<p>zahraničie, zahraničná politika, život v zahraničí, zaujímavosti zo zahraničia
dlhé roky sa venuje zahraničnej politike, začínala v denníku, pokračovala v elektronických médiách, pracovala ako spravodajkyňa Rádia Slovensko v Poľsku</p>

Zuzana Kohútková

<p>Američanka a jej milióny boli pre malé kniežatstvo darom z nebies. Manžela Alberta I. (1848 - 1922) nezaujímalo riadenie štátu, prebrala jeho rolu. Vôbec to nemala jednoduché. Vyše tridsať rokov bola formálne monacká kňažná, aj keď do krajiny nesmela vstúpiť.</p>

<h2>Mladá vdova</h2>
<p>Alice Heinová sa narodila 10. februára 1858 v&nbsp;New Orleanse v&nbsp;štáte Louisiana. Prvým jej manželom bol Armand de Richelieu, ktorý patril medzi európske šľachtické celebrity. Francúzsky vojvoda si slečnu Heinovú vzal v&nbsp;roku 1875 a&nbsp;podľa všetkého sa s&nbsp;ňou oženil preto, aby bohatstvom zdôraznil svoj spoločenský status. Alice bola totiž veľmi bohatá, jej majetok mal hodnotu dnešných asi 100 miliónov dolárov. Zdedila ich po bezdetnom strýkovi, bankárovi Armandovi Heinovi, ktorý svoju neter nesmierne miloval a&nbsp;všetko jej odkázal.</p>
<p>Napriek zištnosti vojvodu to bolo dobré manželstvo. Až kým pán Richelieu v&nbsp;roku 1880 nečakane nezomrel počas spoločnej návštevy Atén. Ani nie 22-ročná Alice sa tak stala vdovou s&nbsp;dvoma malými deťmi a&nbsp;obrovským majetkom. Smútok jej pomáhali prekonať rodičia, s&nbsp;ktorými mala vždy veľmi dobrý vzťah.</p>
<p>Po dvoch rokoch si Alice otvorila v&nbsp;Paríži salón. Navštevovalo ho množstvo umelcov, hudobníkov, spisovateľov. Dokonca sa ňou Marcel Proust inšpiroval pri písaní románu Hľadanie strateného času, kde ju vlastne vtelil do postavy princeznej luxemburskej, <em><strong>„ženy s&nbsp;rozumnými názormi a&nbsp;dobrým srdcom“</strong></em>.</p>
<h2>Žiadosť o&nbsp;ruku</h2>
<p>Keďže bola mladá i&nbsp;bohatá, dlho vdovou nezostala. Jedného dňa v&nbsp;roku 1885 vstúpil do jej salónu následník monackého trónu Albert Grimaldi. Okamžite začal rozmýšľať o&nbsp;sobáši, ale jeho otec princ Karol III. bol rozhodne proti, keďže podľa neho by bola svadba s&nbsp;dcérou židovského bankára mezalianciou, čiže spoločensky nerovným zväzkom. Albert ustúpil, ale len naoko. Keď Karol III. Monacký v&nbsp;roku 1889 zomrel, nový vládca miništátika neváhal - dva týždne po pohrebe kniežaťa požiadal Alice o&nbsp;ruku. Súhlasila.</p>
<p>Podpísali však predmanželskú zmluvu, ktorá okrem iného dbala na práva jej detí z&nbsp;prvého manželstva. V&nbsp;čase svadby sa Heinovej majetok odhadoval na vtedajších 6 miliónov dolárov, čo je hodnota dnešných okolo 167 miliónov.</p>

