V decembri 1945 hospitalizovali amerického poeta v&nbsp;psychiatrickej Nemocnici svätej Alžbety vo Washingtone D. C. Mal vtedy 60 rokov, bol medzinárodne známy a&nbsp;obvinený úradmi zo zrady Spojených štátov. Vo svojich neslávne známych rozhlasových vysielaniach, ktoré odzneli v&nbsp;talianskom rozhlase medzi rokmi 1941 a&nbsp;1943, Ezra Pound deklaroval svoju podporu Mussoliniho režimu a&nbsp;svoje pohŕdanie spojencami. Opakoval fašistické postoje, ktorým dodával antisemitský podtón. „Vpustili ste Žida a&nbsp;Žid rozložil vaše kráľovstvo,“ hromžil 15. marca 1942 v&nbsp;jednom z&nbsp;vysielaní, ktoré boli určené Britom. V&nbsp;ďalších rozhlasových reláciách hovoril o&nbsp;„židovskom slize“, varoval bielu rasu „pred úplným vymretím“,&nbsp;navrhoval obesenie prezidenta Roose­velta, chválil Hitlerovu knihu Mein Kampf a&nbsp;naliehal na svojich poslucháčov, aby si osvojili Protokoly sionských mudrcov. Tento svoj omyl si neskôr Pound uvedomil. Pred šibenicou po druhej svetovej vojne ho zachránili okrem iného posudky jeho diela, ktoré spochybnili jeho duševné zdravie.

Záletník! V GALÉRII si pozrite osudové ženy Ezru Pounda

Ezra Pound sa narodil 30. októbra 1885 v&nbsp;americkom štáte Idaho. Literárny svet ho považuje za jednu z&nbsp;hlavných postáv literárnej moderny 20. storočia. Bol popredným predstaviteľom niektorých umeleckých smerov. V&nbsp;súvislosti s&nbsp;ním sa spomína imagizmus, čo bol smer kladúci dôraz na presnosť umeleckého vyjadrenia a&nbsp;na užívanie jasného prirodzeného jazyka. Študoval románske jazyky na Pensylvánskej univerzite, ktorú skončil v&nbsp;roku 1906 s&nbsp;titulom Master of Arts. Po skončení univerzity istý čas učil francúzštinu a&nbsp;španielčinu na Wabash College v&nbsp;Crawfords­ville v&nbsp;štáte Indiana. Školu nazýval poeticky „šiestym kruhom pekla“. Jeden z&nbsp;bývalých študentov ho označil za „exhibicionistického, egoistického, sebeckého a&nbsp;pôžitkárskeho“. Z&nbsp;Wabash College ho prepustili po niekoľkých mesiacoch, keď mu prišli na to, že vo svojom kabinete tajne fajčil cigary, čo bolo zakázané. Písal tam svoje prvé veci. Vydal zbierky A&nbsp;Lume Spento (1908), Personae (1909) či Exultations (1909).

Rozsiahle je jeho prekladateľské dielo. Prekladal z&nbsp;latinčiny, taliančiny, francúzštiny, provensalčiny, neskôr prekladal alebo skôr parafrázoval čínsku poéziu, básnika Li Poa a&nbsp;najmä Konfucia. Jeho súčasníkmi boli také postavy svetovej literatúry ako Thomas Stearns Eliot, Ernest Hemingway, David Herbert Lawrence či James Joyce. Vzniklo hnutie imagistov, ktoré sa snažilo o&nbsp;dodržiavanie zásad, ktoré Ezra Pound definoval. Bolo to používanie iba tých slov, ktoré sú nevyhnutné, využívanie obrazového jazyka a&nbsp;prirodzeného toku reči. Pound bol tiež zahraničným korešpondentom chicagskeho avantgardného časopisu Poetry založeného v&nbsp;roku 1912. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Jeho rané dielo sa iba málo dotýkalo vzťahov medzi politikou a&nbsp;umením a&nbsp;iba výnimočne bolo politické. Už jeho dlhá báseň The Cantos, ktorú začal písať v&nbsp;roku 1915, sa však odkláňala od hĺbania v&nbsp;mytologickej téme a&nbsp;rozoberala aj hospodárske otázky či spôsoby vládnutia. Básnika zjavne ovplyvnili nekonvenční ekonómovia, ako boli C. H. Douglas a&nbsp;Silvio Gesell. V&nbsp;čase prepuknutia druhej svetovej vojny Pound začal kritizovať praktiky úžery, pričom z&nbsp;nej vinil najmä „tajnú sieť nehanebných židovských bankárov“, ktorým pripisoval všetko zlo na svete. Po presťahovaní do Talianska v&nbsp;roku 1924 sa stal horlivým podporovateľom Mussoliniho, domnieval sa totiž, že duce má rovnaké ekonomické názory. Kolaboroval s&nbsp;fašistickým režimom úplne do konca, teda až do pádu Republiky Salò podporovanej nacistami v&nbsp;apríli 1945. Vtedy sa vydal do rúk americkým úradom a&nbsp;strávil mesiace v&nbsp;internačnom centre v&nbsp;Pise. Následne ho hospitalizovali vo Washingtone D. C. v&nbsp;Nemocnici svätej Alžbety, najstaršom federálnom psychiatrickom zariadení. Strávil tam dvanásť rokov.

Američania Pounda úplne izolovali. Až trinásť mesiacov ho zadržiavali v&nbsp;Howard Hall, čo bolo oddelenie nemocnice s&nbsp;maximálnym strážením určeným pre násilníkov a&nbsp;šialencov. Od zvyšku nemocnice ho oddeľoval vysoký betónový múr. Začiatkom roka 1947 básnikovi tieto tvrdé podmienky zmiernili a&nbsp;premiestnili ho do centrálnej budovy s&nbsp;voľnejším režimom, kde mohol prijímať návštevy. Z&nbsp;literárneho hľadiska bol hybnou silou modernistických kruhov umenia viac než tri dekády a&nbsp;mnoho amerických spisovateľov ho chcelo navštíviť. Niektorí boli jeho známi z&nbsp;rozkvetu modernizmu, napríklad už spomínaný T.&nbsp;S. Eliot, s&nbsp;ktorým hrával tenis, Marianne Moore či William Carlos Williams. Taktiež lákal „légiu“ mladých poe­tov, ktorí mu chceli vyjadriť svoju úctu. Boli medzi nimi Charles Olson, Robert Lowell, John Berryman, Louis Zukovsky, Elizabeth Bishop a&nbsp;ďalší. Nakoniec dostal Pound povolenie, aby v&nbsp;niektoré dni mimo budovy nemocnice prednášal skupine dychtivých mladých prívržencov, ktorí si hovorili „ezrologisti“. „Bol to najmenší ortodoxný literárny salón na svete zvolaný fašistom, ktorý sa konal v&nbsp;blázinci,“ napísal jeden z&nbsp;Poundových životopiscov Daniel Swift.

