Pod to, že slávneho režiséra mrazivých hororových filmov fascinoval strach, sa podpísal aj prísny otec. Ten ho za drobné prehrešky dával zatvárať do policajnej cely. Tam malý osamelý Alfred naplno precítil hrôzu z uzatvorených priestorov, ktorá sprevádzala niektoré jeho diela. Okrem toho v detstve počúval príbehy o sériovom vrahovi Jackovi Rozparovačovi, ktorý vyčíňal v jeho rodnom Londýne jedenásť rokov pred tým, než prvýkrát uzrel svetlo sveta.
Manželka, či skôr kolegyňa?
Matka svojho syna a jeho dvoch súrodencov rozmaznávala dobrým jedlom, takže jej dobroty a Alfredov apetít sa mu postarali o objemnejšie brucho.
Filmárske skúsenosti začal nadobúdať v roku 1920, keď sa zamestnal v americkej filmovej spoločnosti Famous Players–‑Lasky, ktorá otvorila britskú pobočku v Islingtone. Za svoje prvé skutočné kinematografické dielo však považoval až snímku The Lodger: A Story of the London Fog z roku 1927.
S filmami mu začala pomáhať zručná scenáristka a strihačka Alma Lucy Reville, ktorá sa v roku 1926 stala jeho manželkou a o dva roky neskôr aj matkou ich dcéry Patricie.
FOTO V GALÉRII
Na konci 30. rokov britský režisér podpísal kontrakt s americkým producentom Davidom O. Selznickom a v marci 1939 sa s rodinou presťahoval do Spojených štátov, kde o desaťročia neskôr vznikli jeho najslávnejšie počiny – trilery Vtáci, Závrat, Psycho či Okno do dvora. Hrdinky jeho hororov sú vystavené rôznym druhom násilia.
Chlad a averzia
Sir Alfred Hitchcock mal k ženám zvláštny postoj: fascinovali ho mladé blondínky, zároveň mal voči nežnejšiemu pohlaviu určitú averziu – ženy boli len rekvizity, ktoré mohol na plátne mučiť. Jednou z jeho múz bola Grace Kelly, zbožňoval na nej kombináciu chladu a žiadostivosti.
Nikdy sa nevyrovnal so svojím neforemným telom. „Vždy som bol nezvyčajne neatraktívny. Čo je horšie, jasne som si to uvedomoval,“ priznal raz režisér. Povrávalo sa, že okrem splodenia jedinej dcéry žil v celibáte a sex mu nahrádzali verbálne a filmové zvrhlosti. Osemdesiatročný Hitchcock zomrel 29. apríla 1980 na zlyhanie obličiek v Los Angeles.
