Dedina Hronec, ktorej domy sa rozložili na brehoch Čierneho Hrona a&nbsp;jeho prítoku Osrblianky, sa môže pochváliť stáročnou históriou železiarstva a&nbsp;hutníctva, ale i&nbsp;rodákmi, medzi ktorými vyniká herec Ladislav Chudík. Do svojho rodiska sa rád vracal a&nbsp;na jeho prianie časť jeho popola rozsypali na Hájnom grúni, na ktorom podľa vlastných spomienok prežil ako dieťa krásne letá. Menej známym hroneckým rodákom je Alojz Sokol. Upozorňuje nás naňho pamätná tabuľa na budove obecného úradu. Narodil sa 19. júna 1871. So štipkou vtipu by sme mohli napísať, že rýchlosť mal už v&nbsp;priezvisku. Jeho otec bol Jozef Pavol Sokol a&nbsp;matka Emília, rodným priezviskom Holubová, pochádzala z&nbsp;nízkotatranskej Malužinej. Vyrastal však u&nbsp;krstných rodičov Schonovcov v&nbsp;obci Bernece neďaleko Šiah a&nbsp;po maturite v&nbsp;Leviciach sa rozhodol pre štúdium medicíny na budapeštianskej univerzite.

Ukázalo sa, že medicína bola nad jeho sily, ale na druhej strane vynikal ako atlét. Svoj talent prejavil už v&nbsp;devätnástich rokoch a&nbsp;postupne zlepšoval osobný rekord v&nbsp;behu na sto metrov až na 11,4 sekundy. Tento čas zabehol v&nbsp;roku 1891. Blížila sa prvá novodobá olympiáda v&nbsp;Aténach v&nbsp;roku 1896. Alojz Sokol sa na nej zúčastnil v&nbsp;uhorských farbách, preto ho niektoré zdroje uvádzajú pod menom Alajos Szokolyi. Perlička je, že štartoval s&nbsp;číslom 1.

Bol pondelok 6. apríla 1896. Prvou disciplínou bol beh na sto metrov. Pretekalo sa na náročnej dráhe posypanej pieskom. V&nbsp;rozbehoch bol najrýchlejší Američan Francis Lane, Sokol dobehol ako druhý, čo mu stačilo na postup do finále. Medzitým sa začala súťaž v&nbsp;trojskoku. Alojz sa prihlásil aj do nej, ale stihol iba jeden skok. Mal dĺžku 12,3&nbsp;metra, čo mu v&nbsp;konečnom spočítaní stačilo na štvrté miesto. Sústredil sa na finále šprintu. Na štart sa postavilo päť atlétov. Zvíťazil Američan Thomas Burke pred Nemcom Fritzom Hofmannom a&nbsp;naším Sokolom, ktorý tak odplatil Lanovi prehru z&nbsp;rozbehov. Oficiálne štatistiky ich však oboch uvádzajú na treťom mieste. 

V GALÉRII si pozrite, ako vyzerala Sokolova vyženená vila

Rozhodcovia zmerali iba čas víťaza. Údajne bol rovných dvanásť sekúnd. Predpokladá sa, že Sokolov čas bol 12,6 sekundy, za svojím osobným rekordom teda zaostal o&nbsp;viac ako sekundu. Je však pravda, že treba brať do úvahy, pri akých podmienkach sa tieto časy zabehli, aj to, že po dosiahnutí osobného rekordu si musel Alojz Sokol obliecť uniformu a&nbsp;počas dvoch rokov vojenčiny nemal možnosť pretekať ani trénovať. Navyše ďalší z&nbsp;účastníkov olympiády Nándor Dáni uvádza, že krátko pred odchodom do Atén si poranil nohu. Prekonávať bolesť mu pomáhala dobrá nálada, ktorú pretavil do úspešného vystúpenia. POKRAČOVANIE NA ĎALŠJ STRANE

Na prvej olympiáde ocenili medailami a&nbsp;olivovými ratolesťami iba prvých dvoch umiestnených. Sokol tak zostal bez medaily. Do tabuliek najúspešnejších atlétov ho zaradili až neskôr. Alojz sa prihlásil na ďalšie štyri disciplíny – beh na 110 metrov cez prekážky, skok do diaľky, do výšky a&nbsp;o&nbsp;žrdi. Na trati s&nbsp;ôsmimi prekážkami mal smolu. V&nbsp;jednom z&nbsp;troch rozbehov, keď bol jasne na čele, Francúz Reichel bežiaci vedľa neho skopol predposlednú prekážku do Sokolovej dráhy. Spadol, no napriek tomu dobehol do cieľa zároveň s&nbsp;Reichelom. Keďže rozhodcovia sa nevedeli zhodnúť, do finále pustili iba víťazov dvoch ďalších rozbehov.

