Plus 7 dní

Bol niečo ako filmový agent 007, aspoň tak o&nbsp;ňom hovoria niektorí historici tajných služieb. Vedel sa dobre pohybovať v&nbsp;oblasti tajných informácií. Viedol podľa svojich rovesníkov zhýralý, náročný život. Bol pracovitý, zarytý komunista, cieľavedomý maniak, v&nbsp;očiach svojich nepriateľov si vybudoval obraz dôveryhodného človeka a&nbsp;azda preto mal taký úspech pri získavaní informácií, hoci nakoniec dopadol tak, ako to v&nbsp;tajných službách za vojny platilo, keď vás odhalili - Richard Sorge dostal trest smrti.

Úspech tohto sovietskeho elitného agenta treba pripisovať kombinácii jeho povahových vlastností. Javil sa ako priateľský, spoločenský človek, ktorého Nemci „dobre preverili“. Veľkou výhodou pre neho boli jazykové znalosti - plynule ovládal ruštinu, samozrejme, rodnú nemčinu, francúzštinu, angličtinu, japončinu a dorozumel sa aj po čínsky. Bol dobrý žurnalista a v časoch, keď podnikal, dobrý obchodník. Nakoniec mu tieto pozitíva prinášali do jeho náručia dôležité kontakty, ktoré využil v pravú chvíľu.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/spion-burlivak-zil-ako-james-bond-stalin-mu-neveril-rychlo-to-obanoval" target="_blank" rel="noopener">V galérii si pozrite ďalšie Sorgeho fotografie a ikonické scény z bondoviek&gt;&gt;</a>

Richard Sorge nebol čistokrvný Nemec. Narodil sa vo vtedajšom Ruskom impériu 4. októbra 1895 v Sabunči, na predmestí azerbajdžanského Baku. Jeho otec bol nemecký banský inžinier a matka Ruska Nina Semionovna. Keď sa rodina vrátila do Nemecka, dostal nemecké školy, bojoval v prvej svetovej vojne, v ktorej ho vyznamenali. Po skončení vojny sa pripojil ku komunistickej ľavici, čítal Marxa a ďalších komunistických intelektuálov.

Navštívil Sovietsky zväz. Stal sa agentom GRU (Hlavná rozviedková správa), ktorá sa v polovici tridsiatych rokov premenovala na neslávne známu tajnú políciu NKVD. V novembri 1929 GRU inštruovala Sorgeho, aby sa stal členom nacistickej strany. Vďaka nepoškvrnenému policajnému záznamu si vybudoval profil dôveryhodného človeka. Istý japonský novinár ho označil za typického chvastúnskeho, arogantného nacistu, výbušného pijana. Tajní spolupracovníci o&nbsp;ňom tvrdili, že „čítal objemné traktáty, ktoré našiel, aby bol pripravený na diskusiu o&nbsp;nacistickej doktríne. V&nbsp;podstate naspamäť ovládal Hitlerov Mein Kampf“.

Jeho prvou zastávkou v&nbsp;Ázii bol Šanghaj, vtedy bláznivé koloniálne mesto, kde pil, oddával sa bujarým oslavám a&nbsp;prejavoval sa ako „zhýralý buržoázny emigrant“. Jeho životopisec Owen Matthews napísal, že „našiel rolu, ktorá sa mu páčila“. Do Japonska prišiel v&nbsp;roku 1933. Tam Sorge vykonával svoju misiu s&nbsp;eleganciou, ktorá skĺzla do ľahkovážnosti. Vykrúcal ženy na tanečnom parkete na večierkoch nemeckej ambasády v&nbsp;Tokiu a&nbsp;urobil si meno v&nbsp;lokáloch Ginzy, tamojšej mestskej štvrte. Istý americký žurnalista o&nbsp;ňom napísal, že „vytvoril dojem, že je playboy, takmer márnotratník, pravý opak horlivého, nebezpečného špióna“.

Dobre vybudovaná sieť kontaktov mu prinášala cenné informácie. Cenné bolo aj priateľstvo s nemeckým dôstojníkom Eugenom Ottom, ktorého neskôr vymenovali za nemeckého veľvyslanca. Mimochodom, Sorge mal aféru aj s jeho ženou. Dostal sa na pozíciu tlačového atašé na nemeckom veľvyslanectve v Tokiu, vďaka čomu zásoboval sovietsku tajnú službu informáciami o dohodách, ktoré viedli k druhej svetovej vojne. Ďalší špióni zo Sorgeho siete mali prístup k vysokopostaveným japonským predstaviteľom vrátane premiéra Fumimara Konojeho. Mohli tak získať tajné detaily japonskej zahraničnej politiky.

