Málokto má tú česť, aby po ňom niečo pomenovali. Niekedy to však až taká výhra nie je. Napríklad taký pojem - sadizmus. Nebyť markíza Donatiena Alphonsa Francoisa de Sade, ktorý  sa narodil 2. júna 1740 v Paríži, asi by sa dnes táto sexuálna deviácia volala celkom inak. A to by zrejme potešilo aj členov starobylého juhofrancúzskeho šľachtického rodu, ktorí sa asi ešte aj dnes obracajú v hrobe.

Kto to vlastne bol? Úchylák, ktorý popísal oplzlosti, aké si vie vymyslieť iba človek, alebo tajomný filozof vychádzajúci z toho, že krutosť je jednoducho v povahe človeka?

Dobový portrét
Dobový portrét
Zdroj: internet

Markíz na vlastné oči videl krutosti vojny, teror, ktorý sa rozpútal po francúzskej revolúcii. Po jeho smrti sa však rozpútalo ešte väčšie peklo, ktoré by si zrejme ani nedokázal predstaviť. Hitler, alebo - ako dodávajú ruské noviny Komsomolskaja Pravda, Andrej Čikatilo, vrah a kanibal, ktorý mučil a pozabíjal najmenej 53 ľudí. Títo sa však sadizmu „venovali“ naozaj, kým markíz de Sade len vo svojich predstavách.

Sado-maso

Sadizmus síce nazvali po markízovi de Sade, masochizmus podľa rakúskeho spisovateľa Leopolda Ritter von Sacher-Masocha, ale neboli to oni, ktorí tieto praktiky v sexe vymysleli. 

Ešte v časoch, keď bol markíz de Sade chlapec, boli vo Francúzsku veľmi populárne romány a kadejaké traktáty, kde sa opisovali rozkoše, ktoré súvisia s palicou. S touto literatúrou sa markíz zoznámil v knižnici svojho strýka a dá sa predpokladať, že jeho fantázia sa naplno rozvinula na škole, kde sa bežne používala na výchovu - trstenica. A tá sa mu veľmi zapáčila. Ako napísal Freud: „Sadista vždy býva aj masochistom.“ A platilo to aj o markízovi.

Takto ho videla dobová tlač
Takto ho videla dobová tlač
Zdroj: internet

Vo všeobecnosti sa dá o Francúzsku za éry Ľudovíta XV., v ktorej aj on vyrastal, povedať, že to bola éra rozkoše. Liberálni aristokrati si užívali po všetkých stránkach, verejné domy prekvitali, manželská vernosť vyšla na posmech.

Jedným z takýchto liberálov bol aj markízov otec, ktorý sa v tomto duchu usiloval syna vychovať, netušiac, že ho to v roku 1763 už ako 23-ročného privedie do väzenia. Zatvorili ho na základe obvinenia istej prostitútky, že „od nej vyžadoval čudné veci“. Napríklad, aby ho bila korbáčom, ktorý mal na konci rozpálený kovový násadec, a pritom sa hnusne rúhal Bohu. Markíz v tom čase, mimochodom, bol ženatý a s manželkou mali veľmi pekný vzťah, hoci ju podvádzal so všetkým, čo sa hýbalo. Po čase sa však aj ona začala zúčastňovať na jeho „hrách“.

O päť rokov neskôr sa odohral obrovský škandál.  Markíz kdesi objavil štyridsiatničku Rosu Kellerovú a navrhol jej, aby pracovala v jeho dome. Mala robiť slúžku v domácnosti. Namiesto toho ju však mlátil, škriabal, lial jej na telo horúci vosk - zachránila sa skokom cez okno z druhého poschodia. Pravdepodobne to celé na polícii poriadne zveličila, ale odohralo sa to na Veľkú noc, a to bol problém. Pre markíza to znamenalo sedem mesiacov vo väzení.

Tvár, z ktorej ide hrôza
Tvár, z ktorej ide hrôza
Zdroj: internet

O niekoľko rokov nasledovali orgie s niekoľkými prostitútkami naraz. Nielenže od  nich požadoval „služby šité na mieru“, čo bolo vraj až 859 úderov trstenicou za jediný večer, ale predávkoval ich španielskymi muškami, ktoré vtedy pokladali za afrodiziakum. Odsúdili ho na trest smrti sťatím, ale peniaze aj vtedy dokázali zázraky a na popravisku skončila - bábka. To nič nemení na veci, že čoskoro sa vo väzení ocitol opäť. A že z neho ušiel.

Začína sa ďalšia etapa radovánok na zámku, najmä so služobníctvom, ktoré bolo veľmi mladé. Markíz to nazýval „experimentami“ , ale ani zďaleka neboli také odvážne, ako v jeho knihe 120 dní Sodomy. Po množstve žalôb skončil znova vo väzení, kde prežil väčšinu života, ktorý mu ešte zostával. A tam sa stal známym spisovateľom!

Vraví sa, že román 120 dní Sodomy napísal za 37 dní na kúskoch papiera, ktoré zlepil a skrútil do rolky dlhej dvanásť metrov so šírkou desať centimetrov. Zvitok dlho prechádzal z jedných rúk do druhých, vždy znova a znova ho predávali, jeho cena medzi rokmi  1982 až 2004 vyrástla zo 60-tisíc dolárov na 7 miliónov eur a v decembri 2017 ho vyhlásili za Národný poklad Francúzska.  

Takže, namieste je otázka - kto sa tu vlastne zbláznil?