Vo vojnovom Spojenom kráľovstve to bola senzácia. Hlavne pre médiá. Na jar v&nbsp;roku 1944 mnoho ľudí prúdilo do londýnskej súdnej budovy Old Bailey, aby boli svedkom procesu proti čarodejnici. Hlavnou postavou bola špiritistka a&nbsp;médium Helen Duncan. Známa svojimi seansami po celom Spojenom kráľovstve si vyslúžila prezývku Pekelná Nella.

Narodila sa v&nbsp;škótskom meste Callander v&nbsp;roku 1897 a&nbsp;od svojho útleho veku tvrdila, že sa ako médium dokáže spojiť s posmrtným svetom. V&nbsp;škole strašila svojich spolužiakov temnými proroctvami a&nbsp;hysterickými výstupmi. Po ukončení štúdia sa zamestnala v&nbsp;nemocnici v&nbsp;škótskom Dundee ako ošetrovateľka. Vydala sa za vojnového veterána Henryho Duncana, ktorý podporoval jej duchárske úsilie. V&nbsp;20. rokoch minulého storočia bol špiritizmus na vzostupe, po prvej svetovej vojne sa mnohí ľudia chceli spojiť so svojimi príbuznými na druhom svete. Aby si Helen privyrobila na výživu svojich šiestich detí, začala organizovať seansy, počas ktorých vylučovala z&nbsp;úst takzvanú ektoplazmu – bielu hmotu, ktorá mala dať formu duchom a&nbsp;umožniť im komunikovať. Seansy robila po celom Spojenom kráľovstve. Údajne sa počas nich zjavovali duchovia mŕtvych, hovorili a&nbsp;dokonca sa dotýkali svojich najbližších.

Známou sa stala aj ako kazateľka rozsiahlej siete špiritistických chrámov a&nbsp;domov. No jej činnosť bola, jemne povedané, kontroverzná. Nie každý bol presvedčený, že Duncanovej vystúpenia sprevádzajú skutoční duchovia. V&nbsp;roku 1928 sa fotograf Harvey Metcalfe zúčastnil na jednej seanse, pričom zachytil zobrazenia „materializovaných duchov“ vrátane takzvanej spirituálnej pomocníčky Peggy. Fotografie odhalili, že vyvolaní duchovia sú podvod vyrobený z&nbsp;papiera, zo starej plachty a&nbsp;z&nbsp;bábiky. Z&nbsp;„materializovanej ruky“ jedného z&nbsp;nebožtíkov sa napríklad vykľula stará gumená rukavica. V&nbsp;roku 1931 ju verejne kritizovali ako podvodníčku v&nbsp;novinách Morning Post a&nbsp;preverovala ju organizácia nazývaná Londýnska špiritistická aliancia. Tá zistila, že tak­zvaná ektoplazma, ktorá mala stelesniť vyvolaných duchov, pozostáva z&nbsp;papiera, gázy a&nbsp;vaječného bielka. Niektoré zo zjavení mali dokonca tvár vyrobenú z&nbsp;titulných stránok časopisov.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/posledna-carodejnica-briti-ju-poslali-mreze-20-storoci-odhalila-tajomstvo-zahrobia" target="_blank">FOTO z Duncanovej seansy si pozrite v GALÉRII</a>

Postupne sa dostala do hľadáčika známeho „lovca duchov“ Harryho Pricea. Ten Duncanovej navrhol, že počas seansy urobí jej röntgenovú snímku. Špiritistka však nemala pre jeho ponuku veľké pochopenie, celé sa to skončilo úplným fiaskom. „Duncanová vyskočila a&nbsp;uštedrila mi taký úder do tváre, až som sa zapotácal. Potom náhle zaútočila na môjho asistenta Williama Browna, ktorý sa jej úderu vyhol,“ tvrdil Price. „Následne zrazu bez najmenšieho varovania vyskočila, otvorila dvere a&nbsp;vybehla na ulicu, kde mala ďalší prejav hystérie, šaty si trhala na kusy. Vybehol za ňou jej manžel, ktorý ju našiel, ako rukami stíska akési zábradlie a&nbsp;jačí, a&nbsp;pokúsil sa ju upokojiť.“

