Nemecký Obersalzberg v Bavorsku neďaleko hraníc s Rakúskom bol domovom farmárov a vyhľadávaným miestom oddychu pre turistov v Alpách. Okrem farmárskych usadlostí tu fungovali aj rodinné penzióny, v ktorých trávili dovolenku obyčajní aj prominentní hostia. Medzi inými napríklad Sigmund Freud, Johannes Brahms, Robert Schumann či členovia bavorskej kráľovskej rodiny. Podľa legendy odpočíva kráľ Karol Veľký v jaskyni na protiľahlej strane údolia a vráti sa, aby vybojoval poslednú bitku medzi dobrom a zlom, keď sa bude rúcať náš svet.

 

Statok Wachenfeld, z ktorého Hitler vystaval svoj Berghof.
Statok Wachenfeld, z ktorého Hitler vystaval svoj Berghof.
Zdroj: Archív

Svet obyvateľov Obersalzbergu sa zrútil s nástupom nacionálnych socialistov pod vedením Adolfa Hitlera k moci. Samotný Hitler dedinku prvýkrát navštívil ešte v roku 1923. Kvôli utajeniu vystupoval ako „pán Wolf“. O dva roky neskôr sa sem presunul opäť, aby dokončil knihu Mein Kampf. A v roku 1928 si tu prenajal dom. Neskôr ho kúpil a prestaval na veľkú usadlosť. Nazval ju Berghof, v preklade Horská farma. Domy v okolí si kúpili aj Hitlerovi verní, napríklad Herman Goering a Heinrich Himmler.

Nepriatelia štátu

Hitler sa tu v horách cítil dobre. Možno preto prišlo rozhodnutie premeniť celú horskú usadlosť na „Vodcovu uzatvorenú oblasť“. To znamenalo vysťahovať odtiaľ všetkých obyvateľov. Do Obersalzbergu v tom období už prúdili Hitlerovi obdivovatelia. Dúfali, že sa im podarí aspoň zazrieť nového ríšskeho kancelára. Obersalzbergčania ich posmešne nazývali „pútnici“. Onedlho vedenie NSDAP rozhodlo, že farmári musia odísť. Najprv skonfiškovali hotel U Turkov. Potom prišli na rad domy. Ich majiteľov skúšali presviedčať podobrotky, aby akceptovali kúpnu cenu a odišli. Nie všetci však chceli opustiť toto krásne miesto a svoje domovy. Preto nasledovali perzekúcie.

Dokumentačné centrum Obersalzberg.
Dokumentačné centrum Obersalzberg.
Zdroj: Archív

Dokumentačné centrum Obersalzberg, múzeum, ktoré v Obersalzbergu otvorili v roku 1999, disponuje dokumentárnymi filmami zachytávajúcimi pamätníkov toho smutného obdobia. „Predajte alebo vás pošleme do koncentráku,“ spomína jedna zo žien na slová nacistického veliteľa, keď nútil jej rodičov odísť z dediny. Tých, ktorí nechceli svoje domy odstúpiť, označili za nepriateľov štátu, väznili a perzekvovali. Netrvalo dlho a Obersalzberg zostal celý k dispozícii Hitlerovi a jeho ľuďom.

Ríšsky kancelár z neho urobil druhé centrum svojej moci. V horách sa mu páčilo, miesto sa mu navyše zdalo celkom bezpečné. Prijímal tu štátne návštevy, majstri jeho propagandy sem vozili jeho priaznivcov, aby mu organizovane vzdali úctu. Práve tu vznikla známa Führerova fotografia s dievčatkom Bernille. Hitler si ho všimol v dave svojich obdivovateľov a keď zistil, že majú narodeniny v ten istý deň, zobral ho do uzavretého areálu vládnych budov. Dokonca si niekoľko rokov písali listy.

Ilúzia sympaťáka

Aj fotografie s Bernille sa stali súčasťou nacistickej propagandy. Tá prezentovala Führera ako skromného a sympatického štátnika, ktorý má rád deti, prírodu, a záleží mu na blahu každého čistokrvného Nemca. Hitlerove fotografie, ktoré v Obersalzbergu nafotili, používali na dekoráciu suvenírov.

Fotografie Fuhrera ako nástroj nacistickej propagandy: Adolf Hitler s dievčatkom menom Bernille.
Fotografie Fuhrera ako nástroj nacistickej propagandy: Adolf Hitler s dievčatkom menom Bernille.
Zdroj: Archív

Dedinu postupne prebudovali na veliteľstvo nemeckej armády. Ubytovali tu vysokých dôstojníkov SS aj vojakov. V podzemí sa nachádzajú obrovské bunkre, v ktorých by v prípade potreby našli úkryt stovky ľudí. Boli vybavené najmodernejšou technikou. Zámerom bolo, aby z nich v prípade zničenia nadzemných stavieb bolo možné riadiť štát a veliť vojenským operáciám. Ubytovaným mali podzemné priestory poskytovať podobný komfort ako bežné byty, v skladoch bolo uložené veľké množstvo potravín, nápojov a ďalších predmetov dennej potreby.

Zamestnanci ríšskych budov po vojne tvrdili, že dni s Führerom boli v Obersalzbergu nekonečne nudné. Začínali rozvláčnym obedom, Hitler sa potom prešiel do svojej obľúbenej Čajovne, kde čítal a viedol nekonečné rozhovory, či skôr monológy. Večery si osadenstvo krátilo premietaním filmov a následnými diskusiami dlho do noci. Program sa menil len v prípade oficiálnych návštev.

Fotografie Fuhrera ako nástroj nacistickej propagandy.
Fotografie Fuhrera ako nástroj nacistickej propagandy.
Zdroj: Archív

Bál sa výšok

Keď sa blížili Hitlerove 50. narodeniny, dostali jeho spolupracovníci ďalší šialený nápad: vystavať preňho sídlo priamo na vrchole kopca Kehlstein nad Obersalzbergom. Z dediny naplánovali asfaltovú cestu až na vrchol. Má dĺžku šesť a pol kilometra, prevýšenie 800 metrov a autá prechádzajú piatimi tunelmi. Technicky náročnú stavbu zrealizovali v rekordne krátkom čase. Führera však veľmi nepotešili. Bál sa výšok. Orlie hniezdo, ako sídlo na kopci nazval jeden francúzsky diplomat a volá sa tak dodnes, si nikdy neobľúbil.

Na sklonku 2. svetovej vojny zbombardovalo britské letectvo väčšinu stavieb v Obersalzbergu. Z niektorých sú dodnes ruiny, ktoré pohlcuje les. Pripomínajú ich len informačné panely. Ďalšie boli obnovené a dnes vítajú návštevníkov, ktorí sa chcú dozvedieť niečo o histórii tohto miesta. Dokumentačné centrum a sprístupnené časti nacistických bunkrov navštívia ročne tisícky turistov.

Podzemné bunkre v Obersalzbergu.
Podzemné bunkre v Obersalzbergu.
Zdroj: Archív

Zaujímavé je, že potom, čo Obersalzberg po vojne pripadol do správy americkému sektoru, časť tunajších budov a zariadení bola ešte dlhopod kontrolou armády Spojených štátov amerických. Napríklad hotel Platterhof premenovali na Hotel generála Walkera a slúžil na rekreačné pobyty amerických vojakov, slúžiacich v Nemecku. Až v 90. rokov 20. Storočia vrátili Američania Oberslazberg bavorskej vláde.