Jeho nazývajú „otcom modernej gynekológie“, na ňu si takmer nikto nespomenie. Nepomenovali po nej žiadne liečebné procedúry, neoznačujú ju za matku žiadneho medicínskeho odboru. Ale vlastne ona niesla najväčšiu záťaž a jej bolesť bola schodmi k jeho úspechom. Slávny americký lekár James Marion Sims a otrokyňa Anarcha.

Na juhu

Slnečná Alabama, úrodná a šíra. Dobré miesto na život, ale v začiatkoch 19. storočia iba pre toho, kto sa nenarodil ako dieťa otroka. Rodičia pracovali na poliach 14-15 hodín denne, deťom sa príliš venovať nemohli. Potomkovia sa k rodičom pridávali na plantážach už vo veku 8 až 12 rokov, no ešte predtým, v útlejšom veku, museli zvládať menej náročné práce, napríklad pri zvieratách. Podvýživa, úrazy, zneužívanie, kruté fyzické tresty boli každodennou realitou.

Mala 17 rokov a bola tehotná. Mladé dievča, otrokyňa na jednej z plantáží v Alabame. Rodičia jej dali meno Anarcha, možno dúfali, že sa jej niekedy podarí dostať z otrockej nočnej mory.    Nedostatok vitamínu D a permanentná podvýživa jej spôsobili pokrivenie kostí. Pre zdeformovanú panvu nemohla porodiť. Pôrod sa ťahal vyše troch dní. A vtedy sa objavil plantážnický lekár James Marion Sims.

Podmienky

A to sa v tom čase na plantážach už žilo trochu lepšie. Stopka transatlantickému obchodu s otrokmi v roku 1808 prinútila majiteľov fariem aspoň

trochu zlepšiť podmienky pre robotníkov. Už totiž neprúdili stále „dodávky“ nových silných ľudí, ktorí mohli zastúpiť maximálne vyčerpaných ľudí. Z hľadiska plantážnikov bol mŕtvy otrok vyslovene neekonomický, takže sa ich snažili predsa len udržať pri živote.

Samozrejme, nešlo o žiadne dramatické zlepšenie života. Otroci naďalej úmorne pracovali, nemohli sa združovať, obchodovať medzi sebou ani opustiť plantáž bez povolenia. Čelili tiež krutým trestom.

V časoch, keď Anarcha Westcottová prišla na svet, zákon zakazujúci oddeliť od matky dieťa mladšie ako päť rokov ešte neplatil. Rodinné putá pritom neskôr boli jedným z mála elementov, ktorý pomáhal otrokom prežiť.

Rodiny žili v chatrčiach veľkosti asi 27 štvorcových metrov. Niektoré mali podlahu z dosák, väčšinou tam však bola len udupaná zem. Prídel potravín sa zvýšil asi na 8 litrov kukuričnej múky a kilogram bravčoviny na týždeň. Plantážnici začali zamestnávať lekárov.

Použil kliešte

Bol synom šerifa z Južnej Karolíny. Skončil medicínu a myslel si, že je to celkom dobré povolanie na zarábanie peňazí. Nemal špeciálne ambície. Ak by natrafil na príležitosť lepšie zarobiť, bol ochotný okamžite zanechať lekársku prax.

Nič lepšie sa mu však nepošťastilo, a tak život J. Mariona Simsa nijako nevybočoval z priemeru. Oženil sa s neterou svojho profesora a presťahoval sa do Alabamy, ktorú považoval za dieru na konci sveta. Ako lekár na plantážach mal plné ruky práce. Prvých desať rokov po ukončení štúdia sa gynekológiou nezaoberal. Zmenila to Anarcha a jej ťažký pôrod.

Sims použil kliešte. Anarchino dieťa prišlo na svet mŕtve a ona sama bola v hroznom stave. Následkom ťažkého pôrodu bola vezikovaginálna a rektovaginálna fistula. Znamená to okrem iného neustále presakujúci moč a výkal cez vagínu, ostrú bolesť, ustavičné infekcie, zápach. Oba typy fistúl spôsobuje napríklad nesprávne použitie klieští, ale aj znásilnenie v ranom veku, čo bolo u otrokýň bežné. Anarcha v takomto stave neznamenala pre majiteľa žiadnu hodnotu. Ale ukázalo sa, že pre Simsa hodnotu má.

Jej zdravotné problémy ho zaujali, a keďže bola otrokyňa, nič mu nebránilo na nej experimentovať. Sims operoval Anarchu 30-krát. Bez akéhokoľvek znecitlivenia. Nie preto, že by nemal prostriedky. Jednoducho nevidel dôvod, potrebu.

Sims totiž tvrdil, že otroci sú odolnejší proti bolesti. Nazval to „stoicizmom čiernych“. Svojim pacientkam či skôr obetiam podával jedine ópium. Operoval tiež iné otrokyne. Známe sú mená dvoch: Lucy a Betsey. Ani jedna nemohla odmietnuť či súhlasiť, nepýtali sa ich. Nemohli o sebe rozhodovať.

Po tridsiatej operácii Sims uznal, že už dosiahol úspech a Anarcha je vyliečená. Jeho liečebný postup sa dostal do análov medicíny a nástroje, ktoré pritom vyvinul, dodnes nesú jeho meno. Spôsob liečenia, ktorý zaviedol, sa stal nezvyčajne populárnym.

Nakoniec teda Sims zistil, že aj na medicíne sa dajú zarobiť veľké peniaze. Zakrátko sa stal majiteľom 17 otrokov. Čo sa stalo s Anarchou, nie je známe.

Prominentné pacientky

Simsov ďalší osud, samozrejme, známy je. V roku 1852 uverejnil odborný článok týkajúci sa operácií fistúl. Jeho pozícia v lekárskom svete sa upevnila, zakrátko opustil Alabamu, aby v New Yorku otvoril ženskú nemocnicu, prvú inštitúciu tohto druhu v krajine. Tridsať lôžok sa mu rýchlo zaplnilo. Sims operoval sám.

Zakrátko sa jeho „podnikanie“ rozšírilo, a tak opäť zmenil sídlo. Občiansku vojnu (1861 - 1865) prežil v Európe, kde jeho skúsenosti získané experimentmi na čiernych otrokyniach využívali pacientky z kráľovských a zo šľachtických rodín. Operoval aj francúzsku cisárovnú Eugéniu.

Sims sa menej úspešne zaoberal aj príčinami takzvaného novorodeneckého tetanu, na čo využíval tiež čierne otrokyne a ich deti. Jeho teórie a postupy neprežili. V každom prípade, operácie fistúl mu stačili na dobré živobytie i prestíž.

Po vojne sa vrátil do USA. Mal úspešnú lekársku prax, stal sa prezidentom Amerického lekárskeho združenia, ku koncu života napísal svoje memoáre. Po smrti mu postavili tri pomníky: v New Yorku, v Montgomery, hlavnom meste Alabamy, a v Columbii v Južnej Karolíne.

V roku 2017 v New Yorku ktosi pomaľoval oči Simsovej sochy na červeno a na pomník napísal „Rasista“. O rok neskôr pomník z Piatej Avenue preniesli na cintorín, kde je Sims pochovaný. V Montgomery vedľa Simsovej busty postavili ďalší pomník, ktorý mal pripomínať „pokrok v medicíne“: neveľkú sochu mladej ženy Anarchy. Počas prvej noci jej pomník niekto ukradol.