Tip na článok
Tretí v cieli: Po páde na taxise v roku 1979 Lancaster s Kasalom sťahovali značnú stratu.

Tragédia šamorínskeho krásavca: Najúspešnejší slovenský kôň zahynul na pardubickej dráhe

Lancaster bol najúspešnejší slovenský kôň v histórii Veľkej pardubickej. Na pardubickej dráhe aj zahynul.

Galéria k článku (3 fotografie )
Bol to pán kôň.
Pred 40 rokmi: Víťazný Lancaster v sedle s Kasalom a s ošetrovateľom Harrym Petrlíkom mladším.
Riaditeľ šamorínskych plemenárov: Jozef Košťál žil dostihmi.

Je dodnes najúspešnejší slovenský kôň v 127-ročnej histórii Veľkej pardubickej. Šamorínsky Lancaster slávne dostihy raz vyhral, raz docválal druhý a raz tretí. Na pardubickej dráhe však našiel aj smrť. Od jeho víťazstva v roku 1978 uplynie štyridsať rokov.

Z rovín na prekážky

Lancaster prišiel na svet v napajedlianskom žrebčíne 13. marca 1972. Jeho otcom bol víťaz Československého derby 1967 Silver a matkou kobyla La Lézarde importovaná z Francúzska. Ako ročného ho kúpil pre Plemenársky podnik Šamorín jeho riaditeľ Jozef Košťál.

Začínal ako dvojročný na rovinách vo Veľkej Chuchli v Prahe, kde štartoval v prvých troch sezónach pripravovaný Miroslavom Šustom. Nijakú dieru do sveta však neurobil, Šamorínčania mali vo svojej pražskej stajni oveľa lepšie kone. A tak ho po necelých troch sezónach v druhej polovici roka 1976 stiahli do Šamorína, kde si ho zobral do tréningu Harry Petrlík starší. Ten ho vyskúšal v dostihoch cez prútené prekážky a zo štyroch štartov bol raz druhý, dva razy tretí. Bolo rozhodnuté - jeho cestou sa stali prekážkové dostihy. V ďalších štartoch sa objavil už len v steeplechase.

„Keď počujem Lancaster, vybaví sa mi úspešný tréner Harry Petrlík,“ zaspomínal si uznávaný turfový odborník Marián Šurda, bývalý dlhoročný riaditeľ Závodiska Bratislava. „Bol to najlepší tréner v histórii turfu na Slovensku. Žil s koňmi dvadsaťštyri hodín denne, chodil ich kontrolovať do stajne aj niekoľkokrát za noc. V každom koňovi našiel niečo pozitívne. Trénovať dostihové kone je o citoch a pocitoch - toho mal dvojnásobne. Každý, kto niekedy pôsobil u Petrlíka, povie, že to bola preňho dostihová univerzita. Rovnako ako Lancaster aj Petrlík prišiel do Šamorína v polovici sedemdesiatych rokov, keď kývol na ponuku riaditeľa Jozefa Košťála. Petrlík bol predtým úspešný ako tréner najmä prekážkových koní v Štátnom statku Vítkov v okrese Opava. S Lancasterom si ihneď padli do oka. Stal sa jeho dvorným koňom. Chodil s ním na vychádzky do lužných lesov, brodili sa mŕtvymi ramenami Dunaja, pravidelne na ňom jazdil v tréningu. On bol hlavným strojcom úspechu Lancastera na prekážkach - aj v Pardubiciach. Pritom v boxe bol Lancaster komplikovaný na ošetrovanie, nie každého k sebe pustil. Šamorínsky riaditeľ Košťál, ktorý žil koňmi a dostihmi, Petrlíkovi vytvoril priestor a ozaj veľkorysé podmienky na prácu.“

V roku 1977 z ôsmich štartov dosiahol Lancaster päť víťazstiev v sedle so Štefanom Vokálikom a potom s trénerovým synom Rolandom Petrlíkom. S ním vyhral aj kvalifikáciu v Lysej nad Labem na Veľkú pardubickú. V prvom štarte v Pardubiciach na 3 600 metrov však skončil s Rolandom Petrlíkom až piaty, čo bolo sklamanie.

Veľké víťazstvo

Harry Petrlík starší sa rozhodol pre Lancastera angažovať nového jazdca. Na jar 1978 sa v jeho sedle v Pardubiciach objavil rodák z českej Litomyšle Jiří Kasal a v steeplechase na 4 500 metrov to bola víťazná premiéra novej dvojice. Hoci v Bratislave potom skončili raz druhí a raz Kasal koňa zadržal, Petrlík cítil, že je to dobré spojenie. V auguste skončili na pardubickej dráhe na 5 500 metrov ešte tretí a potom to prišlo.

V stíplovom vrchole sezóny, 88. ročníku Veľkej pardubickej, 8. októbra 1978 spadlo na taxise sedem koní. Po Havlovom skoku zostali v hre o víťazstvo len dva. Šesťročný plnokrvný žrebec Lancaster v sedle s 29-ročným Jiřím Kasalom a kunovický Continental s Václavom Borusíkom. Vo finiši zviedli dramatický súboj a hoci sa Continental so svojím jazdcom snažili zo všetkých síl, Lancaster zvíťazil po boji o dve dĺžky.

