Vtáčí štebot i zemetrasenie, napísal nadšený kritik v roku 1953. Skladbou Chuncho predviedla Yma Sumac Spojeným štátom päť oktáv. Obyčajný človek má rozsah zhruba    jeden a pol oktávy, Celine Dionová tri, Freddie Mercury či Whitney Houstonová štyri, Axl Rose vyše päť a absolútnym rekordmanom s najväčším oficiálne nameraným rozsahom je Mike Patton z metalovej kapely Faith No More so šiestimi oktávami.   

Yma Sumac nebola prvou ligou, bola „svojou vlastnou ligou“. Tvorila zvuky, ktoré nebol schopný vydať žiadny iný človek. Vravela, že má v hrdle slávika i pantera. Sladko a čisto spievala vyše 40 rokov, vrchol kariéry dosiahla v 50. rokoch minulého storočia, keď sa stala kráľovnou nového hudobného žánru, takzvanej exotiky.

Dnes ju nanovo objavujú, jej piesne zazneli vo filmoch, v seriáli, v reality šou, na olympiáde v roku 2018 či v reklame na mobilný telefón. Vždy jej však záležalo na tom, aby bola slávna hlavne doma.   

Stvorenie legendy

Narodila sa 13. septembra 1922 v Peru ako Zoila Augusta Emperatriz Chavarri del Castillo. Manžel Moises Vivanco, s ktorým sa spoznali v Lime, vymyslel príbeh, ako dlhé dni putoval do malej dediny v Andách, aby našiel ženu, ktorá sa „rozpráva s vtákmi, so zvieratami i s vetrom“.

Yma však nepochádzala z „neznámeho kmeňa“, nebývala v rozpadávajúcej sa chatrči, ako písali. Jej rodina bola zámožná a vážená. Ymina matka Emilia Atahualpa bola podľa niektorých tvrdení priamym potomkom posledného cisára Inkov, ktorého Španieli zabili v roku 1533.    Yma bola vďačným materiálom na stvorenie kultu. Vydavateľstvo Capitol Records využilo jej údajný kráľovský rodokmeň a kŕmilo verejnosť rozprávkou o inkskej princeznej. Biograf Nicolas E. Limansky napísal: „Hollywood si zobral pod svoje krídla toto milé dievča, ktoré chcelo byť folkovou speváčkou, obliekol ju a povedal, že je princezná.“

Čudné trio

Najskôr, ešte v Peru, vystupovala pod pseudonymom Imma Sumack, čo v kečuánskom jazyku znamená „aká pekná“. Nechcela, aby sa rodičia dozvedeli, že ich 20-ročná dcéra spieva v rádiu namiesto študovania. Capitol Records ju premenovalo na Ymu, čo znelo exotickejšie.

Keď v roku 1946 prišla do USA, bola už slávna v Peru, Bolívii, Argentíne i Mexiku, kde vystupovala na pozvanie samého prezidenta. V New Yorku ju však „vymysleli“ odznova, ovešali ju zlatom a obliekli do krinolínových šiat, ktoré našťastie milovala. Istá gýčovitosť ju sprevádzala celý život.

Spolu s manželom a Yolandou „Cholitou“ Riverovou, najlepšou priateľkou i nepriateľkou zároveň, vystupovali ako The Inka Taky Trio. Koncom 40. rokov splodil Moises s Cholitou syna. Aby sa vyhli škandálu, Yma oficiálne hrala malému Charlesovi mamu, kým Cholita bola „teta Yola“. Pre speváčku to nebolo práve najjednoduchšie obdobie - zradili ju dvaja najbližší ľudia. Navyše, uvedomovala si, že jej sokyňa v láske zostane s nimi nadlho, podľa peruánskej tradície matka musí zostať pri svojom dieťati. Keď Cholita v roku 1982 zomierala na rakovinu vaječníkov, Yma ako jediná s ňou zostala do posledných chvíľ.

Vráťme sa však na začiatok. Všetci traja prišli do USA a boli si istí úspechom. Keď neprichádzal, trio sa muselo odsťahovať z najdrahšieho hotela. V lacnom podnájme na rozzúrenú divu čakali prvý raz v živote domáce práce a varenie.

Po dvoch rokoch sa karta obrátila. V klube Blue Angel si Ymu všimol lovec talentov z Capitol Records. Vedel, že s touto Peruánkou treba podpísať zmluvu, kým ho niekto nepredbehne, aj keď vo vydavateľstve sa najskôr chytali za hlavu. Yma bola príliš „etnická“.   

Rozbeh

Prvý album Voce of the Xtabay bol fascinujúcim mixom tradičnej peruánskej a populárnej hudby, Yma spievala koloratúrnym sopránom. Za rok sa predalo vyše milióna platní! Prvé veľké vystúpenie v Hollywood Bowl v roku 1950 prijali diváci najprv rozpačito, bolo to čosi úplne nové, nakoniec speváčku nosili div nie na pleciach a kritici, ktorí ju nazvali „dcérou slnka“, nešetrili chválou. Vypredávala všetky koncertné sály aj Carnegie Hall, zarábala 10-tisíc dolárov týždenne, po dvoch rokoch už 25-tisíc.

