Tip na článok
Osloboditelia: Ani radoví vojaci nepohrdli korisťou. Čím vyššia šarža, tým väčšia.

V Sovietskom zväze, kde si ľudia boli navzájom rovní, bolo údajne viac milionárov ako v USA

Ladislav Švihran

V cárskom Rusku šľachta a cirkev žili blahobytne, zato poddaní biedne. Keď v roku 1917 zatriasla krajinou revolúcia, bohatstvo sa presúvalo. Dostávalo sa predovšetkým do rúk boľševických funkcionárov.

Galéria k článku (4 fotografie )
Nikolaj Ježov (dole vľavo) v kradnutí za svojim predchodcom, veliteľom bezpečnosti Genrichom Jagodom, nezaostával.
Vojnová korisť: Generál Viktor Abakumov (vpravo) si odviezol z východného Nemecka vagón trofejí.
Všemocný: Veliteľ bezpečnosti Genrich Jagoda, hore, patril medzi najväčších zlodejov

Po mnohých rokoch otvárali v kremeľských pivniciach akýsi zabudnutý trezor. Patril dávno mŕtvemu Jakovovi Sverdlovovi, po Leninovi mužovi číslo dva v krajine. Trezor bol plný šperkov nesmiernej ceny.

Financie bez kontroly

Boľševickí funkcionári boli posadnutí svetovou proletárskou revolúciou. Podporovali ju všemožnými prostriedkami. Emisári sa rozbehli do sveta, blízkeho i vzdialeného, aby ju roznecovali ideologicky i zbraňami. Aby to išlo hladko, v Moskve založili Kominternu, ktorá zhromažďovala revolucionárov z mnohých krajín a jej úlohou bolo prefarbiť planétu na červeno. To všetko stálo veľa peňazí.

Niektoré pramene uvádzajú, že financie putovali do zahraničia aj ako splátka za to, že pred Veľkou októbrovou socialistickou revolúciou vypravili z Nemecka do Ruska zapečatený vozeň s ruskými revolucionármi. V nádeji, že tým vyradia jedného zo súperov vo vojne, ktorú už prehrávali. Churchill neskôr napísal, že Lenina vtedy prepašovali do Ruska ako „morový bacil“. Lenin hneď po návrate v Aprílových tézach žiadal zvrhnutie vlády a odchod krajiny z vojny. Nemci zakrátko poskytli Rusom ešte dve veľké finančné injekcie.

Rozličné transakcie sa konali bez dokladov, bez kontroly, takpovediac z vrecka do vrecka. A rôzni ľudia sa nabaľovali. Nabaľovali sa i pracovníci tajnej bezpečnosti, čekisti. Prisvojovali si šperky a iné drahocennosti svojich obetí. Nakradnuté veci zhromažďovali napríklad v pivniciach minskej opery. Oni a ich manželky si potom chodili vyberať, čo sa im zapáčilo. Najviac sa ušlo ich šéfom.

Dlhý súpis bohatstva

Najvyšší velitelia bezpečnosti priveľa vedeli. Museli odísť. A zvyčajne odchádzali k múru alebo do krematória. Roku 1936 čakala taká cesta aj všemocného Genricha Jagodu. Najprv ho odvolali z funkcie komisára bezpečnosti, potom preradili do bezvýznamnej funkcie, napokon postavili pred súd. Zvyčajný Stalinov postup. Na jar 1937 vykonali u Jagodu prehliadku v niekoľkých jeho služobných bytoch, v chate neďaleko Moskvy a v jeho kancelárii. Trvala týždeň.

Čekisti nechápavo krútili hlavou, čo všetko zhromaždil ich najvyšší šéf. Našli u neho 1 800 kusov vzácneho kuchynského riadu, 270 kusov iných antikvárnych predmetov, váz, tácní, 18 pánskych a dámskych kožuchov, 29 pánskych oblekov a sák, 9 zahraničných fotoaparátov, 203 kožušín. Najvyšší strážca zákona v krajine holdoval aj prísne zakázanému pornu. Objavili u neho 11 pornofilmov, takmer 4-tisíc pornografických fotografií. Zoznam všetkých nájdených predmetov predstavoval niekoľko desiatok strán.

Ulial si klenoty: Leninov zástupca Jakov Sverdlov umrel v marci 1918. Po rokoch objavili jeho trezor plný šperkov.
Ulial si klenoty: Leninov zástupca Jakov Sverdlov umrel v marci 1918. Po rokoch objavili jeho trezor plný šperkov.
profimedia.sk

V Jagodových šľapajach pokračovali jeho nasledovníci. Ibaže nakradli viac. Nikolaj Ježov a jeho rodina sa topili v prepychu. Uznávali iba exkluzívny zahraničný tovar. Keď sa generálovi Viktorovi Abakumovovi napĺňal čas a cítil, že aj on môže zle skončiť, časť lupu zakopal. Vyšetrovatelia aj tak žasli, keď sa dopátrali k podrobnostiam. Zistili, že už v roku 1943, keď sovietske vojská oslobodili Sevastopoľ, lietadlom mu doviezli trofejný tovar. Ešte omnoho viac pri návrate z východného Nemecka, kde slúžil. Bolo toho plný vagón.

Pri domovej prehliadke našli vyšetrovatelia u svojho najvyššieho šéfa niekoľko nábytkových zostáv, mnoho súprav strieborných príborov, sto párov obuvi, mnoho dámskych čiapok, šestnástoro mužských a sedmoro dámskych hodiniek, niekoľko rádií, 1 260 metrov rôznych tkanín. Objavili dokonca kufor plný pánskych trakov. Nevedno, čo s nimi plánoval.

