Dušan Valent

Zaiste, je to scenár ako z&nbsp;béčkového hororového filmu. Nemálo „strašidelných domov“ starých amerických hororov stálo práve na&nbsp;zabudnutých pohrebiskách domorodého obyvateľstva. Zároveň je to však - v&nbsp;prvom aj druhom prípade, ktorý sme uviedli - na&nbsp;Slovensku realita.

Mnohí ľudia nič netušiac vykračujú po&nbsp;uliciach alebo bývajú - pozerajú televízor, varia a&nbsp;spávajú - priamo nad pohrebiskami zabudnutých obyvateľov nášho územia. Žili tu na&nbsp;sklonku bronzovej doby asi pred 3&nbsp;000 rokmi, čiže dávno pred Slovanmi, Germánmi či Keltmi.

Nálezy tohto bezmenného obyvateľstva archeológovia označujú ako kultúrny komplex popolnicových polí. Názov je odvodený od&nbsp;charakteristického spôsobu pochovávania. Mŕtvi sa spaľovali a&nbsp;ich zvyš­ky sa ukladali do&nbsp;zeme v&nbsp;popolniciach - urnách. Nezriedka v&nbsp;takých počtoch, že po­hrebiská archeológom evokujú „polia“ popolníc.

Ľud kultúr popolnicových polí nám zanechal majstrovské bronzové predmety, desiatky impozantných hradísk, stovky osád a&nbsp;tie najrozsiahlejšie po­hrebiská, aké stredná Európa videla až do&nbsp;neskorého novoveku. Kým v&nbsp;predchádzajúcich tisícročiach sa pohrebiská s&nbsp;viac ako sto hrobmi vyskytovali vzácne, v&nbsp;tomto čase sa objavujú pohrebiská - skutočné popolnicové polia - s&nbsp;tisíckami nebožtíkov. Často ležia v&nbsp;bezprostrednej blízkosti dnešných miest a&nbsp;obcí, niekedy priamo pod ulicami a&nbsp;domami.

Pred 3&nbsp;000 rokmi hustota osídlenia niektorých regiónov dnešného Slovenska prevýšila tú z&nbsp;vrcholného stredoveku. Ale nie nadlho. Nastal úpadok, záhadná kríza a&nbsp;koniec. Miestami úplný. Niektoré oblasti obývané nepretržite po&nbsp;celé stáročia sa vyľudnili a&nbsp;starobylé tradície v&nbsp;pochovávaní a&nbsp;vo výzdobe keramiky miestami nenašli nasledovateľa.

Viaceré rozsiahle „popolnicové polia“ sme objavili len v&nbsp;posledných 20 rokoch. Jedno sa našlo v&nbsp;Rimavskej Sobote. V&nbsp;roku 2016 výkopové práce na&nbsp;Daxnerovej ulici odkryli zvyšky spálených ľudských tiel a&nbsp;bronzových ozdôb v&nbsp;urnách. Archeológovia celkovo napočítali 56 takýchto žiarových hrobov. Minulý rok sa podarilo na&nbsp;rovnakej ulici naraziť na&nbsp;ďalšie hroby toho istého po­hrebiska. Tentoraz ich bolo 17.

Celkovo 73 zistených hrobov nie je na&nbsp;pomery pravekého po­hrebiska málo. Z&nbsp;toho rimavskosobotského však poznáme len zlomok. Jeho zvyšky totiž ležia pod povrchom husto zastavanej mestskej časti - čiže pod rodinnými domami a&nbsp;dokonca pod školou.

Okolo roku 1200 pred naším letopočtom sa na&nbsp;mieste dnešného historického jadra Rimavskej Soboty nachádzalo významné a&nbsp;bohaté nadregionálne stredisko výroby a&nbsp;obchodu. Naznačujú to až štyri nájdené poklady s&nbsp;bronzovými ozdobami a&nbsp;mečmi, dnes uschované v&nbsp;zbierkach Maďarského národného múzea. Žiaľ, pohrebisko aj toto sídlisko poznáme len zlomkovito. Miestami vyše meter hrubá kultúrna vrstva a&nbsp;nálezy v&nbsp;nej však podľa archeológov svedčia o&nbsp;700 až 800 rokoch (medzi 15. a&nbsp;8. storočím pred naším letopočtom) nepretržitého osídlenia.

