Škola mu veľmi nevoňala. Ledva skončil zá­kladnú. Zato rýchlo si navykol na ľahké zárobky. Jedného dňa sa na katovickej stanici stretol so známymi, ktorí mali namierené do Budapešti. Pripojil sa k nim. Tí jeho známi aj on zarábali na podvodoch. A výborne zarábali - predávali valuty. Teda akože! Keď stočený balíček peňazí podávali záujemcovi, niekto z kompánie zvolal: „Polícia!“ A rozpŕchli sa. Kupujúci nestihol skontrolovať balík. Až potom zistil, že len horná bankovka je dolár alebo marka.

Do sveta

Ryszard Kozina bol plodom lásky barmanky na katovickej stanici a Taliana Viliama Fanchiniho. Láska vyprchala a Fanchini sa vrátil do vlasti. Po rokoch sa Ryszard rozhodol vyhľadať otca a zistil, že on, Ryszard, má taliansku povahu. Naučil sa po taliansky a prijal aj otcovo meno. Stal sa z neho Ricardo Fanchini.

Socializmus bol v troskách a otvárali sa možnosti, ako sa ľahko dostať k peniazom. Fanchini so Zbyszkom Nawrotom, priateľom z detstva, takisto podvodníkom a neskôr mafiánom, skúšali šťastie v Juhoslávii a v Nemecku. Tam sa ich cesty rozišli. Nawrot sa koncom roka 1991 stal obeťou atentátu. Jeho luxusné auto rozmetalo a výbuch bol taký prudký, že si vyžiadal aj smrť dvoch náhodných chodcov. Život mafiánov býva krátky.

Ďalšia Fanchiniho cesta viedla do Spojených štátov. Tam naplno rozvinul svoje schopnosti loviť v mútnych vodách. Spočiatku sa venoval najmä daňovým podvodom, potom zarábal na drogách a praní špinavých peňazí, neskôr na obchode s alkoholom. Keďže bol obdarený aj rečníckym talentom, vystupoval ako zmierovateľ medzi gangsterskými bandami. Udržiaval kontakty s ruskou mafiou a spolu organizovali niektoré akcie. Fanciniho život sa teda neskončil v konkurenčnom boji a poľský rodák postupne rozhodil svoju sieť takmer po celom svete.

Milovaná vodka

Rusi a Poliaci sa dodnes škriepia, kde sa zrodila vodka, či v ich krajine alebo v tamtej druhej. Spor sa dokonca ocitol pred súdom. Jej zrod určili na koniec 14. storočia. Odvety teda vodka tiahne svetom. V Rusku
napríklad pod názvom Stoličná, v Poľsku ako Wyborowa, ale ujala sa aj pod všelijakými inými názvami.

Vodka, ktorá nivočí život ľudí, je priam nevyčerpateľným zdrojom príjmu štátu. Mark Law­rence Schrad v rozsiahlej knihe Dejiny písané vodkou zaznamenáva: „Príjmy z vodky dosahovali v Sovietskom zväze každoročne výšku 170 miliárd rubľov, čo bola viac než jedna tretina príjmov sovietskeho štátu.“ Preto si štáty žiarlivo strážia monopol na jej výrobu.

Fanchini, muž podnikavého ducha, sa rozhodol, že aj on si ukrojí z veľkého koláča. Zistil medzeru v zákone a spolu so Zbigniewom Navrotom začali začiatkom roku 1990 vyvážať priemyselný lieh do Poľska. Ako sme povedali, Nawrot sa v roku 1991 stal obeťou atentátu a obchod zostal Fanchinimu. Zveľaďoval ho. S partnermi z východu začali vyrábať vodku Kremľovskaja. Bola kópiou belgickej dobre známej Ruskej vodky - fľašou i etiketou.

Podvod odhalili náhodne - na alkoholových trhoch v Moskve. Prípad sa ocitol na súde. Kremľovskaja však stihla za niekoľko rokov kráľovsky zarobiť. Prepašovali ju totiž pod falošnými papiermi a jej údajným odberateľom bol Zväz veteránov Afganistanu. V Rusku sa jej na trh dostalo 30 miliónov fliaš. Milovaná vodka, keď prinášala také zisky. Sám Fanchini vodku nepil, uprednostňoval iné nápoje.

