Na základe tejto dohody vznikla ilegálna Slovenská národná rada. Dohoda vyjadrila spoločný postoj k obnoveniu budúcej Československej republiky, ktorá mala byť postavená na princípe rovnosti slovenského a českého národa. Odvtedy uplynulo 75 rokov.

Medzinárodná situácia

Vianočná dohoda vznikla v období obratu vo vývoji 2. svetovej vojny, keď nacistické Nemecko a jeho spojenci začali prehrávať. Nemecká armáda utrpela porážku pri Stalingrade (dnešný Volgograd), v tankovej bitke pri Kursku, a začala ustupovať. Západní Spojenci vyhnali nemecké vojská zo severnej Afriky a obsadzovali Taliansko. Na prelome novembra a decembra 1943 sa konala Teheránska konferencia, kde predstavitelia troch svetových mocností - Stalin (Sovietsky zväz), Roosevelt (USA) a Churchill (Spojené kráľovstvo) - do veľkej miery rozhodli aj o povojnovom osude strednej a východnej Európy. Východný front sa už pomaly, ale isto približoval k slovenským hraniciam. Na Štedrý večer začala Červená armáda zimnú ofenzívu pri Žytomyre na Ukrajine.


V prvej polovici decembra 1943 bola podpísaná československo-sovietska zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci, ktorá bola dôležitým krokom k povojnovému obnoveniu Československa. Tieto udalosti, ako aj vývoj na Slovensku, viedli k formovaniu jednotnej politickej opozície voči klerikálnemu režimu vojnového slovenského štátu.

Karol Šmidke: Bol významný predstaviteľ komunistickej strany i SNP.
Karol Šmidke: Bol významný predstaviteľ komunistickej strany i SNP.
Zdroj: Milan Vranka


Situácia na Slovensku

Vojnová Slovenská republika vznikla ako štát pod patronátom hitlerovského Nemecka, ale pre veľkú časť ľudí bola vyjadrením túžby po svojbytnosti slovenského národa. Bol to prvý slovenský štát v histórii a jeho previazanosť s katolíckym klérom posilňovala jeho autoritu v silne religióznej spoločnosti. Totalitné fungovanie politickej moci prekážalo najmä demokratickej časti slovenskej spoločnosti a odpor proti režimu vzrástol po vypuknutí vojny. Počas vojny sa na Slovensku postupne začalo formovať široké protifašistické hnutie. Demokratický odboj bol spätý najmä s exilovou londýnskou vládou na čele s Benešom. Významný bol komunistický odboj, ktorý vzrástol najmä po útoku Nemecka na Sovietsky zväz. Opozícia proti režimu sa v rôznej miere prejavovala vo všetkých vrstvách spoločnosti. Pokračujúca vojna mala negatívny vplyv na hospodársku situáciu a objavovali sa problémy so zásobovaním, ktoré postihli najmä obyvateľstvo v mestách. Nútený výkup poľnohospodárskej produkcie a jeho centralizácia, regulácia osevných plôch aj ďalšie nepopulárne opatrenia zvyšovali nespokojnosť i na vidieku. Začali sa protesty, štrajky a demonštrácie, čo vyvolávalo protiopatrenia na strane režimu a zosilnilo násilníctvo niektorých oddielov Hlinkovej gardy. Čoraz viac sa ukazovalo, že predstava pokojne fungujúceho štátu, ktorého by sa nedotýkali vojnové udalosti, je ilúzia.

Režim sa stával menej populárnym, čo vytváralo vhodné podmienky na posilnenie a rozšírenie odbojovej činnosti. Došlo k nadväzovaniu kontaktov medzi jednotlivými odbojovými skupinami so zámerom spolupracovať v boji proti spoločnému nepriateľovi. Tento proces nebol jednoduchý ani krátkodobý. Odlišné politické postoje, ale aj predstavy o budúcnosti Slovenska si vyžadovali dlhodobé úsilie. Samozrejme, nebolo možné vytvoriť spoločnú platformu pre všetkých. Do dohody o spolupráci sa nepodarilo zapojiť opozíciu v rámci Ľudovej strany ani skupinu okolo Vavra Šrobára, ktorý zostával na pozíciách čechoslovakizmu.


