V roku 2017 sa slovenským archeológom podarilo objaviť pozoruhodný nález - kostru ženy približne spred štyritisíc rokov, ktorej na tvári a v jej okolí spočívali desiatky dutých vtáčích kostí. Aký bol ich účel? Mohli spoločne tvoriť nejaký predmet? Odpoveď môže naznačovať pohľad na zuby nebohej.

Kŕmili elity

Pozostatky ženy objavili archeológovia v Zbehoch pri Nitre počas záchranného výskumu podnieteného plánovanou výstavbou infraštruktúry pre neďaleký priemyselný park. Vedci z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Zbehoch odkryli množstvo nálezov datovaných od praveku až po novovek. Najviac z nich pochádzalo z bronzovej doby (2300 - 800 pred n. l.), presnejšie z úsvitu tohto obdobia.

Narazili aj na doklady osídlenia, napríklad veľké jamy s funkciou akejsi pravekej „špajze“, slúžiace na uskladňovanie obilia alebo inej potravy. Vedci hovoria o takzvaných zásobnicových jamách. „V lokalite sa takéto jamy nachádzali jednotlivo alebo aj v zoskupeniach viacerých jám,“ hovorí Klaudia Daňová, ktorá spolu s Michalom Chebenom archeologický výskum viedla. „Keďže sme nenašli zvyšky obydlí, predpokladáme, že preskúmaná plocha patrila k hospodárskemu zázemiu nejakej osady,“ vysvetľuje archeologička.

Množstvo objavených zásobných jám podľa nej naznačuje, že išlo o poľnohospodársku osadu, zrejme zásobujúcu neďaleké dobové „elity“. Tie sídlili na území dnešnej Nitry. „Na dnešnom hradnom kopci sa nachádzalo veľké, zrejme mocenské centrum,“ dodáva Klaudia Daňová.

Žena z jamy

Počas výskumu K. Daňová a M. Cheben objavili v zásobnicových jamách aj niekoľko ľudských kostier. Jedna z nich patrila približne 40-ročnej žene. V oblasti jej tváre spočívalo približne 30 drobných zvieracích kostí. Podľa zooarcheologičky Zory Bielichovej z Archeologického ústavu SAV išlo o duté kosti z končatín najmenej ôsmich tetrovov alebo príbuzných vtákov a zajaca.

Okolo uší pochovanej ženy sa našli aj tri kruhy z medeného drôtu, pravidelného i nepravidelného tvaru. Slovenskí vedci sa s podobným nálezom zatiaľ nestretli. Indície o funkcii tohto zvláštneho artefaktu ponúkli antropologičky Zuzana Hukeľová a Mária Kroš­láková.      

Tie si na lebke nebohej všimli známky opakujúceho sa, pravdepodobne chronického zápalu prinosových dutín. Zistili, že „žena z jamy“ trpela aj parodontitídou a početnými veľmi hlbokými zubným kazmi. Okrem toho sa jej pri zubných koreňoch vytvorili radikulárne cysty - dutiny vyplnené hnisom. Žena teda pravdepodobne okrem zápachu z úst trpela veľkými bolesťami. Antropologičky sa domnievajú, že katas­trofálny stav chrupu mohol súvisieť s chronickým zápalom prinosových dutín.

Schovávala krvavé ďasná?

„Keď sme videli, v akom stave mala dotyčná chrup, a zistili, že pravdepodobne trpela aj chronickým zápalom prinosových dutín, ako prvé nám napadlo, že predmet zo zvieracích kostí mohol slúžiť práve na prekrytie tváre,“ spomína Zuzana Hukeľová. Dodáva však, že po tejto interpretácii siahli s kolegyňou ešte pred vypuknutím súčasnej pandémie. 

Dôvodov na nosenie „rúška“ mohla mať žena z doby bronzovej podľa výskumného tímu z Archeologického ústavu SAV hneď niekoľko. V prvom rade sa mohla snažiť zamedziť šíreniu patogénov v dôsledku častého kýchania a nadmerného výtoku z nosa. Jej motivácia však rovnako mohla súvisieť s estetickou stránkou, napríklad ak chcela skryť krvácajúce a ustupujúce ďasná. A možno išlo aj o snahu obmedziť nepríjemný zápach z úst podmienený zdravotným stavom.

Či však „rúško“ nosila dobrovoľne, alebo ju prinútili, to môžeme len hádať. „Funkciu predmetu sme preberali zo všetkých strán nielen s našimi, ale aj so zahraničnými kolegami, no priame analógie sa nám nepodarilo nájsť,“ hovorí Zuzana Hukeľová.

Situáciu podľa nej komplikuje aj to, že predmet okrem kostí zrejme tvoril organický materiál, ktorý sa dávno rozložil. „Napríklad šnúrka či kožený alebo látkový podklad, na ktorom mohli byť kostičky našité, ostanú bez priamych analógií len v rovine domnienok,“ hovorí vedkyňa.