Vážený občan

Fanchini bol výborný organizátor a často urovnával spory medzi gangsterskými skupinami. A potom robil s nimi spoločné kšefty. S Rusmi rozbehol obchod s narkotikami, na ktorom zarobili 300 miliónov dolárov, spolupracoval s ukrajinskými bratmi Nikolajom a Arturom Dozorcevovcami, s talianskymi mafiánmi, s ktorými ho zväzovali neapolské korene. V Bulharsku a Rumunsku organizoval kšefty s cigaretami a drogami, obchody rozvíjal v Latinskej Amerike. Máčal si prsty v nekalých činoch na štyroch kontinentoch.

Na Slovensku zahynulo v bratovražedných súbojoch približne sto mafiánov, v dostupných prameňoch sa neuvádza, koľko obetí si vyžiadalo obdobie, v ktorom kraľoval Fanchini. Podozrievali ho iba z prípravy či objednávky vraždy bývalého šéfa poľskej polície Mareka Papalu. Takže Fanchini mohol vystupovať na verejnosti ako úctyhodná osoba, ako mimoriadne bohatý a úspešný podnikateľ.

Objavoval sa vo varšavských salónoch, organizoval večierky spojené s bohatým pohostením. Vítal na nich význačné osobnosti. Ale aj mafiánskych bosov. Jedným z hostí bol Semion Mogilevič, mafiánsky bankár a jeden z najhľadanejších zločincov, ktorý si však v Moskve užíval najväčší luxus.

Široký záber

Talianske korene, dar reči, úspechy „v podnikaní“, schopnosť vyjednávať - to všetko sa pričinilo o to, že Fanchini mohol rozvinúť svoju činnosť div nie po celom svete. Začiatkom 90. rokov sa zoznámil s Rachmilom Brandwainom, spolumajiteľom firmy M & S International so sídlom v Antverpách. Spolu s ním a s priateľom Borisom Najfeldom rozbehli obchod s narkotikami, pašovali ich z Thajska do Spojených štátov.

Drogy spočiatku prevážali vo veľkých dávkach, potom zásielky obmedzovali na 100 až 300 kilogramov. Nechceli sa vystavovať väčšiemu riziku. Kokaín skrývali v elektronike. Smeroval do firiem v Brighton Beach, kde už dávnejšie zapustila korene ruská
mafia.

Fanchiniho ľudia prepašovali do USA 398 kilogramov MDMA - látky, z ktorej možno vyrobiť najmenej 1,2 milióna tabletiek extázy. Bos si máčal prsty aj v obchode s cigaretami. Ten organizoval v Rusku s Národným fondom športu, ktorý bol oslobodený od daní na export vodky a cigariet.

Peniaze prepieral. A žil v ne­smiernom blahobyte. Zakúpil niekoľko prepychových apartmánov, jácht, áut, kupoval klenoty, obrazy, investoval do akcií - mal ich státisíce. V Rusku a na Ukrajine investoval do nehnuteľností. Keď ho zatkli, polícia niekoľkých štátov dlhé mesiace zisťovala, kde všade a čo všetko vlastnil.

Do basy

Pravdaže, polícia už dlhšie sledovala Fanchiniho činnosť. Keď zozbierala dosť dôkazov, udrela. Začiatkom októbra 2007 britskí a americkí muži zákona obkolesili jeho rezidenciu v Londýne vo štvrti Mayfair. Nebolo úniku. Z londýnskej väzby ho previezli do New Yorku. Najmä v Spojených štátoch rozvíjal obchody
s drogami, a to celé desaťročie, medzi rokmi 1997 až 2007. Špecialisti z FBI ho pol roka
vypočúvali. Dlho nechcel vypovedať. Napokon ho zlomili. A vypovedal aj o niektorých kumpánoch. To bolo nebezpečné,
pretože kumpáni sa mu mohli pomstiť.

Prokuratúra predložila Fanchinimu 17 obvinení z 30 zločinov. Keďže sa kajal, súd mu namiesto doživotného trestu vymeral desať rokov a zároveň prepadnutie majetku vo výške 30 miliónov dolárov a 40 nehnuteľností.
Mal ich v Belgicku, Holandsku, vo Francúzsku, v Rusku. No Fanchiniho zločiny vyšetrovali aj v ďalších krajinách, dovedna v jedenástich, kde rozvíjal svoje obchody.

Dnes je už na slobode, ale zďaleka nežije život ako v časoch najväčšej slávy. Prišiel o majetky, významné postavenie vo svete podsvetia, navyše žije v strachu z pomsty mafiánov, ktorých udal. Podľa poľských zdrojov sa Fanchini ukrýva v nemenovanej ázijskej krajine, kde vraj obchoduje s krevetami.

Text: Ladislav Švihran