Berlínsky múr sa stal najznámejším symbolom studenej vojny. Viac ako 28 rokov rozdeľoval nielen Nemecko, ale aj Európu i celý svet. Pri pokuse o prekonanie 155 kilometrov dlhej a 3,6 metra vysokej nenávidenej stavby, zahynulo minimálne 138 ľudí.

"Podľa môjho názoru, ihneď!"

Na tlačovej konferencii 9. novembra 1989 prečítal člen východonemeckého vedenia Günter Schabowski krátko pred siedmou hodinou večer uznesenie ministerskej rady. Podľa neho sa mali povoliť cesty na Západ a uskutočniť sa mohli cez všetky hraničné priechody. Na otázku jedného z novinárov, od kedy vstupuje toto uznesenie do platnosti, Schabowski odpovedal: "Podľa môjho názoru, ihneď!"

  

Od pádu Berlínskeho múru uplynie v sobotu 9. novembra 30 rokov. TASR prináša v tejto súvislosti chronológiu vybraných udalostí spojených s výstavbou a pádom Berlínskeho múru.

Historické FOTO Berlínkeho múru v GALÉRII >>

4. - 11. februára 1945:

V Jalte na Kryme sa stretla tzv. Veľká trojka _ šéfovia vlád troch hlavných mocností protifašistickej koalície (Sovietskeho zväzu, Spojených štátov a Spojeného kráľovstva). Účastníci stretnutia (Josif Stalin, Franklin D. Roosevelt a Winston Churchill) sa dohodli na zásadách kapitulácie Nemecka, jeho demilitarizácii, okupácii, reparáciách a spoločnej povojnovej politike spojencov voči Nemecku.

17. júla - 2. augusta 1945:

Zástupcovia "Veľkej trojky" sa zišli po druhý raz v meste Postupim neďaleko Berlína. Závery Postupimskej konferencie mali zásadný vplyv na povojnové usporiadanie Európy a na osud porazenej Hitlerovej ríše. Víťazné mocnosti sa okrem iného dohodli, že Nemecko bude rozdelené na štyri okupačné zóny (americkú, britskú, francúzsku a sovietsku). Rovnako rozdelili Berlín, ktorý sa mal nachádzať v strede sovietskej okupačnej zóny.

6. septembra 1946:

Narastajúce nezhody medzi spojencami znemožnili uzatvoriť dohody, na ktorých by sa zjednotili ich názory na ďalšom politickom a hospodárskom vývoji Nemecka a čoskoro sa stalo objektom mocenského súperenia bývalých spojencov. Minister zahraničných vecí USA James Byrnes prišiel s návrhom, ktorý naznačoval vznik dvoch štátov na území Nemecka.

20. marca 1948:

V Berlíne zasadala posledný raz Spojenecká kontrolná rada, najvyšší vládny orgán v Nemecku, zložený zo štyroch hlavných veliteľov okupačných mocností _ Spojeného kráľovstva, Francúzska, Spojených štátov a Sovietskeho zväzu.

26. júna 1948:

Na letisku Tempelhof pristálo prvé americké lietadlo s pomocou pre obyvateľov Západného Berlína. Stalo sa tak dva dni potom, ako sovietske velenie v Berlíne vyhlásilo totálnu blokádu Západného Berlína a uzavrelo všetky pozemné i vodné cesty vedúce do západných sektorov mesta. Pomoc spojencov obyvateľom mesta v podobe potravín, liekov, pšenice, uhlia a ďalších surovín prúdila 322 dní leteckým mostom.

23. mája 1949:

Bol vyhlásený nový základný zákon (Grundgesetz), de facto nová ústava. Tento dátum sa považuje za vznik Nemeckej spolkovej republiky (NSR) s hlavným mestom Bonn.

7. októbra 1949:

Zo sovietskej okupačnej zóny vznikla Nemecká demokratická republika (NDR). Jej hlavným mestom sa stal sovietsky sektor Berlína.

