Tip na článok
Sandinovci: Povstalci ľavicového národného hnutia v lete 1979 zvrhli režim Somozovcov.

Krutý vládca: Nikaragujský diktátor vládol tvrdou rukou, mal však veľký strach

Ladislav Švihran

Nikaragujského vládcu Anastasia Somozu pomsta dostihla.

Galéria k článku (4 fotografie )
V USA: Prezident Nikaraguy Anastasio Somoza starší vo Washingtone nedlho po uchopení moci.
Pád: Somozova Národná garda prehrala a on ušiel do zahraničia.
Oslavy: Štvrťstoročie od triumfu ľudovej revolúcie v Manague.

V druhej polovici minulého storočia sa krajiny Latinskej Ameriky len tak hmýrili diktátormi. Ťažko povedať, ktorý z nich bol najhorší. Osobitne krutý bol nikaragujský. V poslednom období svojej dlhej vlády vedel, že bude pykať. Bál sa, veľmi sa bál. Na verejnosti sa objavoval len v sprievode po zuby ozbrojených telesných ochrancov. Prejavy prednášal z kabínky, cez nepriestrelné sklo mu bolo vidno iba kúsok tváre.

Rodinná tradícia zločin

Už niekoľkí z jeho predkov boli zločinci. Prastarý otec odvisol na šibenici, lebo spáchal niekoľko lúpežných vrážd. Otec sedel v Spojených štátoch amerických. Študoval tam na obchodnej škole vo Philadelphii a prichytili ho pri falšovaní dolárov. Keď sa vydarený študent vrátil do vlasti, zamestnal sa ako nákupca v americkej spoločnosti United Fruit. V krajine preslávenej pestovaním banánov podvádzal ich pestovateľov.

Tento muž, Anastasio Somoza, vstúpil do Národnej gardy. Jej úlohou bolo potláčať odpor domáceho obyvateľstva proti americkej okupácii krajiny i proti vládnucej oligarchii. Somoza bol rázny chlap. Nemal nijaké škrupule. Zakrátko sa stal veliteľom Národnej gardy. On a jeho žoldnieri bezohľadne postupovali proti povstalcom vedeným Augustom Sandinom. Američania mohli o rok opustiť Nikaraguu.

Aj v ďalšom období vynikal Anastasio Somoza krutosťou. Medziiným dal zákerne zavraždiť Sandina a vyše tristo jeho stúpencov. Zakrátko sa stal nekorunovaným kráľom krajiny. Korunovaným, čiže prezidentom, bol strýko jeho manželky. Strýko-nestrýko, zhodil ho a v roku 1937 sa sám dal zvoliť za prezidenta. Vládol neobmedzene, so strašným násilím až do 1. septembra 1956. V ten deň oznámil svojmu milovanému národu, ktorý takisto miloval svojho vodcu, že o post prezidenta sa bude uchádzať i v ďalšom volebnom období. V ten deň umrel rukou atentátnika.

Hneď po smrti Anastasia Somozu sa vlády ujal jeho najstarší syn Luis. Ten nebol až taký brutálny ako jeho otec. Po jeho smrti v roku 1963 prebral žezlo mladší syn, veliteľ Národnej gardy, brigádny generál Anastasio Somoza mladší. Ten bol brutálnejší ako jeho otec.

Rozkrádanie na storako

Rozkrádanie rozvinul do obrovských rozmerov. Postupne mu patrila veľká časť krajiny. Jemu a jeho rodine. Predovšetkým kávovníkové, banánovníkové, bavlníkové, kakaovníkové, ale aj ryžové a kukuričné plantáže, plantáže cukrovej repy i lesy. A ešte vyše 350 priemyselných podnikov doma i v zahraničí. A koľko peňazí mu plynulo z pašovania narkotík!

Na Vianoce v roku 1972 postihlo hlavné mesto Nikaraguy zemetrasenie. Bolo katastrofálne. Vyžiadalo si takmer 30-tisíc mŕtvych a približne štvrť milióna ľudí prišlo o prístrešie. Somozovci hodovali na tomto nešťastí národa ako hyeny. Nikarague poskytli pomoc mnohé štáty sveta. Bola to výdatná pomoc. Do Managuy plynuli peniaze, potraviny, lieky, šatstvo zo všetkých strán. Somozovci zaobchádzali s tým všetkým, akoby to patrilo im osobne. S potravinami, prikrývkami, oblečením kupčili na čiernom trhu alebo ich predávali v zahraničí.

