Patril medzi najlepších fotografov módy, aktov i portrétov slávnych. Ovplyvnil kolegov ďalších generácií. Šokujúce snímky viseli vo svetových múzeách a galériách, objavovali sa v pres­tížnych magazínoch ako Vogue, Elle či Playboy. Pózovali mu celebrity ako Pierre Cardin, Paloma Picassová, Rachel Welchová, Andy Warhol i supermodelky. Helmut Newton, ak by tragicky nezahynul, možno by sa o mesiac dožil sto rokov.

Odporcovia jeho tvorby, medzi nimi aj feministky, mu vyčítali, že ženy sú preňho sexuálne objekty. Obdivovatelia ho bránili, že veď modelky vedome súhlasia s erotickým podtónom. „Big Nudes“ a „Naked & Dressed“ z 80. rokov sú jedny z jeho najznámejších prác.

Prvou sériou sú nahé ženy na bielom pozadí. Siluety sú napäté a pózy provokatívne. Divák má dojem, že sa modelky pozerajú na fotografa zhora. Druhou sú dve fotografie: na jednej je skupina nahých žien, na druhej rovnaká skupina v slušivých kostýmoch.

Dve vášne

Newton mal v živote dva koníčky: fotenie a ženy. Nikdy netajil obrovský sexuálny apetít, ktorý ho sprevádzal od ranej mladosti. Vo svojej autobiografii opísal situácie, keď bol ešte ako dieťa nadšený pohľadom na nahé ženské telá. Ako štvorročný bol raz s rodičmi na dovolenke v luxusnom hoteli. Na tanečnom večierku ho jedna z dám vzala na ruky. Chlapcovi stačil pohľad na odhalenú šiju a už taký malý vraj pocítil vzrušenie. Doma kradol staršiemu bratovi erotické časopisy a zamykal sa s nimi v kúpeľni. Opísal aj telo svojej mamy, ktorá si zvykla robiť mejkap len v nohavičkách.

FOTO fotografa Helmuta Newtona nájdete v GALÉRII >>

Od mladosti tiež vedel, že chce byť fotografom, prvý fotoaparát si kúpil ako 12-ročný. Na začiatku vycvakal celý film v berlínskom metre. A jedinou fotkou, ktorá vyšla, bola posledná momentka, keď z metra vyšiel. Odfotil rádiovú anténu.

Ako 16-ročný začal stážovať u známej berlínskej fotografky Yvy. „Boli to najkrajšie chvíle v Berlíne,“ spomínal neskôr. Bol to jeden z mála ateliérov, v ktorom pracoval, po celý život totiž nemal rád štúdiá, žiadne nevlastnil, len prenajímal. Na fotenie sa pripravoval niekoľko dní a väčšinou to zvládal nízkonákladovo.   

Malý lord

Narodil sa ako Helmut Neustädter 13. októbra 1920 matke z bohatej židovskej rodiny. Klára Markiewiczová sa po smrti prvého manžela, s ktorým mala syna Hansa, vydala za skromného sliezskeho vojaka Maxa Neustädtera, Helmutovho otca. Max prevzal v Berlíne továreň na gombíky po prvom manželovi a rodine sa darilo. Mali velikánsky byt, služobníctvo i šoféra. Helmuta neskutočne rozmaznávali, mal pestúnku, množstvo hračiek, vždy bol elegantne oblečený, ako malý šľachtic.

Rodičia chceli dať synom dobré vzdelanie, bratia popri štúdiu absolvovali dodatočné hodiny cudzích jazykov či tanca, venovali sa aj športu. Helmuta však škola nezaujímala. Radšej sa vláčil s kamarátmi po baroch, pozoroval čašníčky a prostitútky.

Jeho prvou láskou bolo dievča z plaveckého družstva. Zasvätilo ho do milostných hier a keď sa „to“ stalo, zveril sa mame. Klára mu vzápätí zvýšila vreckové, aby si mohol kupovať kondómy. Bola spokojná, pretože rodinný lekár odporúčal, aby si syn našiel dievča. Helmut mal vtedy štrnásť rokov.

Koniec idyly

Písal sa rok 1935 a v Nemecku začali platiť norimberské zákony. Otca zatklo gestapo, brat ušiel do Argentíny. Po Krištáľovej noci bolo jasné, že rodina musí ujsť. Matke sa podarilo vybaviť pre Helmuta lístok na loď do Ázie, ona s manželom neskôr odišla do Južnej Afriky.

Mladý fotograf sa, paradoxne, počas plavby celkom dobre bavil, dokonca mal románik s bohatou vydatou dámou. Vystúpil v Singapure, a tam sa zábava skončila. V biednom podnájme len spomínal na Európu.

