Nástup Hitlera ako nemeckého kancelára v januári 1933 zastihol prominentného vedca v Spojených štátoch amerických, kde prednášal na kalifornskom inštitúte technológie. Napriek tomu nový režim verejne zaútočil na Einsteina ako symbol „židovskej degenerácie“ a obvinil ho zo šírenia „ľavicovej propagandy“. Už vo februári a marci 1933 gestapo opakovane prevrátilo hore nohami byt Einsteinovcov v Berlíne.

V GALÉRII si pozrite archívne fotografie slávneho vedca>>

Vedcova reakcia nenechala na seba dlho čakať. Už o pár dní verejne vyhlásil, že dobrovoľne zostáva v exile. Dal tak na radu svojich priateľov, aby sa do Nemecka nevracal. Keď sa plavil na lodi smerujúcej z USA do Európy, dozvedel sa, že nacisti vtrhli do jeho letného sídla v Caputhe. Dôvodom boli informácie, že v jeho dome sa nachádza veľké množstvo zbraní. Jedinú zbraň, ktorú však nacisti našli, bol nôž na chlieb.

 

„Židovská fyzika“

Keď 28. marca vedec priplával do belgických Antverp, navštívil tamojší nemecký konzulát, kde odovzdal pas a oficiálne sa vzdal nemeckého občianstva. Vláda v Berlíne reagovala veľmi promptne, skonfiškovala celý Einsteinov majetok - byt v Berlíne, obľúbený letný dom v Caputhe, kde vítal dôležitých hostí, vzali mu plachetnicu Tummler a zmrazili jeho bankové kontá. Majetok mu zobrali s odôvodnením, že môže slúžiť na podporu komunistickej revolty. Einstein v tlači označil kroky nacistov za „príklad despotických činov násilia, ktoré sa teraz dejú po celom Nemecku“.

DVE MANŽELKY Druhá bola vedcova sesternica Elsa Einsteinová.
DVE MANŽELKY Druhá bola vedcova sesternica Elsa Einsteinová.
Zdroj: PROFIMEDIA

Siedmeho apríla nemecká vláda schválila zákon o znovuzavedení profesionálnej civilnej služby s tým, že z nej vylúčila Židov a politických oponentov. Zákon zakazoval Židom zastávať verejné funkcie vrátane postov na univerzitách. Medzi tými, ktorí museli z dôvodu perzekúcií opustiť Nemecko, bolo štrnásť laureátov Nobelovej ceny a 26 profesorov teoretickej fyziky.

V krajine v tom čase pôsobilo nacionalistické hnutie nemeckých fyzikov Deutsche Physik, ktoré publikovalo pamflety a dokonca knihy očierňujúce Einsteina. Laureáti Nobelovej ceny Philipp Lenard a Johannes Stark viedli kampaň, aby vyradili vedcovu prácu z nemeckého lexikónu ako neprijateľnú „židovskú fyziku“. Tí, ktorí učili Einsteinove teórie študentov, sa ocitli na čiernom zozname vrátane ďalšieho nositeľa Nobelovej ceny Wernera Heisenberga.

Išlo mu o život

Einsteinove názory boli predmetom všeobecného záujmu nielen preto, že bol známym vedcom, ale i pre jeho angažovanosť v politických, humanitárnych a akademických projektoch po celom svete. Už počas prvej svetovej vojny spísal Manifest Európanom, v ktorom žiadal mier pre kontinent. V roku 1918 bol spoluzakladateľom liberálnej Nemeckej demokratickej strany. Ako člen Nemeckej ligy ľudských práv sa snažil o nápravu povojnových vzťahov medzi Nemeckom a Francúzskom. Známy vedec sa vždy staval proti tyranskému spôsobu vládnutia, čo ho priviedlo do konfliktu s nacistami. 

Eistein bol viackrát ohrozený, nielen začiatkom 30. rokov. Celé desaťročie predtým, keď ultrapravicoví radikáli spáchali atentát na jeho dlhoročného priateľa a takisto Žida, ministra zahraničných vecí Walthera Rathenaua, polícia varovala vedca, že mu hrozí smrteľné nebezpečenstvo. Einstein okamžite opustil Berlín a vyhľadal úkryt na severe Nemecka. „Tu na tomto mieste nikto nevie, kde som. Som nezvestný,“ písal v auguste 1922 z úkrytu svojej mladšej sestre Maji v liste poznačenom obavami z nárastu antisemitizmu a nacionalizmu. „Schyľuje sa tu ekonomicky a politicky k temným časom, a tak som šťastný, že môžem byť preč od všetkého.“Už o rok a zopár mesiacov, v novembri 1923, sa nacisti v bavorskom Mníchove pokúsili o puč. Vtedy ešte neúspešne.