Nehorázne sumy zarábali Somozovci a ich najbližší na pozemkoch. Na takých, kde mali stavať domy pre tých, ktorí o ne prišli. Lacno ich vykupovali a obratom ruky odpredávali štátu za obrovské sumy. Tak sa stalo, že značná časť novopostavených budov patrila Somozovcom. Napokon kontrolovali vyše 90 percent nikaragujského hospodárstva. No patrili im aj rozsiahle majetky v susedných stredoamerických štátoch a najmä v USA. Zabezpečovali si ich nakupovaním akcií, pozemkov a iných nehnuteľností.

Majetok Somozovcov odhadovali na vyše miliardy dolárov. Za viac ako 40 rokov vlády sa stali jednou z najbohatších rodín na svete. Bohatstvo získali predovšetkým okrádaním dvaapolmiliónového národa. Bohatstvu Somozovcov bola úmerná bieda národa. Koncom vlády Anastasia Somozu bolo v krajine štvrť milióna nezamestnaných, 80 percent detí hladovalo, 800-tisíc ľudí bolo bez prístrešia.

Diktátor: Anastasio Somoza mladší bol brutálnejší ako jeho otec.
Diktátor: Anastasio Somoza mladší bol brutálnejší ako jeho otec.
profimedia.sk

Teror

Z ubiedenej krajiny ľudia najprv utekali. Smerovali do USA, do susedných krajín, ale i do Európy. No stavali sa aj na odpor. Anastasio Somoza mladší postupne rozpútal v krajine nevídaný teror. Vraždil ľudí vo väzniciach i na ulici. Osobitne kruto zaobchádzal s rodiacou sa opozíciou. Keď si už s ňou nevedel poradiť, vyhlásil stanné právo a tribunály po celej krajine súdili a popravovali.

V roku 1978 vypuklo v Nikarague národné povstanie a vlastenci obsadili mnoho miest. Somoza ich dal bombardovať a viaceré z nich dal zrovnať so zemou. Keď sa o rok boje priblížili až k hlavnému mestu, Somozovo letectvo znova zasiahlo so strašnou brutalitou. Náletom padlo vtedy za obeť približne 30-tisíc ľudí. Za vlády Anastasia Somozu zahynulo 100-tisíc ľudí, počet ranených sa odhaduje na vyše 200-tisíc.

Situácia sa od základu zmenila v januári 1979. Vtedy dal Somoza zavraždiť Joakína Chamoru, vplyvného a uznávaného opozičného politika, riaditeľa novín La Prensa a neskôr predsedu Demokratického zväzu oslobodenia. Boje prepukli v mnohých častiach krajiny a povstalci natrvalo obsadili niekoľko miest. V máji sa rozpútala všeobecná ofenzíva. Spájala sa s generálnym štrajkom. V júni sa boje priblížili k hlavnému mestu.

Čo robí za takejto situácie nikaragujský diktátor? Kričí, nadáva, vyhráža sa. Áno, bude bojovať do posledných síl. Ak sandinovci uchvátia moc, bude pokračovať partizánskym bojom. A nech si tamtí za hranicami uvedomia, že ľavicovo orientovaní sandinovci im budú ohrozovať životné záujmy. Somoza značne rozširuje šíky Národnej gardy. Elitný prápor, ktorý stráži prezidentov bunker uprostred Managuy (volajú ho Somozove zbrane SS), nacvičuje s výkrikmi: „Zabíjať, zabíjať, zabíjať!“

Na úteku

Sú to len chvastúnske reči. On sám sedí v bunkri a - pije. Pije vodku. Oddávna ju obľuboval. Ale partizáni sa nebezpečne blížia, a tak pomýšľa na záchranu. Zostáva mu jediné dopravné lietadlo. Odváža vládnych činiteľov a príslušníkov Národnej gardy. Rýchlo sa balí aj Somoza. Stihne ešte odviezť nákladnou loďou dva tucty svojich áut a iný majetok. Dňa 17. júla ujde svojím súkromným lietadlom aj on sám. Smrti unikne o vlások.