<h2>Dva sobáše</h2>
<p>Grimaldiovská dynastia vládne Monaku od roku 1297, francúzska šľachta ich však považovala za „podradnejšiu“ aristokraciu s&nbsp;veľmi obmedzenými intelektuálnymi obzormi. Navyše rodinu odjakživa sprevádzali škandály. Väčšina monac­kých princov a&nbsp;princezien preferovala pobyt na francúzskom dvore vo Versailles alebo na zámku Aisne de Marchais pri Paríži, ktorý je stále grimaldiovským majetkom. V&nbsp;Monaku sa objavovali vtedy, ak mali prevziať vládcovské žezlo alebo aby prečkali škandál, ktorý vyvolali. Starali sa výhradne o&nbsp;seba, nepodporovali umelcov, čo bolo pri&nbsp;francúzskej šľachte zvykom.</p>
<p>Alicin manžel Albert I. bol v&nbsp;tomto smere výnimka, mimoriadne ho zaujímala archeológia a&nbsp;oceánografia. Mal však veľmi ťažkú povahu, bol ťažký cholerik. Jeho prvá manželka princezná Mary Douglas-Hamiltonová od neho utiekla v&nbsp;roku 1870 spolu s&nbsp;ich synom Ľudovítom. Rozpad manželstva viac trápil Albertovho otca, ktorý sa nevedel zmieriť s&nbsp;tým, že o&nbsp;desať rokov neskôr prišiel aj cirkevný rozsobáš, Ľudovítovi však zostalo následníctvo.</p>
<p>Alice a&nbsp;Albert sa vzali najskôr na civilnom obrade 30. októbra 1889. Na druhý deň ich zosobášil aj kňaz. Podľa predmanželskej zmluvy majetok Alice pripadol kniežatstvu, ona sa však ako prvá Američanka v&nbsp;histórii postavila na čelo európskeho štátu. Aj keď len ako manželka vládcu.</p>
<h2>Vzostup</h2>
<p>Monako je dnes symbolom luxusu, kasín a&nbsp;svetom bohatých ľudí, zámožných obchodníkov, milionárov, luxusných rezidencií a&nbsp;jácht. V&nbsp;roku 1889 to však bol štátik na pokraji bankrotu. V&nbsp;19. storočí Grimaldiovci na základe dohody s&nbsp;Francúzskom síce získali suverenitu, ale prišli o&nbsp;väčšinu svojho územia, zostalo im len minikniežatstvo. Karol III. v&nbsp;snahe ekonomicky pozdvihnúť krajinu otvoril v&nbsp;Monte Carle prvé kasíno, ktoré však spočiatku toľko ziskov neprinášalo a&nbsp;o&nbsp;Monaku sa hovorilo ako o&nbsp;<em><strong>„slnečnom mieste pre podozrivých ľudí“</strong></em>. Európske kráľovské rodiny od štátika bočili, a&nbsp;to veľmi dôsledne. Raz sa monacké knieža pokúsilo pozvať do svojej krajiny britskú panovníčku Viktóriu, ktorá práve prebývala v&nbsp;Nice. Kráľovná ho šikovne predbehla a&nbsp;pozvala ho do svojej francúzskej rezidencie. Takto si stretnutie „odbila“ a&nbsp;návšteva Monaka už nebola potrebná.</p>
<p>Alice a&nbsp;jej milióny boli pre miništátik darom z&nbsp;neba. Alberta riadenie krajiny nezaujímalo, túto úlohu prevzala jeho žena. Ukázalo sa, že po otcovi a&nbsp;strýkovi má bunky na financie a&nbsp;obchodný talent. Vďaka nej došlo k&nbsp;ozdraveniu štátnych financií, prepustila nepotrebných a&nbsp;skorumpovaných dvoranov a&nbsp;úradníkov, zastavila zbytočné a&nbsp;podozrivé výdavky. Po desiatich rokoch sa Monako hospodársky vzmohlo.</p>

<h2>Nevydarené manželstvo</h2>
<p>Heinová snívala, že z&nbsp;Monaka urobí kultúrne centrum. Podporovala rozvoj divadla, baletu, z&nbsp;vlastných peňazí postavila krásnu budovu opery. Vďaka nej sa tam objavili vtedajšie hviezdy ako Sergej Ďagilev so svojím baletom, herečka Sarah Bernhar­dtová, umelci z&nbsp;Comédie-Fran­çaise a&nbsp;mnoho iných. Pomohla založiť festival Richarda Wagnera, vďaka čomu monackú operu porovnávali s&nbsp;milánskou La Scalou.</p>
<p>Albert I. sa presne v&nbsp;tom istom čase plavil po Stredozemnom mori na jachtách, ktoré kúpil za jej peniaze. Ctí ho, že niektoré aspoň nazval jej menom, napríklad Alice I. a&nbsp;Alice II. V&nbsp;každom prípade utekal z&nbsp;manželstva, ktoré od začiatku nebolo dobré. Vládca sa napríklad na svadobnú cestu vydal sám, Alice totiž neznášala jachty. Vzťahu neprospievalo ani to, že sa im nepodarilo splodiť potomka. Bola to zrejme Albertova vina, podľa jednej z&nbsp;mileniek mal totiž problémy s&nbsp;potenciou. Veď aj syn Ľudovít sa narodil až po desiatich rokoch v&nbsp;prvom manželstve. Navyše knieža začal ženu podvádzať.</p>
<h2>Búrlivý rozchod</h2>
<p>Keď v&nbsp;roku 1894 zavítal do Monaka anglický spevák a&nbsp;skladateľ židovského pôvodu Isidore de Lara (1858 - 1935), Alice ho podporovala, ale nakoniec mu aj podľahla. Bol síce malý a&nbsp;nie veľmi pekný, mal však v&nbsp;sebe obrovský šarm a&nbsp;ženy za ním šaleli. Služobníctvo, ktoré neznášalo šetrnú paniu, porozprávalo kniežaťu o&nbsp;jej romániku. Spočiatku sa tváril, že o&nbsp;ničom nevie. Lenže raz si vydupala, aby ju sprevádzal do opery, on tam uvidel de Laru a&nbsp;dostal amok. Alice vedela byť prchká tiež, pohádali sa a&nbsp;Albert ju verejne vyfackal.</p>

<p>Americká princezná odi­šla z&nbsp;opery ponížená a&nbsp;rozzúrená, hneď na druhý deň Monako opustila. Odišla do Paríža. Albert jej odpustiť nemienil - vydal dekrét, ktorý manželke zakazoval čo i&nbsp;len vkročiť na územie minikniežatstva. Bol taký nahnevaný, že dokonca prikázal zničiť všetky jej portréty, fotografie, dokumenty, jednoducho akúkoľvek zmienku o&nbsp;Alice Heinovej. Splnenie jeho príkazu bolo také dôsledné, že keď sa po polstoročí stala monackou kňažnou herečka Grace Kellyová a&nbsp;skúšala nájsť čokoľvek o&nbsp;živote svojej americkej predchodkyne, nenašla takmer nič.</p>
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/ponizena-americanka-monackom-trone-svojimi-milionmi-pozdvihla-bankrotujuci-ministatik" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a></h3>
<p>Alice zostala až do svojej smrti v Paríži, kde zomrela 22. decembra 1925.&nbsp;</p>