Určite tu vzniklo rozsiahle pohrebisko. Aké rozsiahle? Ťažko odhadnúť. Podľa archeológa Gemersko-malohontského múzea Alexandra Botoša v&nbsp;ňom spočinulo niekoľko stoviek až tisícov ľudí.

Na porovnanie, v neďalekých Radzovciach, okres Lučenec, stála približne v rovnakom čase remeselnícka osada s kompletne preskúmaným pohrebiskom. Pochovávalo sa tu o čosi kratšie ako v Rimavskej Sobote, okolo 650 rokov. Výskumníci odkryli 1 334 hrobov, pričom pohrebisko pôvodne obsahovalo zrejme okolo 2 000. Osada v Radzovciach pritom nikdy ani zďaleka nedosiahla význam sídliska známeho z Rimavskej Soboty. „Toto sídlisko ležalo tak trochu bokom od hlavnej komunikačnej tepny,“ hovorí o nálezisku v Radzovciach Vladimír Mitáš &nbsp;z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Archeológovia&nbsp; tu zistili „len“ jediný hromadný nález (poklad) bronzových predmetov. Naopak, z Rimavskej Soboty sú známe štyri, pričom sa vzhľadom na stáročia stavebných aktivít v stredoveku a novoveku mohli viaceré ďalšie medzičasom „stratiť“.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/polia-mrtvych-nami-slovaci-bezne-kracaju-hroboch" target="_blank" rel="noopener">V GALÉRII si pozrite&nbsp; zábery zo slovenských nálezísk&gt;&gt;</a>

Archeológ Václav Furmánek, &nbsp;taktiež pôsobiaci na Archeologickom ústave SAV, ktorý viedol výskum na pohrebisku v Radzovciach, odhaduje, že v pravekej osade spočiatku žilo asi sto obyvateľov, v neskorších stáročiach polovica. Naproti tomu obchodné a hospodárske centrá bronzovej doby, medzi ktoré zrejme patrilo sídlisko v Rimavskej Sobote, obývalo dvesto-tristo, ojedinele až tisíc obyvateľov. Bolo teda aj praveké rimavskosobotské pohrebisko porovnateľne väčšie? Ktovie. Keďže jeho zvyšky sú skryté pod husto zastavanou lokalitou, zrejme to nikdy nezistíme.

Jedna vec je istá, popolnicové polia s&nbsp;tisíckami hrobov neboli na&nbsp;území Slovenska neobvyklé. V&nbsp;Tornali, predtým Šafárikovo, asi 30 kilometrov západnejšie od&nbsp;Rimavskej Soboty, sa v&nbsp;roku 1968 podarilo objaviť podobné súveké pohrebisko. Václav Furmánek tu na&nbsp;ploche 600 štvorcových metrov preskúmal 138 hrobov. Vzhľadom na&nbsp;celkovú rozlohu pohrebiska 5-6 hektárov a&nbsp;priemernú hustotu hrobov bol podľa neho pôvodný počet hrobov „neuveriteľne vysoký“. „Aj keby sme počítali s&nbsp;tým, že hroby neboli na&nbsp;pohrebisku rovnomerne rozptýlené, bez preháňania môžeme konštatovať, že po­hrebisko v&nbsp;Šafárikove obsahovalo dokonca viac ako 10-tisíc hrobov,“ píše v&nbsp;jednej zo štúdií Furmánek. Dodáva, že podobných pohrebísk existovalo na&nbsp;našom území zrejme viacero. Posledné dve dekády priniesli ďalšie objavy rozsiahlych popolnicových polí. „Aj keď sa to po&nbsp;toľkých rokoch bádania na&nbsp;Slovensku nezdá, stále sa dajú objaviť nové archeologické náleziská. Samozrejme, že aj z&nbsp;doby popolnicových polí,“ prízvukuje Vladimír Mitáš.

