Posledný film Saragota pre predčasnú smrť museli za Jean Harlowovú dokončiť dve dablérky. Jedna jej „požičala“ tvár a druhá telo. To ona je „zodpovedná“ za pojem sexbomba. Začal sa totiž používať až po tom, čo sa objavila vo filme Bombshell - Sexbomba (1933). Inšpirovala sa ňou Marilyn Monroe i Madonna.

Mala krátky, ale profesionálne plodný život. Nakrútila 36 filmov a ako prvá žena sa podľa Amerického filmového inštitútu stala „najväčšou americkou legendou filmového plátna“. Ako prvá mala farebnú fotku v Life Magazine. Jej imidž tvorený filmovými spoločnosťami bol však taký umelý ako farba jej vlasov.

Bola krásna, symbol sexepílu, stelesnenie mužských túžob, femme fatale a prvá naozajstná platinová blondína. Ale aj dobrá herečka, talent jej spadol z neba. V súkromí osamotená a nešťastná. A obeť panovačnej matky, ktorá svoje nenaplnené herecké ambície pretavila do svojej dcéry, celý život ju kontrolovala, dohadovala za ňu zmluvy a honoráre.

Mama a dcéra

Harlean Harlowová Carpenterová sa narodila začiatkom marca 1911 v americkom Kansas City zubárovi a rozmaznanej dcére bohatého realitného magnáta. „Baby“, ako ju rodičia volali, prežila ako 11-ročná ich rozvod a vtedy sa mama rozhodla presadiť v Hollywoode. Ako 34-ročná však bola „priveľmi zrelou debutantkou“, tak sa rozhodla urobiť hviezdu z Harlean. Tá o herectvo záujem nemala, radšej sa ako 16-ročná vydala za bohatého dediča Charlesa Chucka McGrewa staršieho o päť rokov. Ambicióznu matku to neodradilo, mladých prinútila presťahovať sa do Hollywoodu. Nenamietali, dvojica žila mimoriadne spoločensky a povestné boli ich alkoholické záťahy.

Ku kariére pomohla Harlean náhoda. Raz odviezla kamarátku, začínajúcu herečku, na kasting a tam zaujala producentov. V továrni na sny sa to hemžilo kráskami, ktoré túžili dostať sa na výslnie. Lenže slečna Carpenterová mala v sebe niečo navyše, „to niečo“ nedefinovateľné. Aj keď spočiatku ponuku odmietla, podvolila sa nátlaku matky. Mama jej vybrala aj umelecké meno - svoje dievčenské priezvisko Harlowová, ktoré vraj znie lepšie než Carpenterová.

FOTO platinovej blondínky a sexbomby Jean Harlowej nájdete v GALÉRII >> 

Za malú rolu v prvom filme Honor Bound (1928) dostávala necelých sedem dolárov za deň. Pri ďalších filmoch gáža vzrástla na 10 dolárov. Keď nastal problém s mravným dedkom, ktorý pohrozil vydedením vnučky, keď ju videl producírovať sa v jednej scéne len v negližé, zasiahla mama. Svojho bohatého otca uchlácholila. Keď nevôľu s tou istou scénou prejavil Jeanin manžel Chuck a ona chcela s herectvom kvôli nemu skončiť, mama to opäť vyriešila svojsky. Dcéru neprinútila odísť od spoločnosti Fox, ale od muža.

Brúsenie diamantu

V štúdiu si Jean všimol lovec talentov od filmového producenta Howarda Hughesa, ktorý práve začínal nakrúcať film Pekelní anjeli a mal veľký problém. Hlavnú úlohu mala totiž pôvodne hrať nórska hviezda nemého filmu Greta Nissenová. Keďže v čase príprav nastúpila zvuková revolúcia, Nissenovej cudzí prízvuk zrazu prekážal a Hughes musel nájsť novú predstaviteľku. Keď uvidel Jean, vedel, že má pred sebou nevybrúsený diamant.

Ukázalo sa, že jeho nos na ľudí to vyhodnotil správne a Jean sa stala napriek počiatočným negatívnym reakciám filmových kritikov zlatou baňou a magnetom na divákov. Pekelní anjeli sa stali trhákom. Hughes krásnu Jean ešte vylepšil, dal jej odfarbiť vlasy a stvoril z nej platinovú blondínku. Hviezda Baby stúpala. Začala dostávať úlohy vedľa uznávaných hercov ako Clark Gable či James Cagney.

Blond panika

Mladá herečka na nátlak filmovej spoločnosti presviedčala novinárov, že platinová blond je jej prirodzená farba vlasov. Pritom dvorný kaderník Alfred Pagano miešal pre ňu odfarbovaciu zmes, ktorej presný recept bol prísne tajný. Vie sa len, že obsahovala peroxid vodíka, amoniak, bielidlo, mydlové vločky a „ešte niečo“.   