Úspešné trio: Lancaster s jazdcom Jiřím Kasalom, vedľa tréner Harry Petrlík starší.
Úspešné trio: Lancaster s jazdcom Jiřím Kasalom, vedľa tréner Harry Petrlík starší.
Archív J.K.

„Bolo to víťazstvo ideálneho spojenia Petrlík - Lancaster - Kasal,“ mieni Marián Šurda. „Lancaster dobre znášal tréning, aj vysoké dávky. V pretekoch pripomínal cválajúcu mašinu, bol bojovník so strojovým tempom. Jiří Kasal pôsobil ako stály jazdec vo Veľkej Chuchli pre motešickú stajňu a patril medzi československú jazdeckú špičku. Vynikal odhadom tempa, výborne čítal dostihy, nedaroval v nich súperom ani meter a vo finiši skvele využíval skúsenosti a svoje umenie.“

Mohutný tmavý ryšiak s vysoko bielymi nohami alebo tiež šamorínsky krásavec, ako Lancastera označovali turfoví novinári, dosiahol svoje veľké víťazstvo už pri prvom štarte vo Veľkej. Do cieľa v tom roku zo sedemnástich koní dobehlo len päť.

Potvrdil, že to nebola náhoda: V nasledujúcom roku Lancaster v prvých troch štartoch vyhral a bol favoritom Veľkej pardubickej. Na taxise jeden kôň zastavil a štrnásť z devätnástich spadlo. Bol medzi nimi i Lancaster, na ktorého Kasal znovu nasadol a pokračoval, no veľa stratil. Jazdec sa snažil stratu rýchlo zlikvidovať, čo sa mu podarilo. Lancastera to však stálo veľa síl, ktoré v závere chýbali, a skončili tretí. Jazdcovi potom viacerí vyčítali, že koňa predčasne uštval. Marián Šurda to však za chybu jazdca nepovažuje: „Ktovie, či by skončil aspoň tretí, keby bol zostal vzadu a cválal sám. Kôň skáče inak, keď je sám, a Kasal ho poznal.“ Lancaster stratil na druhého šestnásť dĺžok, štvrtý Floret dobehol s výrokom ďaleko.

Aj v roku 1980 patril Lancaster medzi favoritov, hoci v tej sezóne štartoval iba raz a skončil druhý. Vo Veľkej opäť preriedil pole taxis, padlo na ňom desať koní. Lancaster s Kasalom sa tentoraz karambolu vyhli, no v ťažkom teréne nestačili na polokrvného otického Simona s Knápkom a dobehli druhí. „Simon niesol skoro o päť kíl menej,“zdôrazňuje Marián Šurda. „Každopádne, Lancaster opäť potvrdil, že patrí medzi špičku a jeho víťazstvo v roku 1978 nebola náhoda.“ Výrok rozhodcov znel - zadržane ďaleko. Lenže ďaleko za Lancasterom dobehol i tretí v cieli Limit.

Veľká pardubická 1978: Rozhodovalo sa medzi šamorínskym Lancasterom, vpredu, a kunovickým Continentalom.
Veľká pardubická 1978: Rozhodovalo sa medzi šamorínskym Lancasterom, vpredu, a kunovickým Continentalom.
Archív

Tragická smrť na dráhe

Štvrtý štart v roku 1981 bol pre Lancastera osudný. V šamorínskej stajni došlo k výrazným zmenám. Na pokyn riaditeľa Jozefa Košťála prešiel tréner Harry Petrlík starší k šamorínskym koňom do pražskej Veľkej Chuchle, kde vystriedal Miroslava Šustu. Aj tam sa okamžite zaradil medzi trénerskú elitu. Do Šamorína namiesto neho prišiel tréner Ivan Janatka. „Ten na Žitný ostrov zlanáril jazdca Jiřího Hurta, ktorému sľúbil, že bude vo Veľkej pardubickej jazdiť Lancastera. Deväťročný Lancaster bol v tom čase dosť opotrebovaný, už v predchádzajúcej sezóne nebol celkom fit, Petrlík chcel, aby išiel do dôchodku,“ pripomína Marián Šurda.

V roku 1981 Lancaster v sedle s Jiřím Hurtom absolvovali pred Veľkou iba jedny dostihy, v Pardubiciach, obsadili v nich tretie miesto. V 91. ročníku Veľkej pardubickej, v ktorej zažil toľko slávy, impozantne vyzerajúci šamorínsky ryšiak už na druhej prekážke utrpel zlomeninu sponkového kĺbu na pravej prednej nohe a museli ho usmrtiť. Lancastera sprevádzali problémy s kĺbikom na nohe prakticky už od príchodu do Šamorína. „Do Pardubíc sme prišli o niečo skôr, trénovali sme tam, ale už neskákal,“ opisoval nešťastnú udalosť Jiří Hurt. „A potom sa to stalo. Už na druhej prekážke. Pre mňa to bol hrozný zážitok, aj som to oplakal.“

Nezabudnuteľný

Známy český turfový publicista Petr Feldstein o Lancasterovi napísal, že to bol „jeden z najlepších a najsympatickejších koní, aké Veľká pardubická pozná“. Zo 48 štartov trinásť dostihov vyhral, päťkrát bol druhý a šesťkrát tretí. A to mu bilanciu kazia prvé tri roky na rovinách. Ak by sme počítali iba prekážkové dostihy - z 26 štartov bol desaťkrát prvý, päťkrát druhý a päťkrát tretí.