Napríklad neďaleko Cinobane, čiže asi 30 kilometrov severozápadne od&nbsp;Rimavskej Soboty, archeológovia v&nbsp;rokoch 2007 až 2014 preskúmali 314 žiarových hrobov. Geofyzikálnym prieskumom sa však zistilo, že na&nbsp;lokalite sa nachádza prinajmenšom dvakrát viac. V&nbsp;trenčianskej miestnej časti Biskupice stavebné práce pre zmenu odhalili časť dlhodobo používaného pohrebiska, v&nbsp;ktorom archeológovia preskúmali bezmála 2&nbsp;300 žiarových hrobov. V&nbsp;nákupnom centre Laugarício možno vidieť rekonštrukciu niektorých z&nbsp;nich cez presklený priestor v&nbsp;podlahe. Výsledky výskumu zatiaľ nie sú publikované, takže celkový počet hrobov pohrebiska v&nbsp;Biskupiciach nie je známy.

Ako vyzerali popolnicové polia v&nbsp;praveku za&nbsp;čias ich používania? „V&nbsp;zásade boli urnovými hájmi, od&nbsp;súvekých sídlisk spravidla oddelené vodným tokom, čo si vtedajšie rituálne zvyky vyžadovali,“ hovorí Vladimír Mitáš. „Zhruba pôvodný vzhľad jedného z&nbsp;pohrebísk kultúr popolnicových polí som mal v&nbsp;rámci dlhodobého systematického výskumu v&nbsp;Cinobani celé roky takpovediac pred očami,“ pokračuje archeológ. „Aj tu sa hroby budovali jeden vedľa druhého, na&nbsp;svahu vytvárali rady a&nbsp;skupinky.“ Niektoré sa podľa neho v&nbsp;rámci viacgeneračného pochovávania na&nbsp;ploche pohrebiska porušili. „Prípadne sa po&nbsp;zániku rodinných väzieb zničili a&nbsp;prekryli novými hrobmi. Keď­že sa tu na&nbsp;jednom mieste pochovávalo okolo 500-600 rokov, ba aj viac, tak to je celkom prirodzené,“ konštatuje odborník.

Pozostatky niektorých, azda tých najchudobnejších, ľudia kultúr popolnicových polí ukladali do&nbsp;jednoduchých jamiek v&nbsp;zemi. Typicky sa však nasypali do&nbsp;urien (popolníc), ktoré sa okolo roku 1000 pred naším letopočtom často ukladali do&nbsp;akýchsi skriniek z&nbsp;kameňa. Dopĺňali ich kamenné platne či kamenné vence. „Ukazuje sa, že kamenné hrobové architektúry boli na&nbsp;povrchu viditeľné, čo utvrdzuje našu predstavu o&nbsp;pravekom urnovom háji,“ hovorí Vladimír Mitáš. Nad vybranými hrobmi zrejme spoločensky dôležitejších jedincov ako náčelníkov sa podľa archeológa niekedy navŕšili mohyly alebo kamenné príkrovy.&nbsp;

Polia mŕtvych pod nami: Slováci bežne kráčajú po hroboch!

Dušan Valent

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás

Polia mŕtvych pod nami: Slováci bežne kráčajú po hroboch!

Dušan Valent

Súvisiace články

Záhada mŕtvych strážcov: Príbeh neolitického sídla pri Vrábľoch fascinuje svetových odborníkov

August 1968: Vieme veľmi dobre, prečo sa už niečo také nesmie nikdy zopakovať, hovorí Čaputová

K múru! Stalin dal zlikvidovať aj svojich najbližších príbuzných

Veľa, veľmi veľa zlata prebudilo ľudskú chamtivosť: Kde asi skončil jeho majiteľ?

Milujete technické pamiatky?: Máme pre vás tip, pozrite si unikátne video s dobovými zábermi

Keď sa vyberiete do Vysokých Tatier, toto mesto a jeho unikát musíte určite vidieť

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás