Puritáni, ktorí sa priplavili z Anglicka v roku 1630, založili v Novom svete kolóniu Massachusettského zálivu a ako bohabojní kresťania tam prekvapujúco „zaviedli“ neúctu k Vianociam. Ba priam nimi opovrhovali. Obchody a školy nechávali vo vianočnom čase otvorené a kostoly zavreté. Celý sviatok znevažujúco volali Foolstide, čím jasne naznačovali, že ho môžu oslavovať len hlupáci.

Po tom, ako puritáni v Anglicku zvrhli v roku 1647 kráľa Karola I., ktorého nemilosrdne sťali, zakázali Vianoce. Bolo to jedno z prvých opatrení nového režimu. Parlament rozhodol, že 25. december bude dňom „pôstu a pokory“ za spáchané hriechy.

Ani puritáni v Novom Anglicku na severovýchodnom území dnešných Spojených štátov sa    nedali zahanbiť a v roku 1659 uzákonili, že verejné oslavy Vianoc sú trestným činom a každý, kto by sa dopustil ich slávenia, napríklad vyhýbaním sa práci, dostane pokutu päť šilingov.

Prečo tá averzia?

Na otázku, prečo mali puritáni taký odpor k Vianociam, odpovedá americký historik Stephen Nissenbaum - sčasti z teologických dôvodov aj pre bujaré oslavy, ktoré v 17. storočí tento sviatok sprevádzali. Puritáni si pri svojej prísnej interpretácii Biblie povšimli, že v nej nie je žiadne zdôvodnenie slávenia Vianoc. „Puritáni sa snažili riadiť spoločnosť, v ktorej by zákony neporušovali nič, čo sa píše v Biblii, a nikde v nej nie je zmienka o oslavách narodenia Krista,“ hovorí profesor Nissenbaum. Puritáni konštatovali, že vo Svätom písme sa nespomína obdobie, tobôž nie presný deň, keď sa Ježiš narodil.

Ešte väčšmi im ležali v žalúdku pohanské korene Vianoc. Až vo štvrtom storočí nášho letopočtu cirkev v Ríme ustanovila sviatok narodenia Ježiša Krista na 25. decembra. Podľa niektorých historikov išlo o čistú náhodu, že práve na tento dátum pripadali neviazané pohanské oslavy sviatku slnečného božstva. Iní vedci sú však presvedčení, že vianočné sviatky im takto chceli konkurovať, a veru ich aj časom úplne zatienili.

Podobný názor vyslovil svojho času aj významný puritánsky kňaz Increase Mather, podľa ktorého sú Vianoce 25. decembra nie preto, že „sa v tomto mesiaci narodil Kristus, ale preto, lebo sa v tom čase v Ríme oslavovali saturnálie, a cieľom bolo, aby sa tieto pohanské sviatky zmenili na kresťanské“. „Puritáni sa domnievali, že Vianoce sú v podstate pohanský zvyk, ktorý katolíci prevzali bez toho, aby to malo akúkoľvek oporu v Biblii,“ pripomína Nissenbaum. „Tento sviatok bol spojený s ročným obdobím, so slnovratom a saturnáliami a nemal nič spoločné s kresťanstvom.“ Pohanský spôsob, ktorým kresťania slávili Vianoce, iritoval puritánov ešte viac ako teologické nezrovnalosti. „Ľudia znevažujú Krista počas 12 dní Vianoc viac ako inokedy počas 12 mesiacov,“ napísal duchovný zo 16. storočia Hugh Latimer.

Vianoce vtedy určite neboli tichou nocou, nieto ešte svätou. Veseliaci sa obyvatelia si zvykli uctiť tento sviatok hodovaním, popíjaním, hazardnými hrami a nemravným správaním.

Ako koledníci sa muži pre­zliekali za ženy a opačne, chodili od dverí k dverám a žiadali jedlo alebo peniaze za to, že im zaspievajú alebo povedia vianočné vinše. „Skupiny väčšinou mladých ľudí a vandrovníkov chodili z domu do domu a žiadali hlavne zámožnejších ľudí, aby im otvorili,“ hovorí Nissenbaum. „Mysleli si, že majú právo vstúpiť do domácností bohatých a žiadať kvalitné jedlo a pitie - žiadne skromné dary chudobným, ale niečo, čo by ponúkli vlastným rodinám.“ Ak boháči odmietli, neraz čelili vandalizmu a násiliu.

Od prísneho výkladu Biblie ku komercii

V roku 1660 sa obnovila v Anglicku monarchia a Vianoce sa opäť mohli verejne sláviť. V zámorskom Massachusetts však takéto veselenie a radovanie bolo prísne zakázané ešte celú jednu generáciu. Aspoň teda úradne, keďže najmä rybárske oblasti ďalej od Bostonu, centra moci puritánov, boli „známe bezbožnosťou, opilstvom a neviazanou sexuálnou aktivitou“, konštatuje Nissenbaum.

Historik však počas svojich výskumov nenašiel žiadny záznam o trestnom stíhaní ľudí na zá­klade zákona z roku 1659. „Tajná polícia nešla po každom,“ hovorí.
Zo znenia zákona je jasné, že puritáni nemali nič proti tomu, keď niekto oslavoval Vianoce v pokojnom kruhu rodiny. Išlo im skôr o to, aby sa nenarušoval verejný poriadok.“

Zakazovanie verejných vianočných osláv sa týkalo len Massachusetts a politický nátlak vlády Karola II. na túto kolóniu sa stupňoval do tej miery, až puritánski lídri neochotne ustúpili a v roku 1681 zrušili platnosť väčšiny zo svojich netolerantných zákonov vrátane zákazu Vianoc.

Odpor proti oslavám Vianoc na verejnosti však v Massachusetts pretrvával ešte roky. Keď sa nový kráľovský guvernér sir Edmund Andros zúčastnil v roku 1686 na vianočných bohoslužbách v bostonskej radnici, pred možnými násilnými protestmi ho chránilo množstvo červenokabátnikov, ako vtedy prezývali britských vojakov.

Ešte v 19. storočí ostávali 25. decembra mnohé obchody a školy v Massachusetts otvorené a kostoly zatvorené. Prvým americkým štátom, ktorý vyhlásil Vianoce za štátny sviatok, bola v roku 1836 Alabama. Ostatné štáty ju postupne nasledovali. V Massachusetts sa Vianoce stali sviatkom v roku 1856 a federálnym sviatkom o 14 rokov po občianskej vojne.

Puritánsky pohľad na Vianoce teda v Amerike vydržal v podstate dve storočia. Časom sa k spiritualite a nostalgii začalo pridávať čoraz viac komercie, stresu a zhonu a na puritánskych znalcov Svätého písma sa už dávno zabudlo. 

Lingvistické okienko

  • Vianoce - z nemeckého Weihnachten (Vianoce, Sväté noci)
  • Kračún - slovanský sviatok zimného slnovratu, ktorý sa s príchodom kresťanstva zmenil na Vianoce, pričom symbolizuje najkratší deň a začiatok návratu, „vratu“ slnečného svetla
  • Karácsony - Vianoce po maďarsky, zo slovanského Kračún
  • Christmas - Vianoce po anglicky, zo staroanglického Cristes Maesse (Kristova omša)
  • V mnohých európskych jazykoch sa slovo Vianoce viaže priamo na výraz pre narodenie (Krista) - Roždestvo (v ruštine),
    Natale (v taliančine), Navidad (v španielčine), Noël (vo francúzštine).