„Mnohí-premnohí atléti pochádzajúci zo Slovenska štartovali v&nbsp;dôsledku tamojších národnostných pomerov pod maďarskou či uhorskou vlajkou,“ uviedol český diskár František Janda-Suk, strieborný na druhej olympiáde v&nbsp;Paríži v&nbsp;roku 1900. „Spomínam si na niektorých z&nbsp;nich, s&nbsp;ktorými som sa zhováral dokonca po česko-slovensky. Jedným z&nbsp;najpríjemnejších bol olympionik Sokol, s&nbsp;ktorým som sa stretával najčastejšie. Pochádzal odniekiaľ z&nbsp;blízkosti Banskej Bystrice a&nbsp;hovoril krásnou ľubozvučnou slovenčinou.“

V GALÉRII si pozrite známku venovanú Alojzovi Sokolovi

Po olympiáde Alojz Sokol dominoval na medzinárodných pretekoch v&nbsp;Prahe, kde vyhral stovku i&nbsp;trojskok a&nbsp;bol členom víťaznej budapeštianskej štafety na 4&nbsp;x&nbsp;100&nbsp;metrov. Okrem už spomenutých disciplín ho lákal hod diskom a&nbsp;oštepom.

Z&nbsp;atletických dráh sa pomerne skoro vytratil. Angažoval sa však pri organizovaní telovýchovnej aktivity v&nbsp;Uhorsku. Bol pri zrode Uhorského atletického zväzu v&nbsp;roku 1897 a&nbsp;členom Uhorského olympijského výboru. V&nbsp;roku 1900 sa priženil do rodiny zámožného statkára grófa Berchtolda. S&nbsp;manželkou Charlottou mali päť detí. Sobášom sa dostal k&nbsp;majetkom a&nbsp;ku kaštieľu v&nbsp;dedine Bernecebaráti (vznikla spojením obcí Bernece a&nbsp;Baráti v&nbsp;roku 1928), čo mu umožnilo finančne podporovať nadaných atlétov, atletické, ale i&nbsp;kultúrne podujatia. Napríklad v&nbsp;roku 1910 zorganizoval v&nbsp;Šahách prvý ročník súťaže gajdošov a&nbsp;trubačov. Nevenoval sa iba práci na majetku, ale pracoval aj ako hlavný archivár Hontianskej župy v&nbsp;Šahách. Zomrel 9. septembra 1932. Pri príležitosti stého výročia aténskej olympiády v&nbsp;roku 1996 vydala Slovenská poš­ta známku v&nbsp;nominálnej hodnote deväť korún, ktorá dokumentuje Sokolov športový úspech. V&nbsp;decembri 2013 uviedli Alojza Sokola do Siene slávy slovenskej atletiky. Text: Jozef Sliacky

Priekopník: Slovák Alojz Sokol štúdium medicíny nezvládol, zato na prvej olympiáde zažiaril

Výber pre vás

Priekopník: Slovák Alojz Sokol štúdium medicíny nezvládol, zato na prvej olympiáde zažiaril

Súvisiace články

Zapálený národovec: Gašpar Fejérpataky-Belopotocký urobil z Kriváňa symbol Slovenska

Po vylodení Američania znásilnili tisícky žien. Úrady popravili až 21 vojakov

Mrazivá predtucha Baby Vangy na rok 2024 sa už napĺňa: Čo sa to na nás valí?

Svoje ochrnutie prijala ako údel od Boha. Zostala pozitívna a rozdávala radosť. Hlavne deťom

Dobrík neudržal slzy: Opísal kruté momenty, ktoré prežil so synom na detskej onkológii

Výber pre vás