Výnosné vkladné knižky

Vojak Ľonka Šiškin nemal po skončení druhej svetovej vojny ľahký život. Ako ani mnohí iní demobilizovaní sovietski vojaci. Bol si prevziať podporu a na ulici preratúval, koľko z toho mu zvýši na vodku. Nechtiac drgol do muža. Bol to dobre vypasený generál po boku s mladou krásnou dámou. Generál vynadal Šiškinovi a vyhrážal sa mu. No odrazu zistili, že sa poznajú. Generál kedysi neraz vysielal Šiškina do tyla ako prieskumníka. On vypasený a Šiškinovi ledva stačí na vodku? Tak sa začal neuveriteľný príbeh.

Šiškin s priateľom vyčíhali generála a okradli ho. Okrem peňazí našli u neho niekoľko vkladných knižiek na iné mená. Odhalili záhadu. Od roku 1942 ukladali sovietskym vojakom peniaze na vkladnú knižku. Vojačikom málo - 17 rubľov mesačne. No napríklad plukovníkom 1 800, veliteľom armády 3 200, veliteľom frontu 4 000. Po ich smrti mali peniaze vyplácať príbuzným. V mnohých prípadoch tak neurobili. Po vojne zostali na účte štyri miliardy rubľov. Kdesi hore si ich podelili.

Šiškina a jeho priateľa vypátrali, zatkli a odsúdili, zlodejov vkladných knižiek nie.

Vojnové trofeje

Keď Stalinovi oznamovali, že maršalovi Žukovovi dopravili z východného Nemecka šesť vagónov vojnových trofejí, nevychádzal z údivu. Veľmi ho to nahnevalo. Vtedy koloval vtip, že jedni sovietski vojaci dobýjali Reichstag, druhí Reichsbank. Stalin prikázal vyšetriť krádeže. Výsledky boli šokujúce. Napríklad generál Vladimir Krjukov si domov poslal 107 kilogramov strieborných predmetov, 35 starožitných kobercov, 312 párov obuvi, 87 kostýmov, brilianty, kožušiny, gobelíny, starožitné porcelánové servisy, mramorové a bronzové sochy, 132 obrazov ruských maliarov, ktoré predtým nacisti ukoristili zo sovietskych múzeí.

Generál bezpečnosti Ivan Serov, zástupca maršala Georgija Žukova, veliteľa sovietskych okupačných vojsk v Nemecku, sa ubytoval v niekdajšej Goebbelsovej vile a prisvojil si 80 miliónov mariek, ktoré objavili v pivniciach Ríšskej banky. Takmer všetky ich stihol minúť, kým ešte mali platnosť. Údajne na „operatívne akcie“. Trofeje si odvážal nielen zapečatenými vozňami, ale aj vojenskými lietadlami. Veliteľ Berlína generál Alexander Signev si dal korisť odviezť vlakovou súpravou na svoju leningradskú adresu. No najväčšiu korisť z Nemecka si odviezol Georgij Žukov.

Slava Katamidze v knihe Verní súdruhovia, neľútostní kati píše o víťazných generáloch: „Keď títo muži velili svojim armádam v Európe, nehanebne vykrádali paláce, múzeá, banky a klenotníctva.“ Niektorých odsúdili, Žukova odvelili do zapadákova, do Odesy.

Sladký život aparátnikov

Spočiatku nebol sladký. Stalin im síce najskôr poskytol niektoré výhody, slušné ubytovanie, lepšie zásobovanie, chaty. Lenže ak upadli do podozrenia, prišli o všetko, o funkciu, o chatu, o byt, o výhody aparátnikov. Napokon často aj o život. A zväčša spolu s príbuznými. Tak napríklad v roku 1937 vyvraždili v Leningrade a ďalších veľkých sovietskych mestách takmer všetkých straníckych funkcionárov.

Po Stalinovej smrti sa stranícky preukaz stal ozajstným šperhákom, ktorý otvára všetky dvere. Stranícka nomenklatúra žila vo veľkom štýle. Už od detských rokov. Anya von Brenzen v knihe Umenie sovietskej kuchyne spomína na škôlku, kam sa protekčne dostala: „V škôlke všetko dýchalo hojnosťou, ako aj čerstvo napečenými pirôžkami.“ Spomína teľacie rezne v hríbikovej omáčke, tresčiu pečeň, výborné makaróny odkiaľsi z cudziny s hojnosťou výborného syra dovezeného z vlasti maršala Tita.

Autorka uzatvára

„... oni posielali svojich šoférov do ‚uzavretých zásobovacích parkov‘, čiže neoznačených skladov, z ktorých brali jesetery, hovädzie jazyky, instantnú kávu, teda ten najnedostupnejší luxus“.

Keď Jurij Gagarin obletel zemeguľu, nevedel si vysvetliť dlhé pásy na území Sovietskeho zväzu. Boli to rady čakajúcich. Vtip blízky realite. Sovietsky zväz si celú svoju existenciu odstál v nekonečných radoch. Takmer všetko bolo nedostatkovým tovarom. Pred novoročnými sviatkami občania často prežili viac času v radoch ako na pracovisku. Lebo vtedy sa objavoval v obchodoch pestrejší výber. Pre mnohých špekulantov sa podpultový tovar stal zdrojom nekalých príjmov. Niektorí zarábali na ňom milióny a žili kráľovským životom. Dodajme, že nie­ktorí si vyslúžili povraz.

VIDEO Plus 7 Dní