Tip na článok
Poprava diplomata: Zabsprisahanie ľudový súd v Berlíne v auguste 1944 odsúdil na smrť i moskovského veľvyslanca grófa von Schulenburga.

V službách víťazov: Najskôr popravoval Hitlerových nepriateľov, potom jeho najvernejších

Ladislav Švihran

Nemeckých fašistov od začiatku sprevádzalo násilie. Najprv v uliciach, keď si vybojovávali moc, potom v liečebných ústavoch, kde sa muži v bielych plášťoch zbavovali telesných i duševných mrzákov, ale aj v koncentrákoch, kde sa zbavovali rasovo menejcenných.

Okrem toho slúžili kati profesionáli, ktorých úlohou bolo popravovať odsúdených. Najvýkonnejší z nich bol Johann Reichhart, hlavný kat ríše. Označovali ho za najvýkonnejšieho kata v dejinách.

Smrť v krvi

Funkciu kata vykonávalo osem generácií Reichhartovcov. Tí, ktorí sa katovskému remeslu nevenovali, sa stali mäsiarmi. Za mäsiara sa vyučil aj Johann. Narodil sa v roku 1894 v malej bavorskej obci Wichenbach a po návrate z 1. svetovej vojny sa naďalej venoval svojmu remeslu. Keď v roku 1924 Bavorsko potrebovalo nového kata, Johann sa uchádzal o túto funkciu. Vybrali si ho. Vykročil po stopách svojho staršieho brata Michaela, strýca Franza Xavera a ďalších. Ibaže ich predstihol svedomitosťou.

Ako prvých popravil vrahov Ruperta Fischera a Andreasa Hutterera. Johann bol milý a slušný pán. Na popravy chodil v čiernom žakete s čiernym cylindrom a k odsúdeným sa vždy správal úctivo. O popravách si viedol presné záznamy. Poctivo si zapisoval mená všetkých popravených a stručne aj to, ako poprava prebiehala. Táto svedomitosť mu vyniesla titul hlavného kata Nemecka. Po Hitlerovom nástupe k moci sa počet katov rozšíril na jedenásť. Führerova jedenástka mala plné ruky práce.

Reichhart vynikal tým, že zefektívnil katovskú prácu. Usiloval sa skrátiť čas popravy. Uvedomil si, že poprava povrazom je pomalá a nahradil ju gilotínou. Aj tento francúzsky nástroj smrti sa mu však zdal pomalý. Vylepšil ho a nazval Fallbeil, čo značí padajúca sekera. Odsúdeného položili na výklopnú dosku, dvaja katovi spoločníci ho kovovými obručami pridŕžali. Celá poprava - spolu s prípravou - trvala necelých dvadsať minút. Reichhartovým rekordom bolo 32 popravených za jeden deň.

Adolf Hitler: Po nástupe k moci rozšíril počet katov na jedenásť.
Adolf Hitler: Po nástupe k moci rozšíril počet katov na jedenásť.
profimedia.sk

Výnosné remeslo

Katovská hrôzostrašná práca spravidla vynášala. A to oddávna. V období pohonu na čarodejnice na nej mnohí zbohatli. Spisovateľ Viliam Apfel, ktorý v knihe Čas pekelných ohňov dôkladne preskúmal to dlhé obdobie, konštatuje o inkvizičnom súde, že „pomocou neho bolo možné zbaviť sa celkom nenápadne nepohodlného človeka a popritom sa zmocniť jeho majetku“. Na svoje si prišli aj kati, priami vykonávatelia rozsudkov.

Reichhartovu prácu si cenili ešte za čias republiky. Za každú popravu dostával 150 mariek. Ešte väčšmi si jeho prácu vážili fašisti. Po nástupe k moci v roku 1933 mu plat zvýšili na fixných tritisíc ročne. A za každého popraveného dostal bonus 65 mariek.

Aby sme si vedeli predstaviť, aká to bola suma, spomeňme, že pomocný robotník zarábal mesačne 100 mariek, inžinier 500 a nájomné v dvojizbovom byte bolo 35 mariek. Kat si však užíval ďalšie výhody. Mal zľavnené cestovné na vlak, k dispozícii zadarmo izbu vo väznici, kde mohol prespať, diéty a zadarmo stravu. Reichhart mal také príjmy, že si mohol kúpiť prepychovú vilu v Mníchove.