Alternatívne funkcie

Podľa výskumníkov treba vziať do úvahy aj možnosť, že predmet sa po uložení tela do jamy a jeho následnom rozklade mierne posunul. V takomto prípade by mohli byť vtáčie kosti a medené kruhy nie súčasťou tvárového rúška, ale napríklad čelenky alebo inej pokrývky či ozdoby hlavy alebo krku (náhrdelníka).

„Osobne si myslím, že je málo pravdepodobné, aby sa predmet posunul o desiatky centimetrov,“ hovorí Zuzana Hukeľová. „A keby aj, taký náhrdelník by sa musel prevliecť z užšieho krku cez bradu až na tvár, čo mi vzhľadom na to, že žena nemala lebku výrazne vyvrátenú dozadu a do jamy bola pietne uložená, nie vhodená, pripadá málo pravdepodobné.“

Antropologička podotýka, že náhrdelník aj čelenka majú obvykle ozdobnú funkciu. „To však v tomto prípade nekorešponduje s pomerne jednoduchým opracovaním zvieracích kostičiek, na ktoré poukázala zooarcheologička,“ dodáva. Toto všetko podľa Zuzany Hukeľovej skôr poukazuje na praktickú ako estetickú funkciu predmetu.

Slovenskí vedci sa domnievajú, že aj nedostatok podobných nálezov môže nepriamo podporovať hypotézu o rúšku. „Vtedy sa podobná pokrývka tváre zrejme bežne nenosila, môže teda ísť skôr o osobný predmet, ktorý si človek vyrobí z osobných dôvodov na mieru, pretože chce. Išlo by teda o originál, pôvodný nápad jednotlivca, preto sa historické alebo etnologické analógie hľadajú ťažko,“ vysvetľuje Zuzana Hukeľová. „Keď sa na to pozriem z akéhokoľvek uhla, náhrdelník a čelenka mi pripadajú jednoducho menej pravdepodobné, najmä vzhľadom na zdravotný stav ústnej dutiny tejto ženy. Na potvrdenie takejto hypotézy a vyslovenie objektívneho záveru však bude nevyhnutný ďalší výskum.“

Zabili ju zuby?

Pri otázke, čo mohlo byť príčinou smrti nájdenej ženy z doby bronzovej, upriamujú antropologičky z Archeologického ústavu SAV pozornosť opäť na zuby. „Je pravdepodobné, že jej smrť súvisela práve so zlým stavom chrupu,“ hovorí Mária Krošláková a vysvetľuje, že v prípade chronického ochorenia zubov sa patogény z ústnej dutiny pomaly rozširujú do celého tela a môžu spôsobiť systémovú infekciu.

Zuby tak môžu ovplyvniť aj fungovanie takých dôležitých orgánov, ako je srdce. „Takáto infekcia môže v konečnom dôsledku viesť až k smrti. Obzvlášť v období pred antibiotikami,“ dopĺňa Zuzana Hukeľová. Výskumníčka dodáva, že v rámci štatistických údajov o úmrtnosti v Londýne zo začiatku 16. storočia sa ochorenia zubov pravidelne uvádzali ako piata alebo šiesta najbežnejšia príčina smrti.

Prečo skončila v jame?

Ďalšou zvláštnosťou nálezu zo Zbehova je skutočnosť, že ženu nepochovali na pohrebisku, ale v jame určenej na skladovanie potravy. Keďže začiatkom doby bronzovej nešlo o ojedinelú praktiku, poprosili sme o vyjadrenie odborníka na náboženstvo a po­hrebný rítus doby bronzovej Pavla Jelínka zo Slovenského národného múzea - Archeologického múzea.

Boli títo „ľudia z jám“ doby bronzovej vyvrheli, bedač alebo azda členovia podradnej spoločenskej vrstvy, ktorým odopreli právo pohrebu na štandardnom pohrebisku?

Podľa Pavla Jelínka ľudí v sídliskových jamách síce pochovali na zdanlivo netradičnom mieste, ale často v tradičnej polohe a pre danú kultúru typickým spôsobom. Niektorých ľudí do zásobnicovej jamy uložili dokonca v rakve alebo im jamu obložili kameňmi. Aj milodary určené nebohým sú často značne bohaté. Hypotézu o cudzom pôvode alebo vyčlenenej skupine obyvateľstva zase spochybnil výskum zahŕňajúci izotopové a ďalšie analýzy a porovnávajúci kostry zo sídliskových jám na Morave a v Nemecku s pozostatkami ľudí, ktorých pochovali „štandardne“ na pohrebisku.

„Pravdepodobne nejde o pohreby otrokov alebo jedincov na okraji spoločnosti. Ani o cudzincov a iných jedincov, ktorí nemali právo byť riadne pochovaní na pohrebisku komunity, ako som ja sám v minulosti tvrdil,“ konštatuje Pavol Jelínek. „Je možné, že časť populácie jednoducho praktizovala odlišné formy pochovávania ako ostatní. Dôvody si môžeme len domýšľať.“

Viac FOTO v GALÉRII >>

Výskumník však dodáva, že medzi kostrami v zásobnicových jamách sa niekedy skutočne nájdu aj nálezy, ktoré možno interpretovať ako doklady ľudských obetí alebo popráv. V prípade ženy zo Zbehov je však takýto scenár málo pravdepodobný.