Jedna z&nbsp;najcennejších informácií, ktoré získal, bolo varovanie o&nbsp;nemeckej invázii do Sovietskeho zväzu. Jeho pokusy rozozvučať alarm o&nbsp;nadchádzajúcom nemeckom útoku do ZSSR v&nbsp;Moskve prijali chladne. V&nbsp;kritickom období informoval, že vojna je na „95 percent istá“, detailne uviedol, kde nemecké sily zaútočia, a&nbsp;udal dátum 15. júna 1941. Trafil skoro presne, invázia sa v&nbsp;skutočnosti uskutočnila o&nbsp;týždeň neskôr - 22. júna. Stalin mu však neveril. Na jeho telegram načmáral poznámku: „Podozrivé. Zaraďte to k&nbsp;telegramom, ktoré sa pokladajú za provokácie.“ Až keď sa začala sovietsko-nemecká vojna, Moskva si uvedomila jeho hodnotu. Vtedy priniesol ďalšie, ešte cennejšie zistenie, že Japonsko na ZSSR nezaútočí. To umožnilo stiahnuť z&nbsp;východu sibírske útvary a&nbsp;posilniť obranu Moskvy a&nbsp;východného frontu.

Po istom čase boli Japonci presvedčení, že na nemeckom veľvyslanectve je špión. Objavili tiež, že v&nbsp;Tokiu je ilegálna vysielačka, ktorú používajú Rusi. V&nbsp;októbri 1941 zatkla japonská polícia Jotoku Mijagiho, kľúčovú postavu Sorgeho špionážnej siete. Pokúsil sa spáchať samovraždu, keď vyskočil z&nbsp;okna hlavou napred z&nbsp;niekoľkoposchodovej budovy policajnej stanice. Ale krovie stlmilo jeho pád.

Sorgeho začali sledovať. Nastrčili mu agentku pracujúcu pre japonskú tajnú službu. Jednu noc, keď boli spolu v&nbsp;reštaurácii, si všimla, že čašník hodil na ich stôl kotúčik papiera. Sorge po ňom siahol a&nbsp;dozvedel sa, že je v&nbsp;nebezpečenstve, že ho chcú zatknúť a&nbsp;má okamžite ujsť. Keď bol v&nbsp;aute, pokúsil sa kúsok papiera, na ktorom bolo varovanie, zapáliť. Ale zapaľovač zlyhal. Nakoniec vyhodil papierik z&nbsp;okna a&nbsp;odišiel.

Agentka všetko pozorne sledovala a&nbsp;informovala tajnú službu, kde sa papierik nachádza. Ten našli a&nbsp;Sorgeho zatkli. Po za­tknutí Japonci so Sorgeho popravou otáľali. Snažili sa ho vymeniť za japonského väzňa v&nbsp;sovietskych rukách, ale Sovieti existenciu Sorgeho popreli.

Sorgeho popravili v&nbsp;deň výročia Veľkej októbrovej revolúcie 7. novembra 1944 a&nbsp;jeho posledné slová väzniteľom v&nbsp;plynulej japončine boli: „Nech žije Červená armáda! Nech žije medzinárodná komunistická strana a&nbsp;sovietska komunistická strana!“ Sorge mal zviazané ruky a&nbsp;nohy, so slučkou okolo krku, vysoký, modrooký, chlapsky vyzerajúci, ľadovo pokojný z&nbsp;hroziaceho konca.

Na Sorgeho sa po druhej svetovej vojne zabudlo. Až v roku 1964 na moskovskom filmovom festivale premietali francúzsko-nemecký film Who Are You, Doctor Sorge?, ktorý zaujal vtedajšieho lídra Sovietskeho zväzu Nikitu Chruščova. Výsledkom bolo založenie špeciálneho výboru, ktorý zozbieral dokumenty a svedectvá od preživších ruských agentov o Sorgeho úlohe počas druhej svetovej vojny. Výsledkom bola publikácia o Sorgeho aktivitách v Japonsku. Všetko sa to stalo v čase, keď vznikal Berlínsky múr a Sorge sa prirodzene hodil na to, aby sa stal populárnou osobnosťou, hrdinom východného bloku.&nbsp;