním. Na rade bol let s ľudskou posádkou. Ľudovít XVI. chcel do balóna posadiť dvoch trestancov odsúdených na smrť. Pre istotu. No akademik Jean-François Pilâtre de Rozier nič také nechcel dopustiť. Iste, riziká boli obrovské. No ak sa to predsa len podarí, zožnú slávu za prvý let človeka odsúdení kriminálnici? Do balóna nastúpil s vojenským dôstojníkom, markízom Françoisom d’Arlandes, 21. novembra 1783. Nad Parížom preleteli deväť kilometrov. Dostali sa do výšky asi 910 metrov a po 25 minútach pristáli. Mimochodom, Rozier sa neskôr stal aj prvou obeťou leteckého nešťastia v dejinách. Zabil sa pri havárii svojho balóna pri pokuse preletieť Lamanšský prieliv.

OTEC VZDUCHOLODÍ Gróf Ferdinand Adolf Heinrich August von Zeppelin ich začal stavať až po šesťdesiatke.
OTEC VZDUCHOLODÍ Gróf Ferdinand Adolf Heinrich August von Zeppelin ich začal stavať až po šesťdesiatke.
Zdroj: JANa ČAVOJSKÁ

V rovnakom období robil pokusy s lietaním aj francúzsky fyzik Jacques Alexandre César Charles. Jeho balón bol naplnený vodíkom. Položil tým základy pre pilotované lety. Prvý taký balón vypustil z Marsových polí v Paríži 27. augusta 1783. Za 45 minút letu sa dostal až do dediny Gonesse, vzdialenej 21 kilometrov. Tam pristál a vystrašení sedliaci naň zaútočili vidlami. Let s ľudskou posádkou naplánoval Jacques Charles na 1. decembra 1783. A bola to iná káva než odvážny pokus s balónom bratov Montgolfierovcov. Balón poháňaný vodíkom vyniesol k nebesiam Jacqua Charlesa a Nicolasa-Louisa Roberta o trištvrte na dve popoludní z parížskych Tuilerijských záhrad. Na ovládanie prísunu vodíka používali záklopku a výšku dokázali čiastočne korigovať vďaka vreciam s pieskom, ktoré slúžili ako záťaž. Dve hodiny a päť minút sa vznášali vo výške 550 metrov. Precestovali tridsaťšesť kilometrov a bezpečne pristáli v dedine Nesles-la-Vallée. Už sa stmievalo, no v balóne zostalo ešte dosť vodíka. Jacques Charles sa rozhodol vzniesť k oblohe ešte raz. Rýchlo stúpal, podľa údajov Encyklopédie Britannica až do výšky tri kilometre, kde, ako neskôr opísal, „znova uvidel slnko“. Veľmi ho však začali bolieť uši. Vďaka regulácii prívodu plynu jemne pristál o tri kilometre ďalej. Bol to jeho prvý a zároveň posledný let v živote. Už nikdy neletel.

Rad čiernej orlice

Gróf Ferdinand Adolf Heinrich August von Zeppelin, potomok starého šľachtického rodu, ktorého korene siahali do 13. storočia, sa stal rovnako ako jeho otec profesionálnym vojakom. Ako pozorovateľ v americkej občianskej vojne strávil rok 1863 za oceánom. Tam prvýkrát letel balónom. Neskôr, v prusko-francúzskej vojne, videl balóny, ktoré Francúzi používali na prenos správ z obliehaného Paríža. Balóny mu neprestávali chodiť po rozume. Dokázal si predstaviť pilotovateľnú vzducholoď, ktorú by využila armáda, nákladná aj osobná doprava či pošta. Všetci naokolo však tento nápad považovali za príliš bláznivý. Nakoniec z armády odišiel a začal si plniť sen. Mal päťdesiattri rokov.

NAVIGAČNÉ PRÍSTROJE Originálne modely namontované vo vzducholodi.
NAVIGAČNÉ PRÍSTROJE Originálne modely namontované vo vzducholodi.
Zdroj: JANa ČAVOJSKÁ

Ferdinand Zeppelin sa narodil v Konstanzi a vyrastal pri Bodamskom jazere. Vrátil sa na jeho brehy a začal pripravovať stavbu vzducholode. Mala mať pevnú hliníkovú kostru a cigarový tvar. Zeppelina však opäť považovali za blázna. Veľmi ťažko získaval finančnú podporu pre svoj plán, do ktorého vložil časť rodinného majetku. Mal šesťdesiatjeden rokov, keď postavil prvú vzducholoď. Prečo nie? Nikdy nie je neskoro začínať s niečím novým... V LZ1 preletel vzduchom osemnásť minút. Do stavby ďalších vzducholodí opäť investoval rodinné peniaze. LZ3 dosiahol rekord v dĺžke letu - osem hodín. Odkúpila ho armáda. Pri príležitosti sedemdesiatych narodenín dostal gróf čestné doktoráty niekoľkých nemeckých vysokých škôl a vyznamenali ho Radom čiernej orlice.

