Odpustenie je najväčšia vec v živote. Slová, ktoré vyriekla rehoľná sestra ZDENKA SCHELINGOVÁ (1916 – 1955). Vo chvíli neľudského mučenia odpustila svojim trýzniteľom, hoci ležala dobitá na smrť na betónovej podlahe, píše týždenník Život.
O krutom zaobchádzaní v bratislavskom Justičnom paláci, kam ju v roku 1952 po zatknutí odviezli na výsluch, sa krátko pred smrťou zverila spolupacientke vo väzenskej nemocnici na Pankráci v Prahe. Spomínala na hodiny a dni neľudského vypočúvania v Bratislave. Výsluch sa začal kopancami. Následne ju hodili do vane so studenou vodou. Ležala na chrbte a jeden z vyšetrovateľov ju veľkou ťažkou topánkou tlačil na prsiach, aby sa ponorila až na dno. Keď videl, že sa začína topiť a stráca vedomie, nohu stiahol, a keď sa nadýchla, opäť ju pritlačil na spodok vane. Tak to šlo celú noc – kopance, bitka, vaňa.
Nakoniec ju chytili za vlasy, vytiahli z vody a po studenom betóne ju dotiahli do druhej miestnosti. V mokrom rúchu tam zostala celú noc. Triasla sa od zimy a nevedela, či prežije do rána. Prežila a ráno sa týranie začalo odznova. Strhli z nej šaty, hrubým povrazom jej zviazali ruky i nohy a nahú, poníženú ju kladkou vytiahli až po strop a zavesili na hrubú skobu. Zničená, uzimená a obnažená zostala takto visieť až do príchodu troch chlapov s obuškami. Začali ju surovo biť hlava-nehlava, najviac po prsiach. Tieto „procedúry“ sa opakovali niekoľkokrát denne. Početné poranenia boli zrejme zárodkom jej neskoršieho onkologického ochorenia.
Šťastné detstvo
Zdenka Schelingová sa narodila na Štedrý deň a pri krste dostala meno Cecília. Bola desiata z jedenástich súrodencov. Jeden predčasne zomrel, o tri roky po nej prišiel na svet najmladší brat Cyril, s ktorým si boli po celý život veľmi blízki. Schelingovci žili v oravskej dedinke Krivá, rodičia Pavol a Zuzana vytvorili pre deti pokojný domov plný lásky. Žili skromne, v pokore, deti zapájali do prác v domácnosti i okolo domu a malého hospodárstva. Rodičia im odmalička vštepovali, aká dôležitá je svedomitá práca a pomoc jeden druhému. Nielen to, pobožnej rodine záležalo aj na ich náboženskej výchove. K nej patrila každodenná modlitba.
Základné vzdelanie Zdenka získala v ľudovej škole v rodnej obci. Navštevovala ju v rokoch 1923 až 1931. Zlom v živote tohto usilovného dievčatka, vždy ochotného pomôcť, nastal v roku 1929. Na požiadanie miestneho kňaza prišli do Krivej rehoľné sestry, aby mu pomohli formovať duchovný život v obci. Zdenka sa s nimi stretla na vyučovaní v poslednom ročníku. Oslovil ju ich spôsob vedenia hodín, prístup k žiakom, no najmä úprimný vzťah k Bohu a rehoľnému životu. Všetky tieto každodenné zistenia ju utvrdili v smerovaní k duchovnému povolaniu. To, že sa mu chce naozaj venovať, si uvedomovala už dlhší čas. V pätnástich rokoch si na základe vlastného rozhodnutia zvolila život v reholi. Otcovi i matke to vysvetlila takto: „Veľmi sa mi žiada žiť tak ako sestry z rehole, ktoré sú v našej dedine. Ako sestra Svätého kríža môžem byť ošetrovateľka alebo učiť v škole a nadovšetko chcem svoj život zasvätiť Ježišovi a blížnym.“ Rodičia boli šťastní a súrodenci na sestru hrdí.
Po ukončení ľudovej školy odišla do Bratislavy a nastúpila do Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach. Navštevovala dvojročnú ošetrovateľskú školu, po jej skončení sa stala postulantkou – ocitla sa v období, keď sa začala pripravovať na noviciát a následne na živote v reholi. Do noviciátu vstúpila v Podunajských Biskupiciach v januári 1936 a dostala rehoľné meno Zdenka. Prvé rehoľné sľuby zložila o rok neskôr a večné o ďalších šesť. V roku 1937 nastúpila do bratislavskej štátnej nemocnice na interné oddelenie, po troch rokoch prešla ako ošetrovateľka do nemocnice v Humennom a po dvoch rokoch sa vrátila do štátnej nemocnice v Bratislave, tentoraz ako laborantka, neskôr asistentka na röntgenologickom oddelení. Prichádzala do kontaktu najmä s pacientmi s onkologickou diagnózou. Večne usmiata, milá, venovala sa im s nesmiernou obetavosťou, pri každom dotyku chorí pocítili nielen jej odborné vedomosti, ako aj láskavý prístup. Jeden z lekárov na oddelení sa vyjadril, že to bol anjel v ľudskom tele.
Pokračovanie na ďalšej strane...
