Tip na článok
Obvinení zo špionáže: Manželia Ethel a Julius Rosenbergovci.

Špióni alebo obete? Prezradenie tajomstva o atómovej bombe ich stálo život

Julius a Ethel Rosenbergovci boli popravení za prezradenie tajomstva atómovej bomby

Studená vojna v druhej polovici dvadsiateho storočia nebola len konfliktom v rámci medzinárodných vzťahov, ale prejavovala sa aj vo vnútornom živote krajín na Východe i na Západe. Hľadaniu vnútorného nepriateľa, ktoré dobre poznáme z našej histórie, sa nevyhli ani Spojené štáty americké. V období mccarthizmu, ktoré bolo charakteristické odhaľovaním vykonštruovaných komunistických sprisahaní, došlo k procesu s manželmi Rosenbergovcami. Julius a Ethel Rosenbergovci boli odsúdení a popravení za špionáž v prospech Sovietskeho zväzu. Ich proces, ale najmä poprava pred 65 rokmi, sú do dnešných dní predmetom diskusií o spravodlivosti procesu, ale najmä o adekvátnosti uloženého a vykonaného najvyššieho trestu.

Obyčajní ľudia

Julius aj Ethel sa narodili v New Yorku a pochádzali z chudobných prisťahovaleckých rodín. Julius vyštudoval elektroinžinierstvo a v rokoch 1940 - 1945 pracoval vo vojenskej spojovacej službe. Z armády ho prepustili, keď vyšlo najavo jeho bývalé členstvo v komunistickej strane. Ethel, rodená Greenglassová, po strednej škole začínala s herectvom, študovala hudbu, ale aby finančne pomohla rodine, zamestnala sa ako sekretárka.

Julius aj Ethel od mladosti inklinovali k ľavicovým ideálom a zoznámili sa pri spoločnej práci v Lige mladých komunistov. V roku 1939 sa zobrali a mali spolu dvoch synov, Michaela a Roberta.

Po vojne Julius Rosenberg s dvoma bratmi svojej manželky založili obchod s vojnovými prebytkami, ktorý však neprosperoval. Jeden z nich, David Greenglass, bol takisto v armáde a pred svojou demobilizáciou pôsobil ako mechanik v Los Alamos, kde sa uskutočňoval tajný projekt vývoja atómovej bomby. V roku 1949 sa Julius Rosenberg s Davidom Greenglassom nepohodli a ich cesty sa rozišli.

Svedectvo

V júni 1950 zatkli Davida Greenglassa, ktorého meno sa objavilo pri odhaľovaní špionážnej siete v prospech Sovietov. Vyšetrovateľom povedal, že jeho švagor je sovietsky agent, pre ktorého kradol utajované skutočnosti. Juliusa Rosenberga hneď na druhý deň vypočuli, ale prepustili ho a zatkli až o mesiac. Francúzska historička Marie-France Toinetová v tomto bode upozorňuje na skutočnosť, že „tento chladnokrvný špión, ktorý radšej zomrie, než by sa priznal, nevyužil mesiac odkladu na útek“.

Vyšetrovaný David Greenglass spočiatku obvinil aj svoju ženu Ruth, ale neskôr zmenil výpoveď v jej prospech a obvinil svoju sestru Ethel, manželku Juliusa Rosenberga. Uviedol, že pre Rosenberga písala poznámky podľa jeho informácií, ktoré získaval v Los Alamos.

Pri posudzovaní dôkazov vo forme schém a náčrtov sa ani odborníci nezhodli. Podľa niektorých boli významné a nepresné, podľa iných boli smiešne. Nikdy však nebolo dostatočne vysvetlené, ako sa mechanik Greenglass dostal k tajným a vysokoodborným dokumentom, ako si ich bez znalosti jadrovej fyziky zapamätal tak, že ich potom mohol diktovať svojej sestre.

Aj plukovník Lansdale, ktorý zodpovedal za bezpečnosť v Los Alamos, tvrdil, že bolo nemožné dostať sa k tajným dokumentom a prípadná špionáž bola možná len na úrovni vedcov. Podľa neskorších svedeckých výpovedí britských a francúzskych vedcov bolo nemožné, aby človek ako Green­glass mohol vyzradiť tajomstvo jadrovej bomby.

Popravení

Proces s Rosenbergovcami sa začal 6. marca 1951 a dôkazy proti nim neboli jednoznačné. Preto neboli obžalovaní priamo zo špionáže, ale zo sprisahania s cieľom odovzdávania informácií. Súd sa odohrával vo vyhrotenej antikomunistickej atmosfére a Rosenbergovci len veľmi ťažko našli obhajcu ochotného ujať sa ich prípadu.

Hlavným svedkom obžaloby bol Ethelin brat David Greenglass a odvolací súd neskôr konštatoval, že keby bolo jeho svedectvo zamietnuté, rozsudok by neobstál. Sám David neskôr povedal, že obvinil sestru, aby ochránil seba a svoju ženu. Z dnešného pohľadu bol priebeh procesu zaujatý a sudca pripustil, aby sa rokovalo aj o veciach, s ktorými obžaloba nesúvisela a ktoré smerovali na údajnú komunistickú angažovanosť obvinených.

Konečný verdikt o vine vyniesla porota 29. marca po sedemapolhodinovom rokovaní. Sudca Irvin Kaufmann pri čítaní rozsudku povedal: „Považujem váš zločin za horší ako vražda. Tým, že ste dali Rusom atómovú bombu o celé roky skôr, kým by ju podľa našich vedcov mohli sami vyrobiť, ste fakticky narušili chod dejín na úkor našej krajiny.“

Rozsudok znel - trest smrti. Ani odvolania, ani žiadosti o milosť tento verdikt nezmenili. Proti rozsudku protestovalo veľa významných osobností ako Albert Einstein alebo pápež Pius XII., ktorí požiadali prezidenta Eisenhowera, aby ušetril ich životy.