V kajutách Hindenburgu

LZ4 si u Zeppelina objednala pruská armáda. Požiadavky - vydržať vo vzduchu 24 hodín, dolet sedemsto kilometrov, návrat na miesto štartu. Gróf vyvinul v roku 1908 úplne nový model. Bol dlhý 136 metrov a objem mal 15-tisíc kubických metrov. Počas testovacích letov však musel LZ4 núdzovo pristáť pre poruchu motora. Bolo to pri Stuttgarte. Zeppelin sa vydal do neďalekej Daimlerovej továrne po náhradné diely. Zatiaľ sa prihnala búrka, ktorá ľahučkú konštrukciu vytrhla z kotviska a vliekla po poli. Pri náraze do stromu sa vzducholoď vznietila. Vyzeralo to tak, že Zeppelin končí. No stal sa takmer zázrak. Vo verejnej zbierke sa vyzbieralo na vzducholode šesť miliónov mariek.
Sen o lietaní pokračoval. Do vypuknutia 1. svetovej vojny prepravila Zeppelinova spoločnosť Deutsche Luftschiffahrts siedmimi vzducholoďami 34-tisíc cestujúcich na 1 500 letoch. Svoj posledný let absolvoval gróf 29. mája 1916. Zomrel necelý rok nato na zápal pľúc. V povedomí nemeckej verejnosti zostal ako pán oblohy.

VÍTANIE Ľudia vítajú prilietavajúcu vzducholoď.
VÍTANIE Ľudia vítajú prilietavajúcu vzducholoď.
Zdroj: JANa ČAVOJSKÁ

Najslávnejšej éry vzducholodí sa nedožil. Prezentuje ju skvelé múzeum vo Friedrichshafene rovno na brehu Bodamského jazera. Môžete tu vstúpiť do salóna, kajút a dokonca aj toaliet najluxusnejšej vzducholode Hindenburg. A dozvedieť sa všetko o vzducholodi Graf Zeppelin, dokončenej v roku 1928. Na 590 letoch prekonala vzdialenosť jeden a pol milióna kilometrov a prepravila 34-tisíc cestujúcich a 78 ton pošty. Nevyužívali ju len na komerčné lety, ale aj na výskumné expedície. Obletela zemeguľu a skúmala oblasti za severným polárnym kruhom. Časť expozície prezentuje aj kúsok plášťa vzducholode z tých čias. Hoci ide len o kúsok, je obrovský. Graf Zeppelin meral 236 metrov a Hindenburg 245 metrov. Na porovnanie: Titanic meral na dĺžku 270 metrov a Boeing 747 Jumbo Jet má 76 metrov.

Nasadené do vojny

V 1. svetovej vojne neboli Zeppeliny žiadne neviniatka. Hneď 5. augusta 1914 bombardovala „zet šestka“ belgické Liège. Pre oblaky však musela letieť nízko. Zo zeme ju jednoducho zničili. Podobne dopadli útoky vzducholoďami na iné mestá. Hoci ani lietadlá vtedy neboli technologicky na najvyššej úrovni, ovládať vzducholoď bolo predsa len náročné. Efektívnejšie sa ukázali na prieskumných letoch. Len nad Severným morom ich absolvovali viac ako tisíc.

Nemecko bolo nakoniec porazené, aj vzducholode sa stali predmetom vojnových reparácií. Versailleská dohoda navyše krajine zakázala budovať akékoľvek navigovateľné vzducholode na vojenské účely. Tie civilné nesmeli prekročiť objem 28-tisíc kubických metrov. Tesne pred podpísaním dohody vo Versailles väčšina posádok svoje vzducholode zničila.

Nemecké vzducholode však svojmu osudu neušli. Hoci sa Nemecko čo najskôr pokúsilo vyrobiť nové dopravné vzdušné plavidlá, víťazné mocnosti rozhodli, že ich v rámci reparácií odovzdá namiesto tých úmyselne zničených po vojne. Po príšernej nehode anglickej vzducholode Humber počas testovacieho letu v roku 1921, pri ktorej zahynulo 44 členov posádky, zastavilo Spojené kráľovstvo program vývoja vzducholodí. USA však o ne mali stále záujem. Nemecko mohlo v ich stavaní pokračovať. A dodať nový Zeppelin v rámci reparácií USA. Dňa 12. októbra 1924 vzlietol LZ126 na svoj prvý zaoceánsky let do Spojených štátov, 8 050 kilometrov. Trvalo mu to 80 hodín a 45 minút. Prezident USA nazval vzducholoď anjelom mieru.