Tú sumu katom zväčša neplatil štát. Nemecký historik Thomas Reichel píše: „Príbuzní popravených, manželky, rodičia, deti, dostali vyúčtovanie, kde boli presne vypísané jednotlivé položky. Platilo sa napríklad za vyšetrovanie, za výsluchy, za väzenie, za dopravu, poštovné aj za samotnú popravu.“ No neraz i poštovné úradného záznamu o vykonaní trestu smrti.

Hitlerova jedenástka stihla v rozpätí rokov 1933 - 1945 zbaviť života približne dvanásťtisíc ľudí. Na týchto číslach sa zhodujú takmer všetci nemeckí historici. Medzi popravenými boli aj mnohí príslušníci českého odboja.

Kat Johann Reichhart: Pokračoval v rodinnej tradícii a na svojom povolaní si zakladal.
Kat Johann Reichhart: Pokračoval v rodinnej tradícii a na svojom povolaní si zakladal.
profimedia.sk

Ponuka Spojencom

V apríli 1945 sa nacistické Nemecko zmietalo v smrteľných kŕčoch. Hitler to nedokázal pochopiť. A keď to ako--tak pochopil, vydal príkaz ustupujúcim jednotkám zničiť pred odchodom všetko na nemeckom území. Keď ho Albert Speer, jeden z najbližších spolupracovníkov, upozornil, že by to bola záhuba nemeckého národa, Hitler odvetil: „Nie je nutné brať ohľad na základy, ktoré potrebuje nemecký národ na svoj ďalší najprimitívnejší život. Naopak, bude najlepšie, keď všetko sami zničíme.“

Iný názor mali Hitlerovi najbližší spolupracovníci, ktorí mu sľubovali vernosť až za hrob. Na prvom mieste jeho zástupca Hermann Göring, najhorší zo všetkých nacistov. Chcel vyjednávať s Američanmi v presvedčení, že po skončení vojny ho vymenujú za najvyššieho predstaviteľa Nemecka. S Američanmi sa pokúšal vyjednávať aj Heinrich Himmler, hlavný organizátor násilia v krajine.

Po vojne sa Reichhart ocitol vo väznici a Američanom ponúkol svoje služby. Katov predsa potrebuje každá krajina. O tom bol presvedčený. A tie víťazné ich teraz budú potrebovať viac. Najmä skúsených. Vysvitlo, že nebol prívržencom nacizmu. Bol jednoducho kat a čo mu prikázali, urobil. Američania mu najprv prikázali, aby do remesla zacvičil seržanta Johna Woodsa, ktorý sa ponúkol, že po Norimberskom procese popraví nacistických pohlavárov.

No Reichhart, podobne ako niektorí jeho bývalí kolegovia, popravoval aj bývalých vysokopostavených nacistov a dôstojníkov odsúdených za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Dovedna ich popravil 156. Prestal až po tom, keď sa zistilo, že omylom, zámenou mena, popravil dvoch nevinných mužov.

V starobinci

Pramene uvádzajú, že Reichhart za svojho života popravil dovedna 3 165 obetí. Dlho ho pokladali za najvýkonnejšieho kata v dejinách. Potom sa však odkryli najtajnejšie sovietske archívy a vysvitlo, že bol iba školáčik v porovnaní so sovietskymi katmi. Niekoľkí z nich stihli postrieľať okolo desaťtisíc ľudí. Vasilij Blochin, za zásluhy povýšený neskôr na generálmajora, ich postrieľal okolo dvadsaťtisíc. Podľa niektorých údajov viac.

Katovské povolanie vzbudzovalo nielen strach a hrôzu, ale aj pohŕdanie a výsmech. Veľa pohŕdania a posmechu sa v škole ušlo trom Reichhartovým deťom. Jeden zo synov to nevydržal a spáchal samovraždu. No na bývalého hlavného kata sa valili ďalšie pohromy. V novembri 1949 sa ocitol na súde a nemecký tribunál ho odsúdil na dva roky v pracovnom tábore. Zhabali mu polovicu majetku. Okrem toho mu zakázali vykonávať verejnú funkciu, nesmel voliť ani sa politicky prejavovať. Nesmel mať motorové vozidlo a vodičský preukaz. Napokon musel zaplatiť náklady za súdny proces vo výške 26-tisíc mariek.

Johann Reichhart skončil chudobný a opustený v starobinci neďaleko Mníchova, kde v roku 1972 ako 78-ročný zomrel.

VIDEO Plus 7 Dní