Ako sa druhá svetová vojna chýlila ku koncu, viacerí nemeckí nacisti sa nemienili vzdať. Chceli pokračovať v boji a udržať Tretiu ríšu. Zrejme najschopnejší z nich bol Otto Skorzeny. Muž, ktorý si získal svetovú slávu oslobodením Benita Mussoliniho zo zajatia, prišiel s konceptom gerilovej vojny. Prehru Nemecka to síce neodvrátilo, ale získané poznatky z frontu Skorzeny využil v nasledujúcich desaťročiach, aby pomáhal rôznym povstaleckým hnutiam na Blízkom východe. Paradoxne, jeho výcvikom prešiel aj neskorší držiteľ Nobelovej ceny za mier Jásir Arafat.

Presvedčený nacista

Hitler ho považoval za muža akcie. Ako veliteľ jednotky SS bol nebojácnym príkladom pre svojich vojakov. Spojenci, Briti a Američania ho zas označovali za „najnebezpečnejšieho muža Európy“. Otto Skorzeny sa narodil vo Viedni 12. júna 1908. Fanaticky veril vo vec nacizmu, ešte pred anšlusom Rakúska v roku 1938 sa stal členom rakúskej nacistickej organizácie. Bol mimoriadne aktívny člen SA, polovojenského krídla, ktoré hralo hlavnú úlohu pri Hitlerovom vzostupe.

V GALÉRII si pozrite archívne fotografie Otta Skorzenyho>>

Po prepuknutí vojny v roku 1939 sa prihlásil k vojenskému letectvu Luftwaffe. Nepochodil. Odmietli ho, pretože bol príliš vysoký a starý. Meral 192 centimetrov a v tom čase mal už 31 rokov. Nezdar ho však neodradil, naopak. Dostal sa na ešte lukratívnejšie miesto, do oddielu, ktorý priamo strážil Adolfa Hitlera.

 

Pred Moskvou

Keď prišla na rad invázia do Sovietskeho zväzu, Skorzeny neváhal. Pripojil sa k jednotke SS Das Reich a bojoval na rôznych miestach východného frontu. Ako sa približovala nemecká armáda k Moskve, poverili ho prípravou jeho prvej závažnej misie.

Po vstupe do sovietskej metropoly mal so svojimi mužmi obsadiť kľúčové body mesta - sídlo komunistickej strany, centrálu tajnej služby NKVD a telegrafický úrad. Urýchlene mal získať pod kontrolu aj moskovsko-volžský kanál. Hitler totiž chcel Moskvu premeniť na umelé jazero otvorením stavidiel tejto riečnej cesty. Našťastie, Nemci sovietsku metropolu nedobyli.

OTTO SKORZENY Rakúšan bol presvedčený nacista, napriek tomu po vojne údajne pomáhal Izraelu.
OTTO SKORZENY Rakúšan bol presvedčený nacista, napriek tomu po vojne údajne pomáhal Izraelu.
Zdroj: WIKIPEDIA

Mussolini a Horthy

Skorzenyho meno vo svete zarezonovalo až v júli 1943, keď viedol dobre vycvičený prepadový oddiel v operácii Dub. Cieľom bolo vyslobodiť diktátora Benita Mussoliniho zo zajatia nových talianskych úradov. Z informácií od agentov sa mu podarilo zistiť, že Mussoliniho uväznili v Campo Imperatore Hotel v talianskych Apeninách. Nemeckí výsadkári premohli stráže a oslobodil bývalého talianskeho vodcu bez jediného výstrelu.

V GALÉRII si pozrite archívne fotografie Otta Skorzenyho>>

Skorzeny sa osvedčil, preto ho poverili ďalšou úlohou. V októbri 1944 nemecká špionáž zistila, že admirál Horthy tajne vyjednáva s Červenou armádou. Hitler sa rozhodol maďarského vodcu odstrániť. Skorzeny dlho neváhal. Uniesol syna maďarského vodcu Miklosa Horthyho juniora a následne prinútil Horthyho, aby rezignoval z postu hlavy štátu.

Pre Nemcov išlo o životne dôležitý krok. Keby ostal maďarský vodca pri moci, hrozilo, že budú odrezané nemecké jednotky na Balkáne. Úspech operácie vyniesol Skorzenymu povýšenie na podplukovníka, ale aj ďalšie mimoriadne náročné misie.

Eisenhowerov strach

Počas nemeckej ofenzívy v Ardenách Skorzeny mal úlohu zmiasť nepriateľa. Po anglicky hovoriacich Nemcov sa mu podarilo infiltrovať do amerických radov. Dva tucty vojakov oblečených v spojeneckých uniformách a v spojeneckých džípoch sa pokúsili spôsobiť chaos medzi Američanmi. Skorzeny sa odhodlal k takému kroku napriek tomu, že Haagsky dohovor z roku 1907 zakazoval použitie nepriateľských uniforiem. Bol si tiež vedomý, že ak jeho vojakov pochytajú, popravia ich ako špiónov.

Nakoniec sa Američanom podarilo hŕstku Nemcov zajať. Tí pri výsluchoch rozšírili nepravdivú informáciu, že Skorzeny bude osobne viesť prepadový oddiel na Paríž, kde chce zabiť alebo zajať generála Eisenhowera. Tomu informácia o akcii nepriniesla veľa radosti. Vianoce v roku 1944 musel stráviť v izolácii z bezpečnostných dôvodov.