Niekoľko hodín po úteku na Floridu prijíma Somoza novinárov. Tlačová konferencia sa koná na verande jeho vily v Miami. Somoza je šašo, tlčhuba, pozér. Volá: „Nehanbím sa za to, že som Somoza.“ Novinári sú však dotieraví a idú pod kožu. Všetko odmieta. Dlho trvá vojna v Nikarague? Nanútili mu ju sandinovci. Vyžiadala si veľa obetí? Každá vojna si vyžiada obete. Myslí si pán Somoza, že je demokratom, ako to vyhlasuje? Absolútnym! Bol a je demokratom! Jeho režim nikdy nebol represívny. Aký je jeho majetok? Neveľký. Ale vrátia mu ho, lebo nikto nemá právo vziať človeku to, čo zarobil poctivou prácou...

V zahraničí nemajú veľmi záujem o krvavého diktátora. Odmietajú mu azyl, a tak je Somoza na úteku. Napokon mu útočisko poskytne súkmeňovec - paraguajský diktátor Alfred Stroessner. Tam Somozovi patrí prepychová vila na okraji hlavného mesta Asunción.

Zúčtovanie

Má mnohých zaprisahaných nepriateľov a dodržiava veľmi prísne bezpečnostné opatrenia. Jeho rezidenciu obopína vysoký múr s vysokým napätím a so senzormi. Bohatého vyhnanca stráži paraguajská polícia, telesní strážcovia a ešte 36 nikaragujských goríl, najvernejších a najspoľahlivejších mužov z Národnej gardy. Strážia ho vo dne v noci. Somoza opúšťa svoju rezidenciu zväčša v noci. A v sprievode najmenej piatich telesných strážcov.

Dňa 17. septembra 1980, vyše roka po úteku z Nikaraguy, sa Anastasio Somoza vyberá na obchodné rokovanie, tentoraz už ráno. Krátko pred desiatou nasadá do svojho bieleho Mercedesa. Šofér a obchodný partner ho už čakajú. Mercedes sa pohýna a hneď za ním limuzína s telesnými ochrancami.

Sotva prejdú niekoľko blokov, spoza zákruty sa vynorí malé nákladné auto a vkliní sa medzi obidve vozidlá. Z korby obidve autá zasypú strely z automatických zbraní. Telesní strážcovia opakujú streľbu. Vtom z terasy z domu oproti autám zaznie výstrel z bazuky. Výbuch odtrhne strechu Mercedesa. Somoza a dvaja jeho spoločníci sú na mieste mŕtvi. Roztrhá ich na márne kusy. Atentátnici stihnú ujsť. Nechytí ich ani para­guajská polícia, ani osobná stráž, ani jeho gorily.

Po správe o Somozovej smrti vypukla v Nikarague obrovská radosť. Ľudia vychádzali do ulíc, neznámi sa objímali, v kasárňach vyhrávala hudba, sirény zavíjali. Vláda vyhlásila tento deň za národný sviatok. V Manague bol ohňostroj. Tisíce ľudí jasali, spievali a tancovali.

Páchatelia

Dlho bolo záhadné, kto sú. Bol atentát dielom pomsty novej nikaragujskej vlády? Tá to ostro odmietla. Boli páchateľmi príslušníci ľavicovej argentínskej organizácie a vykonali to ako prejav solidarity s nikaragujskými revolucionármi? Paraguajská polícia niekoľkých zatkla, ale nič neodhalila. Nedokázal sa ani akt osobnej pomsty za násilie, ktorého sa Somoza dopúšťal v Nikarague. Somoza kšeftoval s drogami. Zasiahli ho teda dlhé prsty mafie?

Záhada zostávala záhadou tri roky. Potom sa objavil vykonávateľ rozsudku. Presnejšie - objavili ho novinári v Peru. Volá sa Erik Harold Goriaran Merle Ramón. Presnejšie - Ramón bol jedným zo siedmich vykonávateľov popravy, bol ich vedúcim. Pri atentáte sa ocitol sotva tri metre od diktátora. Prvý Ramónov výstrel patril šoférovi, niekoľko ďalších mužom na zadnom sedadle. Bazuka zavŕšila dielo skazy.

VIDEO Plus 7 Dní