Stodvadsaťšestka predznamenala pomalú, ale istú zmenu pomerov. Podmienky na budovanie vzducholodí sa pre Nemecko postupne uvoľnili. V roku 1928 vypustili do vzduchu dovtedy najväčšiu. Graf Zeppelin meral 236 metrov a jeho objem bol 105-tisíc kubických metrov. Zámerom nemeckých konštruktérov pod vedením doktora Huga Eckenera bolo využívať ho na diaľkovú prepravu pasažierov. Ich vzducholode vtedy už lietali na vnútroštátnych nemeckých linkách aj na pravidelnej linke do Štok­holmu. Po Amerike letel Graf Zeppelin do Talianska, Španielska a Palestíny. Potom sa vybral na cestu okolo sveta. Z Friedrichshafenu do Tokia, Los Angeles, Lakehurstu a Friedrichshafenu, 21 dní, 5 hodín a 31 minút, 49 618 kilometrov. Následne podnikol ďalšie lety po Európe a do Brazílie. Na základe nich ho začali považovať za dostatočne bezpečný. Nemecko otvorilo prvú pravidelnú zaoceánsku linku do New Yorku a Ria de Janeiro.

LET Posádka na dobovej fotografii.
LET Posádka na dobovej fotografii.
Zdroj: JANa ČAVOJSKÁ

Nešťastná iskra

Keď sa v roku 1933 dostala v Nemecku k moci NSDAP, prevzala kontrolu aj nad vzducholoďami. Eckenera vyhodili. Na Zeppeliny pripevnili svastiky. Dňa 4. marca 1936 vzlietla k oblohe najväčšia vzducholoď všetkých čias, Hindenburg. Návštevníci múzea vo Friedrichshafene si môžu na vlastnej koži vyskúšať veľkosť jeho kajút, kúpeľní, jedálne aj salóna, kde sa čítali noviny a písali listy, odosielané palubnou poštou s pečiatkami vzducholode. Letenka do New Yorku stála toľko ako lacné auto. Let trval necelé tri dni. Cesta loďou týždeň. Hindenburg bol impozantný vo všetkých ohľadoch. Jeho štyri naftové motory Mercedez-Benz dokázali vyvinúť rýchlosť 135 kilometrov za hodinu. Na transatlantickom lete ponúkal priestor pre päťdesiat pasažierov. Vyžadoval si 61 členov posádky. Vrátane pianistu. Priestory Hindenburga dostali prívlastok luxusné. Predsa však mal jeden nedostatok - pre embargo na hélium museli konštruktéri použiť vysokohorľavý vodík. Napriek tomu mal Hindenburg aj miestnosť na fajčenie.

NA POROVNANIE Makety niekoľkých vzducholodí v múzeu vo Friedrichshafene.
NA POROVNANIE Makety niekoľkých vzducholodí v múzeu vo Friedrichshafene.
Zdroj: JANa ČAVOJSKÁ

Cigareta však zrejme nebola príčinou nehody pri pristávaní Hindenburga v New Jersey 6. mája 1937. V priamom prenose si ju mohla vypočuť celá zemeguľa, reportáž o prílete totiž vysielal rozhlas, na mieste bola televízia, reportéri a fotografi. Obrovská konštrukcia zrazu začala horieť. O 34 sekúnd z nej nezostalo nič. Z 97 osôb na palube zahynulo 35 plus jeden člen pozemného personálu. Existuje niekoľko hypotéz o tom, čo sa stalo. Najpravdepodobnejšie Hindenburg zapálila iskra statickej elektriny. Kotviace laná boli zrejme vlhké z dažďa. Keď sa pri pristávaní dotkli zeme, uzemnili hliníkovú kostru vzducholode. Medzi poťahom a kostrou preskočil elektrický výboj. Táto katastrofa úplne zničila dôveru verejnosti vo vzducholode.

NAVIGAČNÉ PRÍSTROJE Originálne modely namontované vo vzducholodi.
NAVIGAČNÉ PRÍSTROJE Originálne modely namontované vo vzducholodi.
Zdroj: JANa ČAVOJSKÁ

Svet zo starých fotiek

Pár kilometrov od múzea vo Friedrichshafene je hangár, z ktorého vzlietajú novodobé vzducholode dnes. Prvá sa vzniesla k oblohe v auguste 2001. Cena tridsaťminútového vyhliadkového letu sa začína na 255 eurách na osobu. Zeppelin 21. storočia má dĺžku 75 metrov, rýchlosť 125 kilometrov za hodinu a dolet 900 kilometrov. Prepraví pätnásť pasažierov a dvoch členov posádky. Oproti Hindenburgu drobček. Jeho konštruktéri prisahajú, že je neporovnateľne bezpečnejší. Má tri motory a naplnený je nehorľavým héliom. V prípade poruchy všetkého dokáže fungovať na báze teplovzdušného balóna. Poslaním dnešných vzducholodí však nie sú iba vyhliadkové lety. Využívajú ich aj na vedecké účely, ako lietajúce laboratóriá, na výskum atmosféry, na kartografické a oceánografické pozorovania, ale aj na fotografovanie a nakrúcanie alebo ako reklamný pútač. Vďaka vzducholodiam sa pri Bodamskom jazere cítite ako na výlete do minulosti. Keď ich vidíte brázdiť oblohu, pripadáte si ako v inom, exotickom svete. Vo svete z knižiek, filmov a čiernobielych fotografií. Po pár dňoch si na ne tak zvyknete, že vám už pripadajú úplne normálne.