Vianočná dohoda

Počas vianočných sviatkov v roku 1943 sa v bratislavskom byte právnika Mateja Joska stretli predstavitelia významných odbojových skupín na Slovensku. Nebolo to ich prvé stretnutie a výsledkom rokovaní bola dohoda medzi komunistami a predstaviteľmi niektorých demokratických a občianskych protifašistických skupín. Dohodu podpísali 25. decembra a podľa dátumu vzniku sa nazýva Vianočná dohoda. Na jej základe vznikla ilegálna Slovenská národná rada (SNR), pričom dohoda obsahovala aj predstavu o usporiadaní povojnového Československa.  Za komunistickú stranu ju podpísal Karol Šmidke, Gustáv Husák a Ladislav Novomeský, za občianske skupiny Jozef Lettrich, Ján Ursíny a Matej Josko. V januári 1944 doplnil podpis za občianske zložky Peter Zaťko a za sociálnodemokratickú stranu Ivan Horváth.
Dohoda mala dve časti. Prvá rozhodla o vytvorení Slovenskej národnej rady a určila ju za vedúci orgán odboja „za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu, vykonávaného i domácimi uzurpátormi politickej moci“. Keď nastane príležitosť, SNR mala prevziať moc na Slovensku a vykonávať ju až do zvolenia zástupcov ľudu. SNR mala taktiež udržiavať kontakty s československou vládou a celým zahraničným odbojom, ktorých prácu uznáva a podporuje.

Predstavitelia oboch skupín sa dohodli na paritnom zastúpení odbojových prúdov reprezentovaných v SNR - socialistického, ktorý by zastupoval komunistov a sociálnych demokratov, a občianskeho, ktorý by reprezentoval všetky bývalé nesocialistické strany. Druhá časť dokumentu sa vzťahuje na obnovenie Československej republiky na princípe rovnosti slovenského a českého národa. Budúci štát má byť v úzkom kontakte s ostatnými slovanskými národmi a hlavne so Sovietskym zväzom. Nová republika má byť demokratická a demokratické princípy sa majú presadzovať aj v hospodárstve, kultúre, školstve a pri riešení sociálnych problémov. Má byť zachovaná náboženská sloboda, ale vylúčený vplyv cirkvi na smerovanie a vedenie štátu.


Samotný obsah dohody bol výrazom vyváženého politického kompromisu. Nekomunistické zložky odboja museli akceptovať zahraničnopolitickú orientáciu budúceho Československa na Sovietsky zväz a prijať niektoré sociálne požiadavky Komunistickej strany Slovenska. Komunisti súhlasili s demokratickými voľbami ako základom budúcej politickej reprezentácie s odkazom na rešpektovanie londýnskej vlády.

Význam dohody
Význam dohody
Zdroj: Plus 7 dní


Osudy tvorcov

Dejiny bývajú často kruté k svojim tvorcom a v prípade aktérov Vianočnej dohody to nebolo inak. Osud Gustáva Husáka je dostatočne známy. Ďalší z komunistov Laco Novomeský bol jedným z popredných organizátorov Slovenského národného povstania (SNP) a po vojne pôsobil ako povereník (v dnešnom ponímaní minister) pre školstvo a osvetu. Rovnako ako Husáka ho obvinili z takzvaného buržoázneho nacionalizmu a odsúdili na desať rokov väzenia. Po podmienečnom prepustení v roku 1955 pracoval v Památníku národního písemnictví v Prahe. Neskôr ho úplne rehabilitovali a krátko zastával funkciu predsedu Matice slovenskej. Zomrel v roku 1976. Tiež Karol Šmidke sa aktívne zapojil do SNP a po vojne vykonával viacero vysokých štátnych a straníckych funkcií. Od septembra 1945 do augusta 1946 pôsobil na poste predsedu Zboru povereníkov, čo bola v dnešnom ponímaní funkcia premiéra. V rokoch 1948 - 1950 bol predsedom SNR. Aj jeho obvinili z buržoázneho nacionalizmu, čo ho stálo politickú kariéru. Zomrel za nevyjasnených okolností v roku 1952.


Jozef Lettrich pri podpísaní Vianočnej dohody zastupoval skupinu agrárnikov. Aj on pôsobil v povstaleckej Národnej rade a po vojne sa stal poslancom a predsedom Demokratickej strany. Po zmene režimu vo februári 1948 emigroval cez Rakúsko do USA, kde pôsobil v exilových organizáciách. Zomrel v roku 1969 v New Yorku. V roku 1990 jeho urnu previezli do Martina na Národný cintorín. Ján Ursíny patril medzi slovenských agrárnikov a bol jedným z popredných organizátorov SNP. Krátko pôsobil ako predseda Demokratickej strany, povereník poľnohospodárstva a podpredseda prvej československej povojnovej vlády. V roku 1947 ho na základe takzvanej Obuchovej aféry donútili abdikovať a vo vykonštruovanom procese ho odsúdili na sedem rokov väzenia. V roku 1953 ho prepustili, ale do aktívneho politického života sa už nezapojil. Neskôr bol rehabilitovaný, zomrel v roku 1972. Posledný z prvých signatárov bol právnik Matej Josko, švagor Jána Ursínyho. Po vojne bol povereníkom financií a poslancom parlamentu. Po nástupe komunistov k moci emigroval do USA, kde v roku 1969 zomrel.