Rosenbergovcom po odsúdení na smrť ponúkli zmenu rozsudku za ich priznanie a ochotu spolupracovať. Obaja túto ponuku odmietli, ale pre prípad zmeny ich postoja im umožnili až do vykonania rozsudku prístup k telefónu s voľnou linkou. Na záchranu života stačil jediný telefonát, ale ani jeden z nich nezavolal. Tvrdili, že sa nemôžu priznať k činom, ktoré neurobili.

Ráno 19. júna 1953 sa zišla vláda a minister spravodlivosti potvrdil, že existujú dôkazy, ktoré nebolo možné na súde predložiť a ktoré preukazujú účasť Rosenebergovcov v hlavnej špionážnej sieti v prospech Sovietskeho zväzu. Bolo definitívne rozhodnuté. Julius a Ethel boli v ten istý deň večer vo väznici Sing Sing popravení za vyzradenie tajomstva jadrovej bomby Sovietom.

Boj synov

V deň popravy ich synovia Michael (10) a Robert (6) hrali u kamaráta až do tmy bejzbal. Po návrate domov sa Michael spýtal, či životy ich rodičov boli ušetrené. Keď nedostal priamu odpoveď, pochopil, že trest vykonali. Ich život vo vybičovanej spoločenskej atmosfére nebol jednoduchý. Vyhodili ich zo školy, rodina sa ich nechcela ujať a skončili v sirotinci.

Neskôr boli adoptovaní a prijali priezvisko novej rodiny Meeropol. Michael Meeropol vyštudoval ekonómiu a pôsobil ako profesor ekonómie na vysokej škole. Robert Meeropol vyštudoval antropológiu a rovnako ako jeho brat vyučoval na vysokej škole. Neskôr sa stal zakladateľom a výkonným riaditeľom Rosenbergovej nadácie pomáhajúcej deťom, ktorých rodičia boli postihnutí za svoje politické aktivity. Obaja sú dnes na dôchodku. Veľkú časť svojho života venovali úsiliu objasniť pravdu o prípade svojich rodičov.

Postupné uvoľňovanie utajovaných informácií na Východe aj Západe ukázalo, že ich otec skutočne pôsobil ako špión pre Sovietov. Bratia začali akceptovať, že ich otec bol špión, ale neveria, že odovzdal tajomstvo atómovej bomby, za čo bol súdený a popravený.

V prípade Ethel sa jej obvinenia nepreukázali ako plne opodstatnené a synovia tvrdia, že ich matka bola zatknutá ako nástroj proti manželovi, čo neskôr potvrdili aj vyšetrovatelia. Poukazujú na to, že proti ich matke vypovedal jej brat výmenou za imunitu pre svoju manželku, ľahšie obvinenie pre seba a že ani odtajnené dokumenty nepriniesli žiadne hodnoverné dôkazy proti Ethel Rosenbergovej.

V roku 2015 po smrti Davida Green­glassa bola zverejnená jeho utajovaná výpoveď pred veľkou porotou. Greenglass dvakrát pod prísahou vyhlasuje, že nikdy nehovoril so svojou sestrou o žiadnej špionážnej aktivite. Synovia preto bojujú za oficiálne oslobodenie svojej matky a o to požiadali aj prezidenta USA Baracka Obamu pri príležitosti ukončenia jeho prezidentského mandátu. Ten žiadosti nevyhovel. Ich názor je jednoznačný: „Americká vláda popravila dvoch ľudí za to, že ukradli tajomstvo atómovej bomby - zločin, o ktorom vedeli, že sa ho nedopustili.“

Boli vinní, ale trest smrti si nezaslúžili

Dôkazy o špionáži skutočne existovali. Až postupné otváranie archívov odhalilo, že Američania rozlúštili sovietsky kód a boli schopní čítať tajné depeše. Práve v nich sa nachádzali dôkazy o spravodajskej činnosti Juliusa Rosenberga. Keby tieto informácie boli použili ako dôkaz pred súdom, Sovieti by sa dozvedeli, že ich šifrovanie je prelomené. Preto nebolo pred súdom možné použiť všetky dôkazy, ktoré USA proti Rosenbergovcom mali. Okrem svedectiev archívov sa v roku 2008 priznal spoluobvinený Morton Sobell, že sa s Juliusom Rosenbergom počas II. svetovej vojny zúčastnil na vojensko- priemyselnej, ale nie atómovej špionáži pre Sovietsky zväz. Uviedol, že ich cieľom bolo pomôcť Sovietskemu zväzu poraziť fašistov. Bývalý agent KGB Alexander Feklisov, ktorý mal priamy kontakt s Juliusom a Ethel Rosenbergovcami, pre New York Times v roku 1997 uviedol, že americký pár bol nespravodlivo popravený, pretože nikdy neposkytol Moskve žiadny užitočný materiál o atómovej bombe. Nové dokumenty dokazujú, že Ethel Rosenbergová minimálne vedela o spravodajskej činnosti svojho manžela a že sa na nej do určitej miery podieľala. Po sprístupnení archívov a najmä svedectva Davida Greenglassa pred veľkou porotou Steve Usdin, jeden z odborníkov na túto problematiku, poznamenal, že dokumenty poskytli odpovede na tri kľúčové otázky: „Boli Rosenbergovci vinní zo špionáže? Áno. Bol ich súdny proces spravodlivý? Pravdepodobne nie. Zaslúžili si trest smrti? Nie.“

VIDEO Plus 7 Dní