Portréty oboch patria medzi najväčšie skvosty výtvarného umenia, ich príbehy zasa veľa vypovedajú o slastiach, ale aj tragédiách 20. storočia. Szeréna Ledererová a Adele Bloch-Bauerová boli dve dámy z viedenskej vysokej spoločnosti na prelome 19. a 20.storočia, ochrankyne a milovníčky umenia. Obe zvečnil secesionista Gustav Klimt, keďže ich manželia boli jeho mecenáši. Obe k nemu prechovávali obdiv a náklonnosť, ktorá vraj presahovala hranice slušnosti...

Adele

Portrét Adele z roku 1907 odborníci zaraďujú medzi najlepšie portréty v histórii. Táto dcéra bankára patrila medzi umelcove najväčšie múzy - ako jedinú ju namaľoval dvakrát. Okrem toho kunst­historici si všimli jej črty aj na Klimtovom alegorickom výjave židovskej heroíny Judity z roku 1901. Dvere maliarovho ateliéru jej otvoril manžel, rozprávkovo bohatý cukrový magnát z Česka Ferdinand Bloch-Bauer, ktorý si objednal obraz svojej manželky mladšej o 17 rokov. Klimta mladá žena musela zaujať. Súčasníci ju opisovali ako príťažlivú zmes intelektu a flirtovania, bolesti a nesmierneho sebavedomia, mimoriadne šarmantnú a štýlovú. Návštevníkov svojich povestných večierkov vraj pohoršovala fajčením cigariet, ktoré sa v tom čase nepovažovali za vhodné pre dámu jej kalibru.

Klimt začal pracovať na portréte v roku 1903, niekoľko rokov predtým, ako založil viedenskú secesiu, a len krátko po jeho škandalóznych, údajne pornografických nástenných maľbách na Viedenskej univerzite, pre ktoré ho úrady zaradili na čiernu listinu umelcov. Adele maľoval tri roky, urobil stovky kresieb, strávil nekonečné popoludnia v snahe sprostredkovať na plátne jej krásu. Výsledok stál za to. Podobizeň mladej ženy sa stala povojnovým symbolom viedenskej kultúry a dostala prezývku rakúska Mona Lisa. Hoci obraz pôvodne mal byť darom cukrového magnáta pre svokrovcov k výročiu, skončil v izbe u Adele, medzi ďalšími početnými Klimtovými dielami.

Adele Bloch-Bauerová: Patrila do viedenskej smotánky.
Adele Bloch-Bauerová: Patrila do viedenskej smotánky.
Zdroj: Profimedia

Szeréna

Rovnako to vyzeralo v izbe Szerény Ledererovej a ako cez kopirák vyzerá príbeh vzniku jej portrétu. Dcéra židovského priemyselníka Simona Siegmunda Pulitzera a príbuzná slávneho novinára Josepha Pulitzera sa po vydaji za výrobcu alkoholických nápojov Augusta Lederera presťahovala z Budapešti do Viedne. Magnát si podľa dobrých zvykov doby v roku 1899 objednal portrét svojej manželky. Klimt neskôr portrétoval aj Szeréninu matku a dcéru Elizabeth, ktorej biologickým otcom bol údajne práve svetoznámy maliar. Ledererovci a Bloch-Bauerovci boli súčasťou pomerne úzkeho okruhu židovskej viedenskej smotánky. Na začiatku 20. storočia totiž Židia netvorili ani desať percent obyvateľov Viedne, navyše väčšina z nich o bohatstve takého Blocha-Bauera, ktorý v tom čase vyrábal pätinu celkovej produkcie cukru v monarchii, mohla len snívať.

Boli to roky rozporov a paradoxov. Na jednej strane zákony podporujúce práva a emancipáciu Židov, na druhej strane rastúci antisemitizmus, ktorý o niekoľko desaťročí prinesie svoje trpké ovocie. V rokoch 1897 až 1910 bol primátor Viedne Karl Lueger, ktorý sa podpísal pod nevídanú modernizáciu mesta - zaviedol elektrinu, vybudoval vodovod, zlepšil vzdelávanie a verejnú dopravu. Zároveň bol otvoreným antisemitom.  Zatiaľ čo Ledererovci a Blochovci-Bauerovci vo svojich elegantných salónoch prijímali Klimta, Gustava Mahlera, Egona Schieleho či Oskara Kokoschku a zatiaľ čo Sigmund Freud písal svoje prvé eseje o sexualite, mladý Adolf Hitler každodenne pil čaj v Café Central, úpenlivo sa snažil zapísať na akadémiu výtvarného umenia a predával svoje akvarely drobným priekupníkom, často Židom.