Keď sa Adolf Hitler nakoniec predsa len 30. januára 1933 stal nemeckým kancelárom, začala sa otvorená a násilná perzekúcia Židov. Na tých prominentných útočili nacistickí predstavitelia, kritizovali ich v médiách, ale aj zatýkali. Einstein sa stal vďačným a atraktívnym terčom.

DVE MANŽELKY Prvá bola Srbka Mileva Maričová.
DVE MANŽELKY Prvá bola Srbka Mileva Maričová.
Zdroj: PROFIMEDIA

Ani belgický exil mu neposkytoval dokonalú ochranu. Najmä keď naďalej vystupoval a hľadal účinné spôsoby boja proti nacizmu. Verejne sa zriekol pacifizmu a vyzval Európu na znovuvyzbrojenie proti Nemecku. Odskočil si aj do Británie, kde sa súkromne stretol s Winstonom Churchillom, vtedy ešte len radovým poslancom, v politikovom sídle v Chartwelli v Kente. Hovorili spolu o nacistickej hrozbe pre mier vo svete. „Je to neobyčajne múdry muž,“napísal manželke a dodal, že už „čoskoro niečo podniknú“. Fyzik dostal počas návštevy Británie ponuku zostať na Ostrovoch, ale odmietol ju. Nechýbalo veľa a mohol za to zaplatiť životom. Po návrate do Belgicka nacisti totiž chystali na neho atentát.

Belgická polícia na žiadosť belgického kráľa Alberta chránila vedca dňom aj nocou. Vedec bol v nebezpečenstve hlavne po tom, čo nacistickí agenti zavraždili v auguste 1933 v Československu jeho známeho, filozofa Theodora Lessinga. V septembri sa objavila v novinách správa, že tajná nacistická organizácia, známa pod názvom Ferme, vypísala odmenu na Einsteinovu hlavu 20-tisíc nemeckých mariek.

Pod dohľadom FBI

V októbri 1933 odišiel Einstein z Belgicka do Spojených štátov aj so svojou manželkou Elsou. Rovnako ako milióny ostatných Židov našiel za veľkou mlákou nový domov. Utečencov všemožne podporoval. Vyzval vládu vo Washingtone, aby Spojené štáty udeľovali víza európskym Židom. Postavil sa tiež za uvoľnenie imigračných kritérií pre ľudí, ktorí utekali z Európy pred perzekúciou.

Viac FOTO Alberta Einsteina nájdete v GALÉRII >>

Napriek tomu, že patril medzi najväčších fyzikov všetkých čias, úrady mu nedôverovali. Najmä keď sa vo verejných vystúpeniach čoraz viac profiloval ako ľavičiar. Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) začal v decembri 1932 viesť o ňom spis týkajúci sa politických postojov. V čase jeho smrti 18. apríla 1955 mala táto zložka viac ako 1 400 strán. Riaditeľ FBI John Edgar Hoover hľadel na Einsteinove politické aktivity podozrievavo. „Tento človek je celkom možno komunista a s určitosťou extrémny radikál,“poznačil si.

V USA sa Einstein stal advokátom tých, ktorí trpeli. Postavil sa proti zlému zaobchádzaniu s Afroameričanmi. Odsudzoval rasizmus a segregáciu. Kdekoľvek videl nespravodlivosť, vystupoval proti nej. Keď napríklad černošskej speváčke Marian Andersonovej nepovolili ubytovať sa v hoteloch a zakázali jej stravovať sa vo verejných reštauráciách, vedec ju verejne pozval na návštevu do svojho domu.

Atómová bomba

Nacistická hrozba sužovala fyzika aj v Spojených štátoch. Obával sa, že nemeckí vedci vyvinú atómovú bombu ako prví, preto opäť raz zaprel svoj pacifizmus a podpísal sa pod list maďarského vedca a emigranta Lea Szilárda prezidentovi Franklinovi Delanovi Rooseveltovi. Žiadali ho, aby USA začali pracovať na jadrovej zbrani. Eisteinov podpis zjavne zavážil, projekt Manhattan dostal zelenú a dotiahli ho do úspešného konca.

Ani po druhej svetovej vojne, keď sa vláda nacistov skončila, vedec nechcel, aby ho spájali s Nemeckom. Odmietol niekoľko prestížnych nemeckých štátnych ocenení, jednoducho nedokázal zabudnúť na šesť miliónov Židov, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch. Napriek tomu svoju rodnú krajinu ešte raz nakrátko navštívil, a to v roku 1952 počas cesty do Európy.

Einstein navyše žiadal Nemecko o navrátenie skonfiškovaného majetku. Nedočkal sa ho, smrť bola rýchlejšia.

V GALÉRII si pozrite archívne fotografie slávneho vedca>>

PETER SOBČÁK