Nevyhla sa ani trestnému stíhaniu. V&nbsp;roku 1933 stála pred edinburským vyšším súdom za výtržnosti, čelila tiež obvineniu, že sa vydáva za „podvodné médium“. Súd ju uznal za vinnú a&nbsp;uložil jej pokutu desať libier a&nbsp;mesačné väzenie. Napriek tomu pokračovala v&nbsp;špiritistických aktivitách. Počas druhej svetovej vojny Duncanová žila v&nbsp;Portsmouthe, sídle britského vojenského námorníctva. Už v&nbsp;roku 1941 sa dostala do hľadáčika polície – po seanse, na ktorej údajne komunikovala s&nbsp;mŕtvym námorníkom z&nbsp;britskej vojnovej lode HMS Barham. Vojakov duch podľa Helen tvrdil, že bol jedným z&nbsp;viac ako osemsto mužov, ktorí prišli o&nbsp;život, keď ich loď torpédovala nemecká ponorka. Správa šokovala príbuzných, pretože dovtedy neexistovalo oficiálne oznámenie o&nbsp;podobnej tragédii. No Duncanovej informácia bola pravdivá. Loď HMS Barham skutočne išla ku dnu 25. novembra 1941. Britské úrady spozorneli. Ako sa mohla špiritistka dozvedieť utajovanú informáciu? Úrady nariadili Duncanovej sledovanie. Obávali sa totiž, že by mohla byť v&nbsp;kontakte s&nbsp;nepriateľom, prípadne mala informátora na najvyšších miestach v&nbsp;armáde. Nakoniec ju 22. januára 1944 v&nbsp;Portsmouthe zatkli. Problém nastal s&nbsp;obvinením. Najskôr jej kládli za vinu porušenia zákona z&nbsp;roku 1824 o&nbsp;zákaze veštenia či astrológie, za čo jej hrozila iba pokuta. Úradom sa to málilo, tak siahli po inom paragrafe – sprisahaní. Jeho porušenie vo vojnovom Spojenom kráľovstve znamenalo trest smrti. Keď sa však prípad dostal do hlavnej súdnej budovy Old Bailey, došlo k&nbsp;ďalšej zmene. Tentoraz prokuratúra obžalovala Duncanovú podľa zákona o&nbsp;čarodejníctve z&nbsp;roku 1735 z&nbsp;„podvodníckej spirituálnej činnosti“. Previnila sa okrem iného tým, že spolu s&nbsp;troma ďalšími účastníkmi špiritistického stretnutia používali ľudské zaklínadlá. Navyše jej na základe iného zákona kládli za vinu, že „falošne predstierala, že vyvolávala duchov mŕtvych osôb“, a&nbsp;brala za to peniaze.

Súd spôsobil v&nbsp;médiách senzáciu, tlač proces sledovala veľmi podrobne. Noviny sa vyžívali v&nbsp;publikovaní karikatúr bosoriek na metlách. Pred súd povolali svedkov, aby si spomenuli na seansy, na ktorých sa obžalovaní zúčastnili, a&nbsp;duchov, ktorých stretli. Jeden z&nbsp;nich dokonca tvrdil, že videl materializovaného ducha spisovateľa Arthura Conana Doyla. Obhajoba žiadala, aby Duncanová mohla demonštrovať svoje schopnosti a&nbsp;pred tribunálom uskutočnila seansu v&nbsp;stave tranzu, čo však súd odmietol. Nakoniec porote stačilo 25 minút, aby uznala špiritistku za vinnú a&nbsp;poslala ju na deväť mesiacov za mreže. Po vypočutí verdiktu Helen na lavici obžalovaných skolabovala, pričom nariekala: „Nič som neurobila. Nikdy som nič ne­urobila. Ó, Bože.“ A&nbsp;vzlykala: „To všetko sú lži.“ Trest si mala odpykať v&nbsp;londýnskej väznici Holloway. Stala sa tak v&nbsp;Spojenom kráľovstve poslednou osobou uväznenou na základe starého zákona z&nbsp;18.&nbsp;storočia, ktorý britský parlament v&nbsp;roku 1951 zrušil.

Duncanová rozdelila britskú verejnosť. Niektorí ju považovali za skutočné médium schopné vyvolávať mŕtvych, pre iných bola podvodníčkou, ktorá zarábala peniaze na dôverčivých ľuďoch. V&nbsp;každom prípade rozsudok na základe už zabudnutého zákona rozzúril vtedajšieho premiéra Winstona Churchilla. V&nbsp;písomnej internej správe svojmu ministrovi vnútra napísal: „Vysvetlite mi, prečo zákon z&nbsp;roku 1735 použili pred moderným súdom. Informujte ma tiež, aké boli náklady na súdny proces vzhľadom na to, že svedkovia museli prísť až z&nbsp;Portsmouthu a&nbsp;v&nbsp;preplnenom Londýne ich štát živil štrnásť dní.“ Churchill zároveň označil obvinenie za „zastaraný cirkus“. Existujú špekulácie, že uplatnenie starého zákona v&nbsp;modernej dobe malo svoje dôvody. Hlavným z&nbsp;nich bola obava úradov z&nbsp;prezradenia operácie vylodenia v&nbsp;Normandii. Stále si totiž nevedeli vysvetliť, ako Duncanová odhalila potopenie lode Barham, preto úrady nechceli riskovať ďalšie závažné prezradenie.

Duncanovú prepustili z&nbsp;väzenia 22. septembra 1944. Ale to ešte nebol koniec jej opletačiek so zákonom. V&nbsp;novembri 1956 polícia počas seansy vtrhla do jej domu v&nbsp;Nottinghame. Muži zákona ju podozrievali z&nbsp;podvodníckych aktivít. Súd však nakoniec Duncanovú neobžaloval a&nbsp;tá čoskoro nato, 6. decembra 1956, zomrela. Kampaň za očistenie mena „poslednej britskej čarodejnice“ zo strany jej potomkov prebieha dodnes. Text: Peter Sobčák

Posledná čarodejnica: Briti ju poslali za mreže v 20. storočí, odhalila tajomstvo zo záhrobia

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás

Posledná čarodejnica: Briti ju poslali za mreže v 20. storočí, odhalila tajomstvo zo záhrobia

Súvisiace články

Sólista: Miroslav Šmíd sa v čase totality živil horolezectvom, po revolúcii umrel pri výstupe

Najväčší omyl v dejinách ľudstva? Zázraky nerobil Ježiš Kristus, ale tento muž, tvrdí dokument

Ján Krstiteľ ako dôkaz: Viacerí historici spochybňujú existenciu Ježiša z Nazaretu

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás