<p>Venuje sa historickým a športovým témam, hlavne horolezeckým.<br>
Autor či spoluautor vyše 30 kníh z oblasti športovej literatúry faktu.</p>


Milan Vranka

Iba devätnásť slovenských hokejistov oblieklo reprezentačný dres Československa na zimných olympijských hrách (ZOH) v ére spoločného štátu Čechov a Slovákov. Cesta do reprezentácie v konkurencii českých hráčov nebola vôbec jednoduchá. Ak sa však do nej dostali, väčšinou patrili medzi opory tímu. Od roku 1936, keď hral na ZOH prvý Slovák, do roku 1992 sa podieľali na zisku troch strieborných a troch bronzových medailí. V roku 1994 štartoval na olympiáde už samostatný slovenský tím, v ktorom sa predstavilo viac slovenských hráčov než dovtedy na všetkých predchádzajúcich ZOH.

Prvým Slovákom na olympijskom hokejovom turnaji bol na štvrtých ZOH v roku 1936 Ladislav Troják. V Garmisch-Partenkirchene gól ešte nestrelil a družstvo obsadilo štvrté miesto. Tieto hry sa konali v záplave hákových krížov a druhá svetová vojna ho potom pripravila o dve účasti, ktoré mohol absolvovať v najlepšom hokejovom veku.

Troják znovu štartoval pod piatimi kruhmi až v roku 1948 vo Svätom Mórici ako 32-ročný. Košický rodák v tom čase obliekal dres pražského LTC. K zisku striebornej olympijskej medaily prispel siedmimi gólmi. S víťaznými Kanaďanmi sme odohrali bezgólový duel. Náš tím viedol Kanaďan slovenského pôvodu Mike (Matej) Buckna, ktorý sa narodil v Traili slovenským migrantom. Pod jeho vedením rok predtým československí hokejisti v zostave aj s Trojákom získali v Prahe titul majstrov sveta. Ladislav Troják zahynul v novembri 1949 vo veku 34 rokov. Lietadlo, v ktorom sedel s piatimi českými hráčmi, cestou na prípravný zápas v Londýne nad Lamanšským prielivom bez stopy zmizlo.

Na olympiádu v roku 1952 do Osla cestoval ako druhý brankár Jozef Záhorský. Bratislavský rodák v tom čase hrával v pražskom ATK. Náš tím obsadil štvrtú priečku. Rozhodol o tom opakovaný zápas so Švédskom, keďže oba tímy mali rovnaký počet bodov aj rozdiel skóre. Hoci naši predtým Švédov zdolali 4 : 0, v stretnutí o bronz podľahli 3 : 5.

V reprezentačnom kádri v roku 1956 v Cortine d’Ampezo bol zo Slovákov iba brankár bratislavského Slovana Ján Jendek. Chytal v troch zápasoch, ale piate miesto družstva sa vnímalo ako neúspech.

V americkom Squaw Valley v roku 1960 zasiahli do bojov na ľade dvaja bratislavskí hráči - Ján Starší a Jozef Golonka. Tím obsadil štvrté miesto, Golonka strelil päť gólov, Starší tri. Do amerického dejiska odcestoval aj Karol Fako, ale iba v role náhradníka a do hry nezasiahol. Na lavičke ako druhý tréner pôsobil Slovák Ladislav Horský.

V roku 1964 v Innsbrucku sa prvý raz predstavili na ľade traja slovenskí hráči, všetko Bratislavčania, Jozef Golonka, František Gregor a brankár Vladimír Dzurilla, ktorí sa pričinili o zisk bronzovej medaily. Dzurilla chytal vo dvoch zápasoch, zvyšní dvaja nastúpili vo všetkých - Golonka prispel piatimi gólmi (ďalší strelil predtým v kvalifikácii s Japonskom), z toho tri vsietil Rusovi Konovalenkovi.

V Grenobli v roku 1968 na jubilejných desiatych ZOH dostala šancu znovu iba dvojica Slovákov. Golonka s kapitánskym céčkom priviedol mužstvo pri svojom treťom štarte k zisku strieborných medailí. Zároveň bol naším najproduktívnejším hráčom, keď strelil štyri góly a na šesť prihral. Dzurilla mal byť pôvodne brankárskou trojkou, ale po zranení Lackého ešte pred odchodom odcestoval namiesto neho do dejiska hier, kde sa prepracoval na post prvého brankára. Nastúpil v šiestich zápasoch. Obaja slovenskí hráči sa zaskveli najmä v zápase proti sovietskym hokejistom, ktorý naši vyhrali 5 : 4.