Lancaster vo Veľkej
Lancaster vo Veľkej
Plus 7 dní
Slovenskí víťazi
Slovenskí víťazi
Plus 7 dní

Bol to pán kôň

Najväčšie výsledky šamorínsky Lancaster dosiahol, keď v jeho sedle sedel rodák z českej Litomyšle JIŘÍ KASAL. Niekoľkonásobný prekážkový šampión dosiahol počas svojej kariéry asi 120 dostihových víťazstiev, z toho asi 95 na prekážkach. Keď Lancaster v roku 1981 nešťastne ukončil svoj život, on ležal dochrámaný v nemocnici z iných dostihov. Dnes 69-ročný bývalý jazdec žije v českých Netoliciach.

Spomeniete si, ako ste sa dostali prvý raz do Lancastrovho sedla?

„Na to sa nedá zabudnúť. Tréner Harry Petrlík starší mal problém nájsť pre Lancastra vhodný typ jazdca, tak ma oslovil. Bol som niekoľkokrát v Šamoríne, aby som sa s koňom zoznámil a zvykli sme si na seba. Keď som na ňom potom začal jazdiť v dostihoch, už to nebolo potrebné.“

Aký to bol kôň?

„Hneď sa mi zapáčil. Mal charakter, bol to kôň s obrovským srdcom, nebál sa skokov. Dokázal to hneď pri prvom štarte vo Veľkej, keď sme vyhrali. Pre mňa to bola veľká satisfakcia, lebo rok predtým sa po páde na taxise zabil môj kôň Úskok. Vážil som si, že mi pán Petrlík dal dôveru.“

Aký bol Harry Petrlík starší?

„Vynikajúci tréner a človek s ohromným prehľadom. Koňom rozumel ako málokto. Veľmi rád naňho spomínam. Jeho syn Alan trénuje kone v Česku, keď sa stretneme, vždy dôjde reč aj na jeho otca.“

Pri druhom štarte vo Veľkej vám vyčítali, že ste po páde na taxise príliš rýchlo stiahli stratu, čo koňa stálo priveľa síl, a skončili ste napokon až tretí.

„Na taxise sme spadli cez kone, ktoré padli pred nami. Sťahoval som potom potrebné metre na vedúce kone. Mal som také ordre od trénera Petrlíka - držať sa na špici.“

Pri treťom štarte ste s Lancastrom pred Veľkou absolvovali iba jedny preteky. Prečo?

„Jemu sa na nohe vytvoril taký krúžok, čo signalizovalo problém s chrupavkou, oslabené kĺby. Nesmel toľko pracovať. Druhé miesto vo Veľkej bol preto dobrý výsledok.“

Ako ste prežívali, keď Lancastra pri štvrtom štarte museli pre zlomeninu nohy usmrtiť?

„Ja som mal predtým v Pardubiciach ťažký úraz, spadol na mňa kôň, bol som v nemocnici. Neviem posúdiť, ako bol kôň pripravený u nového trénera Janatku. Už rok predtým ho tréner Petrlík šetril, lebo nebol v stopercentnom zdravotnom stave. Bolo mi smutno, keď sa to stalo. Lancaster si taký koniec nezaslúžil. Bol to pán kôň.“

Dosiahli ste veľa víťazstiev s mnohými koňmi. Je prvenstvo s Lancastrom to najcennejšie vo vašej kariére?

„Určite áno. Vtedy neboli také možnosti jazdiť v zahraničí, aké sú dnes. A vtedy to bola iná Veľká. Dnes sú prekážky polovičné, taxis je prakticky zasypaný. Je to už niečo iné.“

Máte víťazstvo s Lancastrom nahraté? Pozriete si to niekedy?

„Mám tie dostihy nahraté a videl som ich veľakrát, najmä keď príde nejaká návšteva, známi.“

Chodíte na Veľkú pardubickú?

„Mám už nejaké zdravotné problémy, veď budem mať sedemdesiatku. V súčasnosti najradšej sledujem Veľkú v televízii, tam vidím najviac, môžem si to aj viackrát pozrieť. Bol som, samozrejme, neraz ako divák aj priamo v Pardubiciach, ale tam človek z nijakého miesta na tribúne nemôže vidieť všetko. Zážitkom však je tá atmosféra, možnosť stretnúť sa a porozprávať s priateľmi od koní.“

A zájdete aj na Slovensko?

„Už nie. Ako jazdec som tam však rád chodieval, vyhral som tam hádam vo všetkých mestách, kde sa dostihy konali.“

VIDEO Plus 7 Dní