Ako sa druhá svetová vojna chýlila ku koncu, opätovne sa začala definovať taktika boja. Skorzeny vymyslel nový plán. Vyvinul stratégiu pre asymetrickú vojnu, v ktorej je reálny nepomer medzi tradične postavenou armádou a malými teroristickými povstaleckými skupinami. Namiesto uniformovaných regimentov vojakov, ktorí bojujú navzájom na jasne stanovených frontoch, nová stratégia hovorila o malých potulných bandách bojovníkov, ktorí sporadicky napádajú rôzne prioritné ciele a potom sa rozptýlia v pozadí. Skorzeny tento systém boja nazval Wer­wolf. Ide v podstate o predchodcu dnes používanej taktiky buniek Islamského štátu. Keď­že sa druhá svetová vojna chýlila ku koncu, nové myšlienky zdokonalil až neskôr.

ZÁCHRANA MUSSOLINIHO Skorzenyho muži použili lietadlo Fieseler Fi 156 Storch. Po úspešnej akcii sa Rakúšan odfotil s Mussolinim.
ZÁCHRANA MUSSOLINIHO Skorzenyho muži použili lietadlo Fieseler Fi 156 Storch. Po úspešnej akcii sa Rakúšan odfotil s Mussolinim.
Zdroj: WIKIPEDIA

Útek z tábora

Po vojne Skorzenyho zajali a súdili. V procese v Dachau ho obvinili z viacnásobného porušenia vojnového práva, okrem iného za to, že svojich vojakov prezliekol do spojeneckých uniforiem. Aj pomocou svedectva britského vojaka ho vojenský tribunál nakoniec oslobodil. Spojenci však onedlho prišli s ďalšími obvineniami. Druhého rozsudku sa už nedočkal. Ešte pred jeho vynesením s pomocou troch bývalých príslušníkov jednotiek SS utiekol zo zajateckého tábora. Skrýval sa na jednej farme v Bavorsku, neskôr v Paríži a Salzburgu. Nakoniec sa usadil vo Frankovom fašistickom Španielsku a ako elitný vojak si našiel aj v novej dobe uplatnenie. Stal sa z neho platený
konzultant novej bojovej taktiky v Egypte a Južnej Amerike.

V Argentíne pôsobil istý čas ako poradca prezidenta Juana Peróna a zároveň telesný strážca Evy Perónovej. Potom si to namieril do Egypta. Tam pracoval ako vojenský konzultant. Regrutoval bývalých dôstojníkov SS a Wermachtu, ktorí mu pomáhali cvičiť taktiku Werwolf vojakov egyptskej armády a neskôr Palestínčanov. Medzi nimi bol aj neskorší vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny Jásir Arafat.

Kontakty s Izraelom

V Egypte pôsobili aj ďalší Nemci. Najmä vedci - koncom 50. rokov pomáhali Egyptu rozvíjať raketový program proti Izraelu. Pre židovský štát to bola hotová nočná mora a tajná služba Mosad robila všetko pre to, aby plány prekazila. Nemeckých výskumníkov zastrašovala, posielala im výhražné listy, telefonovala uprostred noci. Do Nemecka aj do Egypta.

Skorzeny bol úzko spojený s týmito vedcami. Podľa magazínu Forward sa izraelskí agenti v jednom okamihu rozhodli zmeniť taktiku a snažili sa ho získať na svoju stranu. A to napriek tomu, že ako bývalý nacista figuroval na zozname cieľov Mosadu. Alebo práve preto.

V roku 1962 Skorzeny údajne súhlasil pomôcť Izraelu výmenou za to, že sa ho Izrael už nebude snažiť zneškodniť. Dokonca za svoje služby nežiadal ani peniaze. Ako ďalej napísal Forward, agenti letecky prepravili Skorzenyho do Izraela. „Chceli na ňom popracovať. Vzali ho do Jad va-šem, známeho pamätníka holokaustu a múzea. Neprejavil však žiadnu známku ľútosti či viny,“ tvrdí časopis.

Izraelská tajná služba ho analyzovala a usúdila, že nemá žiadne morálne zábrany. Napriek tomu sa zo Skorzenyho podľa všetkého stal horlivý spolupracovník židovského štátu. Získal a poskytol kľúčové spravodajské informácie o nemeckých vedcoch pracujúcich pre Egypt vrátane osobných informácií a adries.

OBETE Američania popravujú Skorzenyho vojaka, ktorý sa dostal za spojenecké línie počas nemeckej ofenzívy v Ardenách.
OBETE Američania popravujú Skorzenyho vojaka, ktorý sa dostal za spojenecké línie počas nemeckej ofenzívy v Ardenách.
Zdroj: PROFIMEDIA

Odoslal dokonca najmenej jednu listovú bombu. „A nie iba to. Ochotne participoval najmenej na jednej vražde. V skutočnosti to bol Skorzeny, kto stlačil spúšť a zabil jedného nemeckého vedca,“ píše Forward.

Nezmenil sa

Ale nebola to žiadna zázračná premena darebáka na slušného človeka, Skorzeny sa neskôr opäť zaplietol do extrémistických káuz. Založil „konzultačnú skupinu“, ktorá pôsobila v oblasti získavania a výcviku žoldnierov pre krajne pravicové režimy a vojenské chunty od Južnej Afriky po Grécko a Čile. Zomrel na rakovinu v Madride v roku 1975. Mal dva pohreby - v Španielsku a vo Viedni. Na oboch ho vyprevadili kamaráti z SS hitlerovským pozdravom.

V GALÉRII si pozrite archívne fotografie Otta Skorzenyho>>

PETER SOBČÁK