Meno pomerne neznámeho indického miliónového mesta sa stalo pred 35 rokmi symbolom priemyselnej tragédie, ktorú až do súčasnosti označujeme za najväčšiu priemyselnú katastrofu všetkých čias. V noci z 2. na 3. decembra 1984 došlo k havárii v chemickej továrni na výrobu pesticídov. Do ovzdušia unikli tony jedovatých chemických látok a v krátkom čase boli ulice pokryté mŕtvymi zvieratami, vtákmi aj ľuďmi. V priebehu niekoľkých hodín zomrelo približne osemtisíc osôb a tisícky mali rozličné problémy. Zdravotné dôsledky vrátane úmrtí sa prejavujú do súčasnosti.

V galérii si pozrite hrôzostrašné zábery dôsledkov havárie v Bhopále>>

Pozadie havárie

V 70. rokoch 20. storočia indická vláda iniciovala politiku na podporu zahraničných investícií. Jej zámer bol v súlade so zámerom americkej chemickej spoločnosti Union Carbide Corporation (UCC), ktorá sa, tak ako mnoho iných, rozhodla vybudovať továreň v krajine tretieho sveta. Motiváciou boli najmä výrazne nižšie náklady na pracovnú silu aj miernejšie bezpečnostné štandardy. Vznikla Union Carbide India Limited (UCIL), v ktorej viac ako 50-percentný podiel mala americká UCC a indická vláda mala 22-percentný podiel.  V Bhopále v roku 1969 spoločnosť otvorila chemický závod na výrobu pesticídu kabaryl, ktorý sa pod obchodným názvom Sevin predával a používal v celej Ázii. O desať rokov začal závod vyrábať metylizokyanát (MIC), lacnejšiu, ale toxickejšiu látku používanú pri výrobe pesticídov. V konečnom dôsledku projekt nebol ekonomicky úspešný a vedenie rozhodlo o ukončení výroby.

Keďže továreň sa nepodarilo predať, spoločnosť ju plánovala demontovať a kľúčové výrobné jednotky presunúť do inej rozvojovej krajiny. Fabrika napriek tomu naďalej pracovala, hoci bezpečnostné štandardy a postupy výrazne zaostávali za tými v materskom závode v Západnej Virgínii. Miestna vláda si bola vedomá bezpečnostných rizík, ale radšej o nich nehovorila, lebo sa obávala ekonomických dôsledkov straty takého veľkého zamestnávateľa.

Najväčšia priemyselná tragédia: Počet obetí sa odhaduje na desaťtisíce
Najväčšia priemyselná tragédia: Počet obetí sa odhaduje na desaťtisíce
Zdroj: Profimedia

Priebeh havárie

Dňa 2. decembra 1984 o 23.00 vo fabrike začal unikať metylizokyanát, ktorý spôsoboval zvyšujúci sa tlak vnútri zásobnej nádrže. Bezpečnostné zariadenie, ktoré malo tento problém riešiť, bolo už tri týždne vypnuté. Pravdepodobne chybný ventil umožnil zmiešať uniknutých 40 ton MIC s vodou určenou na čistenie vnútorných rúr.  Tlak a teplo z prudkej chemickej reakcie v nádrži sa naďalej zvyšovali a vznikol veľký objem plynov. Príslušná chladiaca jednotka aj bezpečnostný systém boli takisto mimo prevádzky. 

Približne o jednej hodine v noci 3. decembra závodom otriasol výbuch a jedovatá chemikália unikla do ovzdušia. Išlo o mimoriadne toxický plyn, ktorý pri dostatočne vysokej koncentrácii vo vzduchu dokáže spôsobiť smrť v priebehu niekoľkých minút po vdýchnutí. V Bhopále sa táto smrteľná úroveň koncentrácie niekoľkonásobne presiahla. Vietor rozšíril plyn a ten zasiahol územie s rozlohou približne 60 štvorcových kilometrov, pričom celé mesto malo vtedy rozlohu približne 85 štvorcových kilometrov.

Hrôza: Po úniku plynu v uliciach Bhopálu ležali mŕtve telá.
Hrôza: Po úniku plynu v uliciach Bhopálu ležali mŕtve telá.
Zdroj: Profimedia

V najviac zasiahnutých oblastiach zomieralo všetko živé a v tých menej zasiahnutých mali ľudia rozličné zdravotné ťažkosti. Najrozšírenejšie boli problémy s dýchaním, bolestivé svrbenie očí a pokožky. V meste fungovali len dve verejné nemocnice, ktoré nemali kapacitu pomôcť všetkým postihnutým. Lekári v Bhopále sa nikdy nestretli s takou situáciou. Nemali žiadne skúsenosti s priemyselnými haváriami, nemali dostatok informácií a skúseností a nedokázali okamžite rozpoznať príčiny zdravotných problémov. Nedostatočná bezpečnosť v továrni, nepripravenosť zdravotníckeho a záchranného systému v kombinácii s veľkosťou havárie priviedli celú oblasť do chaosu.  Vyšetrovanie neskôr ukázalo, že v rámci šetrenia bol v továrni nedostatočný počet pracovníkov. Neexistoval žiadny plán na zvládnutie havárie takého rozsahu. Mnohé poplachové a bezpečnostné systémy nefungovali alebo vôbec neexistovali. Niektoré poškodenia potrubia a ventilov boli známe, ale pre vysoké náklady ich neopravili a kompetentní odignorovali aj ďalšie nedostatky.

Na ďalšej strane si prečítajte, ako boli potrestaní hlavní viníci.