Šokujúce fotografie Helmuta Newtona nájdete v GALÉRII >>

Akú-takú kariéru predsa len začal, pomohol mu sexuálny apetít. Stal sa milencom Josette Fabienovej, staršej o 16 rokov, a vďaka jej kontaktom si otvoril malé štúdio. Po dvoch rokoch ho však začala nudiť. „Vymýšľal som si, že ma bolí hlava či brucho, aby som k nej nemusel ísť,“ spomínal.

Užíval si radšej nočný život. „V Singapure aj v Berlíne bola prostitúcia výnosný biznis. Bol som fascinovaný bordelmi. Keď mi brat ukázal Emmu la Rosse, známu berlínsku prostitútku, uchvátilo ma, že za lásku sa platí.“ Vtedy mal sedem rokov.

Keď prišla láska

K Singapuru sa blížili Japonci a Židia už neboli v bezpečí. Helmutovi sa podarilo odísť do Austrálie, kde v internačnom tábore strávil dva roky. „Sexuálny život sa dostal do hibernácie,“spomína v knihe Autobiografia.

Potom dostal na výber: armáda alebo tábor. Vybral si vojsko. Štyri roky pracoval skôr civilne, takže mal čas randiť s dievčatami. Keď dostal austrálske občianstvo, obnovil sny o fotografovaní a kvôli kariére si zmenil meno. Stal sa z neho Helmut Newton.

V Melbourne začal v malom štúdiu. Tam spoznal aj manželku June. Bola herečka a prihlásila sa ako modelka. Zrodil sa medzi nimi vzťah, aký Helmut dovtedy nepoznal. Bola jeho múzou, zostal s ňou do konca života. Vzali sa v roku 1948.

Práve June navrhla Newtonovi, aby zvýšil cenu svojich fotografií. A zafungovalo to, začali ho vyhľadávať. Fotil svadby, reklamy do katalógov, pracoval pre časopisy, okrem iného pre austrálsku mutáciu Vogue. V roku 1957 dostal „džob snov“, miesto v redakcii v Londýne.   

Návrat a múr

V Británii sa mu však nedarilo. Konkurencia bola veľká, navyše mesto neznášal. Fascinoval ho Paríž, tak sa tam s June presťahovali, a až vtedy sa začala jeho skutočná kariéra. „Naučil som sa všetko o módnej fotografii od skutočných majstrov,“vzdal hold skúsenejším kolegom, s ktorými pracoval pre známe tituly.

Francúzov považoval za majstrov módy. „Ešte aj prostitútky mali vrodený zmysel pre šik obliekanie,“ tvrdil. V roku 1961 dostal zákazky pre francúzsky Vogue a konečne mohol tvoriť podľa seba. „Šesťdesiate a sedemdesiate roky boli v módnej fotografii najkreatívnejšie,“ vyjadril sa.

V roku 1962 dostal ponuku od šéfredaktorky americkej mutácie magazínu, čo bola síce pres­tížna práca, ale mimoriadne náročná. Šéfka bola málokedy spokojná s prvou verziou fotiek a bola schopná fotografa poslať opäť do zahraničia, aby priniesol to, čo si predstavovala.

V 60. rokoch sa odvážil odcestovať do Berlína, mal nafotiť reportáž o Berlínskom múre. Pózovala mu modelka Brigitte Schillingová, „hrala“ ruskú agentku. Fotoreportáž zverejnil francúzsky Vogue a to vyvolalo politický škandál. Všetky nemecké firmy zrušili magazínu reklamu a modelka nemohla zohnať už žiadnu prácu. Šéfredaktorka mu však nikdy nič nevyčítala.

Newtonove ženy

Koncom 60. rokov sa v umelcových snímkach objavovalo čoraz viac erotiky, korešpondovalo to aj so sexuálnou revolúciou. Nad obvineniami feministiek, že zo žien robí predmety, len mával rukou. „Sám som feminista. Mám rád silné ženy,“ tvrdil.

Jeho modelky boli „vládnuce, triumfujúce, provokatívne, sebavedomé, jednoducho superženy“. Ideál krásy nemal. „Odhaľujem len nové a nepoznané územia. Neviem vysvetliť, prečo niektorá dáma dokáže môj fotoaparát očariť a iná nie,“napísal.

Helmut Newton zomrel v roku 2004 v Los Angeles. Oficiálnou príčinou smrti bola autonehoda, narazil do budovy. Ale mal choré srdce, bol po infarkte. Policajt, ktorý bol náhodou neďaleko, videl, ako sa fotografovo telo zosúva na volant. To zrejme spôsobilo zvýšenie rýchlosti vozidla a zmenu smeru.

Šokujúce fotografie Helmuta Newtona nájdete v GALÉRII >>