13. augusta 1961:

S cieľom zabrániť odchodu východných Nemcov na Západ natiahol východonemecký režim so súhlasom sovietskeho vedenia v noci z 12. na 13. augusta 1961 drôtené pletivo cez ulice medzi Východným a Západným Berlínom. Súčasne boli zamurované vchody a okná na domoch otočených do západnej časti mesta. Berlínsky múr sa stal realitou.

26. júna 1963:

Prezident USA John Fitzgerald Kennedy ukončil svoj prejav pred radnicou v západoberlínskej štvrti Schöneberg po nemecky prednesenou pamätnou vetou "Ich bin ein Berliner!" ("Som Berlínčan!").

1975 - 1980:

Berlínsky múr nadobudol konečnú podobu.

12. júna 1987:

Americký prezident Ronald Reagan pri návšteve Západného Berlína vyzval sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova, aby svoju politiku uvoľňovania medzinárodného napätia potvrdil zbúraním Berlínskeho múru. "Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr!" vyhlásil prezident USA.

19. januára 1989:

Najvyšší predstaviteľ NDR Erich Honecker odmietol požiadavky Západu, aby bol berlínsky múr zbúraný a sebavedome vyhlásil, že bude stáť ešte najmenej 50 rokov.

27. júna 1989:

Neďaleko maďarského mesta Šopron, na hraniciach medzi Maďarskom a Rakúskom, sa začala rúcať železná opona. Hraničný plot z ostnatého drôtu prestrihli s nožnicami v rukách maďarský minister zahraničných vecí Gyula Horn a jeho rakúsky kolega Alois Mock.

9. októbra 1989:

V Lipsku sa uskutočnila dovtedy najväčšia demonštrácia v NDR, na ktorej 70.000 ľudí skandovalo heslo "Wir sind ein Volk!" ("Sme jeden národ!"), ktoré sa stalo heslom nemeckého zjednotenia.

9. novembra 1989:

Člen východonemeckého vedenia Günter Schabowski na tlačovej konferencii krátko pred siedmou hodinou večer vyhlásil, že hranice NDR sú s okamžitou platnosťou otvorené. V nasledujúcich hodinách začali desiatky tisíc obyvateľov Východného Berlína prechádzať do Západného Berlína a spontánne búrať nenávidený múr.

12. septembra 1990:

Na konferencii "dva plus štyri", ktorá sa konala v Moskve, boli vyriešené zahranično-politické aspekty znovuzjednotenia Nemecka. Zišli sa na nej ministri zahraničných vecí Spojených štátov, Sovietskeho zväzu, Spojeného kráľovstva, Francúzska a oboch nemeckých štátov. Na konferencii sa Nemecko zaviazalo rešpektovať nemecko-poľskú hranicu na Odre a Lužickej Nise a od víťazných mocností získalo neobmedzenú štátnu suverenitu s výnimkou vlastníctva a vývoja zbraní hromadného ničenia.

30. septembra 1989:

Západonemecký minister zahraničných vecí Hans-Dietrich Genscher oznámil z balkóna západonemeckého veľvyslanectva v Prahe, kde sa zhromaždili tisíce ľudí, že môžu vycestovať do NSR. "Prišiel som, aby som vám povedal, že dnes bolo umožnené vaše vycestovanie do Nemeckej spolkovej republiky," povedal Genscher. Cez nemecké veľvyslanectvo v Prahe emigrovalo do konca novembra 1989 17.000 občanov NDR.

3. októbra 1990:

Zavŕšenie znovuzjednotenia Nemecka pristúpením piatich spolkových krajín bývalej NDR k štátnemu útvaru, ktorý sa po tomto akte označuje ako Nemecká spolková republika (NSR).

30. novembra 1990:

Krátko po opätovnom zjednotení Nemecka bolo búranie Berlínskeho múru oficiálne dokončené, pričom ako pamiatka na obdobie neslobody zostalo zachovaných šesť jeho úsekov.