V roku 1931 zahrala Harlowová titulnú úlohu v komédii Platinová blondínka režiséra Franka Capru. Hughes potreboval film čo najlepšie spropagovať, a tak vymyslel šialenú reklamu v podobe súťaže s jednoduchými pravidlami: Žena, ktorej sa podarí získať farbu vlasov čo najpodobnejšiu tej Jeaninej, vyhráva. Cena 10-tisíc dolárov bola v čase hospodárskej krízy astronomická.

Tisícky Američaniek doma vytvárali a vyvárali rôzne odfarbovače na báze peroxidu či bielidla. V celej krajine vznikali kluby platinových blondínok. Dôsledkom boli síce tisícky žien so spálenou pokožkou hlavy a vypadávajúcimi chumáčmi vlasov, film mal však rekordnú návštevnosť. Toto obdobie vošlo do histórie ako „blond panika“.

Zlodejka mužov

Jean raz povedala: „Nenávidím Hollywood. Viem, že hryziem ruku, ktorá ma živí. Lenže nemôžem byť sama sebou. Nedovolia mi to.“ Cítila krivdu, že jej pripisovali na vrub početné romániky s kadekým.

Aby klebety raz a navždy uťala, rozhodla sa pre ďalšiu svadbu. Zaimponoval jej oveľa starší filmový producent Paul Berne. Nechcel ju totiž „dostať do postele“, ale rozprával sa s ňou o hudbe a literatúre. Počas svadobnej noci sa ukázal aj dôvod prečo. Berne bol impotent a frustráciu si noc po sobáši vybil na novomanželke. Zmlátil ju tak, že skončila v bezvedomí v nemocnici. Neskôr sa, prenasledovaný výčitkami svedomia, zastrelil.   

Jean nechcela hrať úlohu smútiacej vdovy. Začala si s boxerom Maxom Baerom, to však zaváňalo škandálom, čo si producenti nemohli dovoliť. Preto ju rýchlo opäť vydali, tentoraz za kameramana Harolda Rossona. Mladá hviezda sa ako ani nie 22-ročná ocitla v treťom manželstve. Umelý vzťah nemal šancu pretrvať.

Smrtiaca platina

V roku 1932 producenti usúdili, že imidž vampa už nie je pre divákov atraktívny, a začali ju obsadzovať do komediálnych úloh. Ukázalo sa, že sa v nich cíti oveľa lepšie než bezohľadná zvodkyňa. Zahrala si v Rozmaroch platinovej blondínky, kde bol jej filmovým partnerom opäť Clark Gable, a úspech snímky priniesol ďalší „blondínkovský“ film Výbušná blondínka. Opäť to bol kasový trhák a názov filmu sa stal aj Jeaninou prezývkou. Ju to však unavovalo. Mala už dosť platiny. Nechcela hrať v lacných gýčových filmoch, túžila po ambicióznejších a vážnejších
rolách.

Nadviazala nový vzťah. Zdalo sa, že v hercovi Williamovi Powellovi konečne našla svoju polovičku, bol pre ňu skutočnou oporou, priateľom, s ktorým si rozumela bez slov. Začala si tiež viac vyberať zo záplavy ponúk. Hrala oveľa menej, filmy už neboli také trháky a ona už nebola blondínou. Vlasy mala zničené neustálym odfarbovaním, vraj bola už takmer holohlavá, takže nosila parochňu.

Účes bol len jeden z mnohých problémov. Natáčal sa film Saratoga a ona sa cítila veľmi zle. Lenže nikto jej stav nebral vážne, až kým raz na pľaci neomdlela. Ale to bolo už neskoro. Zomrela o pár dní.

Väčšinou o Jean Harlowovej píšu, že si kúpila lacný alkohol a popíjala ho na brehu mora, kde ju našli podchladenú, čo ju zabilo. Oficiálnou príčinou smrti je však zlyhanie obličiek, hoci doteraz nie je jasné, čo ich poškodilo. Možno šarlach, ktorý prekonala v mladosti, možno bitka vo svadobnú noc. Mnohí sa domnievajú, že ju zabila platinová blond. Roky totiž prijímala cez pokožku chemikálie v odfarbovači, ktoré v kombinácii s alkoholom a liekmi boli pre jej organizmus smrteľné.

Pochovali ju v bielych šatách, v ktorých hrala vo filme Libeled Lady z roku 1936. Zdrvený Powel jej do truhly vložil lístok: „Najdrahšia moja, zbohom.“

FOTO platinovej blondínky a sexbomby Jean Harlowej nájdete v GALÉRII >>