Keď dostala úlohu v dobrodružnom filme Tajomstvo Inkov po boku mladého Charltona Hestona, u niektorých utŕžila obrovskú kritiku. „Ak tento film uvidia nejakí etnografi, asi puknú od smiechu,“ písalo sa.

Yma ako produkt Capitol Records spievala údajné inkské piesne, ktoré boli v skutočnosti hollywoodskym paškvilom inkskej kultúry. V Peru jej to neskôr dali „vyžrať“.   

Triumf v ZSSR

Už ako americká občianka v roku 1955 zistila, že Moises ju opäť podviedol. Tentoraz splodil dvojičky s jej 20-ročnou asistentkou. Napriek tomu spolu vystupovali do roku 1968 a dôvod rozchodu nebola láska, ale peniaze. Yma síce mala na konte niekoľko albumov, stala sa kráľovnou mamba, napriek tomu s hrôzou zistila, že má obrovské dlhy.

Ako vyšlo najavo, Moises v role manažéra roky neplatil dane. Keď na to speváčka prišla, požiadala o rozvod a muža potom už nikdy nevidela. Dlhy však splácala desiatky rokov.   

V 60. rokoch všetky žánre zatienil rokenrol. Ymina sláva však neutíchala. Po tom, čo jej v roku 1960 osadili hviezdu na chodníku slávy, vyštartovala na veľké turné po Sovietskom zväze. Koncertná šnúra bola jedným z jej najväčších triumfov. Z pôvodných štyroch týždňov sa natiahla na šesť mesiacov.

Yma zaspievala vtedy vraj pre 20 miliónov ľudí, iné zdroje uvádzajú až 70 miliónov. Každé vystúpenie končila piesňou Podmoskovské večery v ruštine. Hľadiská boli v extáze, diváci vypúšťali k nebu biele holuby a dôstojníci jej hádzali k nohám medaily strhnuté z hrude. Spoznala Chruščova, Šostakoviča i Chačaturiana a vraj mala románik s istým mladým Rusom.

Nevraživosť v domovine

Kým v celom svete bola žiadaná, v Peru ju neznášali, vraj amerikanizuje a zosmiešňuje národnú kultúru. Dokonca keď sa pri­šla rozlúčiť s umierajúcou mamou v roku 1974, ľudia hádzali do jej auta hnilé ovocie. „Keby nebolo mňa, o Peru by nikto nevedel,“ reagovala vrčaním. Vlasť ignorovala následných 32 rokov.

Na milosť ju zobrali až neskôr, keď istý peruánsky fanúšik napísal vláde, že je „najvyšší čas uznať Sumac za národný poklad“. Udelili jej najvyššie vyznamenanie - Rad Slnka.

S úspechom sa čoraz viac prejavovala jej zložitá povaha.

V roku 1971 vydala s povestným americkým hudobníkom Lesom Baxterom album Miracles. Bola s ním však na nože. Nepáčilo sa jej, aký vybral obal, ani to, že sa označil za autora aranžmánov všetkých skladieb. Veď ona improvizovala! Ona to stvorila! Nakoniec platňu stiahli z obehu, čím sa stala mimoriadne vzácnym zberateľským kúskom.

Ľudia ju síce milovali, ale bolo s ňou ťažké pracovať. Bez Vivanca bola stratená, zamestnávala a prepúšťala ďalších a ďalších manažérov, hádala sa a neustupovala. Úroveň koncertov kolísala a v roku 1976 zmizla z očí verejnosti úplne.

Comeback

Yma bola inšpirujúca zo všetkých stránok. Koncom 20. storočia jej hudbu objavili fanúšikovia gotiky a punku. Hviezda burlesky Dita von Teese začala nosiť šaty v štýle pani Sumacovej. V roku 2010 ju časopis V Magazine označil za jednu z desiatich svetových módnych ikon všetkých čias.

Dive však hádavosť zostala. Keď sa dozvedela, že nemecká televízia o nej nakrúca dokument, zakázala všetkým príbuzným i známym spoluprácu s filmármi. Koncert vysielaný tou istou televíziou prerušila v polovici s tým, že „už nebude spievať, lebo tamtá pani v hľadisku sa z nej smeje“. A ušla.   

V 90. rokoch na podnet jej fanatických obdivovateľov vydali na CD všetky jej albumy a Yma bola znovu slávna. Sumac odspievala aj zopár megakoncertov, ten na festivale Montreal Jazz v Kanade v roku 1997 bol posledný v jej živote.

FOTO peruánskej divy v GALÉRII

V roku 2005 sa u Ymy začala demencia. Hoci stále pracovala, lietala po svete a rozdávala autogramy, potrebovala stálu opateru. Keď priletela do Peru prevziať si Rad Slnka, vlasť už nespoznávala. „Túžim za domovom,“ povedala, ale myslela tým Los Angeles. Zomrela v roku 2008 po osemmesačnom boji s rakovinou.