Väčšina spisovateľov, ktorí navštívili Pounda v&nbsp;nemocnici, o&nbsp;tom neskôr aj písala. Ale bol básnik naozaj duševne chorý? Alebo to iba predstieral? Psychiater E. Fuller Torrey neskôr tvrdil, že Poundov právnik spolu s&nbsp;riaditeľom nemocnice zosnovali plán, na ktorého základe ho označili za šialenca, aby ochránili jeho povesť aj život. Skutočnosť bola taká, že ak by súd uznal Pounda za vinného, hrozil by mu trest smrti. Nešlo by o&nbsp;ojedinelý prípad. Viaceré vlády po skončení vojny popravovali fašistov a&nbsp;nacistických kolaborantov. Napríklad v&nbsp;Spojenom kráľovstve to bol William Joyce, v&nbsp;Nórsku Vidkun Quisling a&nbsp;vo Francúzsku Pierre Laval. Poundov právnik Julien Cornell sa rozhodol obhajovať svojho klienta tým, že ho pokladal za neschopného postaviť sa pred súd pre psychickú chorobu. Taktika zabrala. Porote, ktorá sa zaoberala Poundovou príčetnosťou, trvalo len štyri minúty, aby ho označila za chorého. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Pound síce prežil, ale aspoň dočasne prišiel o&nbsp;renomé spisovateľa a&nbsp;mysliteľa. Pracoval desiatky rokov, aby sa stal rešpektovaným expertom nielen v&nbsp;literatúre, ale aj v&nbsp;politike, ekonomike, histórii, antropológii či sinológii, a&nbsp;potom uznal, že sa nemôže postaviť pred súd pre narušené duševné zdravie. Dlhé roky pracoval na svojom diele The Cantos, v&nbsp;ktorom sa snažil obsiahnuť celú históriu a&nbsp;v&nbsp;ktorom zhrnul všetku svoju múdrosť a&nbsp;vieru. Epické dielo malo civilizáciu 20. storočia nasmerovať na správnu cestu, namiesto toho sa stalo dôkazom básnikovej chorej mysle. Ešte pred preverovaním Poundovho duševného zdravia právnik Cornell prezentoval pasáže práve z&nbsp;básne The Cantos. Posudzovali ich štyria experti na psychiatriu a&nbsp;zaradili ich medzi kľúčové dôkazy jeho zlého mentálneho stavu. Podľa jedného z&nbsp;expertov bolo jasné, že básnikov psychický stav sa postupne zhoršoval celé roky. Fašistická minulosť a&nbsp;nejasné duševné zdravie dodnes komplikujú hodnotenie básnikovej tvorby. Jeho životopisec Swift sa v&nbsp;jednom článku posťažoval, že na konferencii o&nbsp;Ezrovi Poundovi v&nbsp;írskom Dubline v&nbsp;roku 2013 „nepočul ani jednu zmienku o&nbsp;fašizme alebo antisemitizme“.

Po prepustení sa Ezra Pound vrátil do Talianska. V&nbsp;roku 1966 ho po operácii prostaty hospitalizovali v&nbsp;psychiatrickej nemocnici v&nbsp;Janove. Ako písal vo svojom denníku, trpel psychomotorickou retardáciou, nespavosťou, depresiou a&nbsp;bol presvedčený, že je „kontaminovaný mikróbmi“. Podľa psychiatra, do ktorého opatery sa dostal, Pounda predtým liečili elektrickými šokmi a&nbsp;lekári mu diagnostikovali bipolárnu poruchu. V&nbsp;Taliansku ešte poskytoval rozhovory, pracoval na básňach a&nbsp;esejach a&nbsp;na prekladoch. Občas dokonca vzbudil pohoršenie hajlovaním, z&nbsp;vývoja na starom kontinente zjavne nebol nadšený. „Som posledný Američan prežívajúci tragédiu Európy,“ uviedol v&nbsp;jednom z&nbsp;rozhovorov. Zomrel dva dni po svojich 87. narodeninách, 1. novembra 1972. Autor: Peter Sobčák

Šialený básnik: Literárny génius obdivoval Hitlera, pred trestom smrti ho zachránila jediná vec

Výber pre vás

Šialený básnik: Literárny génius obdivoval Hitlera, pred trestom smrti ho zachránila jediná vec

Súvisiace články

Celebritný kat: Albert Pierrepoint bol majster svojej profesie, pred smrťou o nej zapochyboval

Zapredaný vedec: Nemecký fyzik odovzdával informácie o jadrovom výskume Sovietom

Diabol v bielom: Nastúpil do nemocnice, zabil zopár pacientov, potom sa zamestnal v ďalšej

Záhadný disk z Faistu: Ide o skutočné písmo alebo o podvrh talianskeho objaviteľa?

Črevá, pečeň, reumatizmus: Snáď neexistuje choroba, ktorou by slávny skladateľ netrpel

Občas by sa hodil: Britský krvavý zákonník posielal ľudí na šibenicu aj za krádež králika

Výber pre vás