Ženy poznal dôkladne: Klimt mal často blízko k modelom, ktoré maľoval. Životnú lásku Emilie Flögeovú zvečnil aj na obraze Bozk (1908).
Ženy poznal dôkladne: Klimt mal často blízko k modelom, ktoré maľoval. Životnú lásku Emilie Flögeovú zvečnil aj na obraze Bozk (1908).
Zdroj: Profimedia

Tragédia

Klimt sa staroby nedožil - zomrel v roku 1918 vo veku 55 rokov po mŕtvici a nebol svedkom toho, ako nacisti celý jeho opus, ako aj umenie takmer všetkých maliarov moderny, secesie, surrealizmu vyhlásia za „dekadentné“ a nežiaduce. Kolaps svojho sveta nemusela sledovať ani Adele Bloch-Bauerová, v roku 1925 sa ako 44-ročná stala obeťou meningitídy. V poslednej vôli žiadala manžela, aby jej portrét venoval mestu. Aj by sa tak stalo, keby sa veci vo Viedni a v celej Európe nezačali uberať iným, tragickým smerom. Keď Hitler v roku 1938 anektoval Rakúsko, osud viedenských Židov bol spečatený a ich salóny, paláce, továrne a umelecké artefakty boli vyhlásené za árijské. Zhabali aj Bloch-Bauerovu zbierku so Zlatou Adele a ďalšími piatimi Klimtovými maľbami. Ferdinandovi sa podarilo zachrániť tak, že utiekol do Česka a potom do Švajčiarska, ale prišiel o všetok majetok - pozemky, paláce, továrne, vily, zbierky vzácneho porcelánu a tapisérií, ako aj všetky umelecké diela. Umrel osamelý v Zürichu v roku 1945, bez finančných prostriedkov.

Osud diel

Zbierka Ledererovcov vo väčšej čiasti zhorela na samom konci vojny, keď vysokí dôstojníci SS na zámku Immendorf v Dolnom Rakúsku severne od Viedne spálili až 18 Klimtových diel, ktoré im patrili. Nechceli, aby sa dostali do rúk blížiacej sa Červenej armády. Okrem Klimta sa rad ďalších „dekadentných“ plátien zmenil na popol, takže Immendorf sa stal najväčšou hranicou európskeho maliarstva. Dediči Ledererovcov napriek tomu nezostali bez Klimta. Beethoven Frieze, Beethovenov účes, maľba z roku 1902 inšpirovaná Wagnerovou interpretáciou Deviatej symfónie, prežila všetky vojny. Rakúsko ju nakoniec vrátilo Erichovi Ledererovi, synovi Szerény a Augusta, pod podmienkou, že obraz neopustí krajinu. Dedič po kontroverzných ťahaniciach predal maľbu štátu za cenu, ktorá bola po­dľa odborníkov aspoň dvakrát menšia od reálnej.

Druhý portrét: Adele Bloch-Bauerová II.
Druhý portrét: Adele Bloch-Bauerová II.
Zdroj: Profimedia

Pokiaľ ide o zbierku Bloch-Bauerovcov, z nej sa zachovalo oveľa viac, diela zostali v Rakúsku. Horšie to bolo s dedičmi - dvojica nemala deti a z ďalších príbuzných druhú svetovú vojnu prežila jediná neter, Maria Altmannová. Rakúsko až v roku 1998 prijalo zákon o navrátení umeleckých diel ukoristených nacistami a v tom čase 80-ročná Alt­mannová žijúca v Spojených štátoch začala súdnou cestou bojovať o Zlatú Adele. „Naťahovali to, koľko sa len dalo,“povedala dedička v jednom zo svojich posledných rozhovorov. „Mysleli si, že zomriem. Ale nechcela som zomrieť skôr, kým vyhrám súd.“Umrela v roku 2011, ako 95-ročná. To už vzácny obraz bol dávno v New Yorku.

Zlatá Adele opustila Viedeň v roku 2006. Rakúska metropola smútila. Dokonca aj na prázdnom mieste v zámku Belvedere, kde dovtedy vystavovali Klimtovu maľbu, v zlatom, ale prázdnom ráme sa písalo: „Zbohom, Adele!“ Hoci celý čas tvrdila, že jej nejde o peniaze, ale o princíp, Maria Altmannová si obraz dlho nenechala a dala ho do aukcie. Kozmetický magnát Ronald Lauder zaplatil za Klimtov portrét 135 miliónov dolárov a vystavuje ho vo svojej Neue Gallery na Manhattane.

V galérii si pozrite fotografie Klimta a jeho slávnych diel.

ANNAMÁRIA GRBIČ