V roku 1972 v Sappore bojoval o ďalšiu medailu znovu Vladimír Dzurilla ako brankárska jednotka a slovanistický obranca Rudolf Taj-cnár. Obaja nastúpili vo všetkých zápasoch. Bola z toho nakoniec bronzová medaila. Dzurilla teda každý štart na olympiáde premenil na medailu a so ziskom jednej striebornej a dvoch bronzových je dodnes najúspešnejším slovenským hokejistom na ZOH.

Do Innsbrucku v roku 1976 nebol nominovaný ani jeden slovenský hokejista. Vedenie tímu síce po ochorení Crhu povolalo v závere ako tretieho brankára Pavla Svitanu z Košíc, ale povolenie hrať dostal až na posledný zápas proti ZSSR. Na ľad však nevykorčuľoval a medailu za druhé miesto nedostal. Dvojicu reprezentačných trénerov s Čechom Karlom Gutom tvoril Slovák Ján Starší.

V Lake Placide v roku 1980 prvýkrát v histórii mali Slováci štvornásobné zastúpenie. Raritou bola účasť bratskej trojice Marián, Peter a Anton Šťastní zo Slovana. Konečné piate miesto bolo sklamaním. Peter Šťastný bol však so štrnástimi bodmi za sedem gólov a sedem asistencií druhým najproduktívnejším hráčom celého turnaja. Marián strelil päť gólov, Anton štyri. Dohromady bratia nastrieľali šestnásť gólov a nazbierali 33 kanadských bodov! Peter a Anton ešte v tom roku emigrovali cez Rakúsko do kanadského Quebecu, kam za nimi ďalší rok ušiel aj Marián, ktorému v Slovane po emigrácii bratov neumožnili hrať v prvom mužstve. Štvrtým Slovákom na ZOH bol Košičan Vincent Lukáč, ktorý strelil dva góly a na sedem prihral.

V roku 1984 v Sarajeve si československí hokejisti vybojovali striebro. Pričinili sa o to Košičania Igor Liba, Vincent Lukáč, slovanisti Dárius Rusnák a Dušan Pašek. Slovenský útok Liba, Rusnák, Lukáč patril medzi ozdoby turnaja, strelil dvanásť gólov, každý z hráčov štyri. Pašek pridal jeden gól.

Tradícia štyroch Slovákov v reprezentačnom tíme pokračovala v Calgary v roku 1988. Igora Libu a Dušana Pašeka doplnil Košičan Mojmír Božík a prvý raz hráč trenčianskej Dukly Oto Haščák. Kapitán Pašek skončil štvrtý v kanadskom bodovaní turnaja s 11 bodmi za šesť gólov a päť asistencií. Liba strelil štyri góly, Božík a Haščák po jednom. Až šiesta priečka bola najhorším umiestnením československého výberu na hokejových olympijských turnajoch. Trénerom bol Ján Starší.

V Albertville v roku 1992 si Igor Liba pripísal tretiu olympijskú účasť a zisk bronzu, čím sa spolu s Golonkom stal druhým najúspešnejším slovenským hokejovým olympionikom. Obaja získali jednu striebornú a jednu bronzovú medailu. Vo Francúzsku sa však Liba zranil a nastúpil len v štyroch zápasoch. Všetkých osem duelov odohral ďalší Košičan Peter Veselovský a z Dukly Trenčín Róbert Švehla. Tretím brankárom na tribúne bol Jaromír Dragan z Košíc, ktorý medailu v tomto prípade dostal, hoci nebol ani raz na striedačke. Obranca Švehla strelil dva góly, Liba a Veselovský po jednom.

V roku 1994 na olympiáde v Lillehammeri už štartoval samostatný slovenský tím.

Slováci obliekli hokejový dres Československa zriedka. Na zimných olympiádach si ich zahralo v celej ére len devätnásť

Výber pre vás