Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Diela rakúskeho expresionistického maliara Egona Schieleho sú vo viacerých svetových galériách. Za svoj krátky život zhotovil viac ako tri stovky olejomalieb a&nbsp;vyše tritisíc prác na papieri. Niekoľko jeho výtvorov zničili nacisti, keď ich Hitler vyhlásil za degenerované umenie. Ďalšie, ktoré zhabali Židom, zase predali do zahraničia. Mnohé zo Schieleho najkrajších obrazov s&nbsp;motívmi krajiny a&nbsp;mesta vznikali v&nbsp;Českom Krumlove, ale maľoval aj portréty, autoportréty a&nbsp;veľmi odvážne akty maloletých slečien. Modelku mu robila jeho sestra, milenka, manželka, chudobné dievčatá z&nbsp;juhočeského mesta a&nbsp;príležitostne mladé prostitútky z&nbsp;viedenských ulíc. Pre svoju „nehanebnú tvorbu“ stál pred súdom, väznili ho a&nbsp;v&nbsp;tých ťažkých chvíľach mu bola oporou jeho milovaná múza Wally Neuzil.

Egon Schiele prišiel na svet 12. júna 1890 v&nbsp;Tullne neďaleko Viedne. Vyrastal so svojimi sestrami Melanie a&nbsp;Gertrude, najstaršia Elvira zomrela už ako desaťročná v&nbsp;roku 1893. Otec, rodený Viedenčan, bol prednosta stanice, mama pochádzala z&nbsp;Českého Krumlova zo sedliackej a&nbsp;remeselníckej rodiny. Po otcovej smrti sa ho ujal strýko, ktorý sa musel zmieriť s&nbsp;tým, že po skončení gymnázia si namiesto štúdia na vysokej technickej škole zvolil v&nbsp;roku 1906 Akadémiu výtvarných umení vo Viedni. Talentovaný mladík nastúpil do všeobecnej maliarskej triedy konzervatívneho akademického maliara Christiana Griepenkerla. Už vtedy bol rebel a&nbsp;nenašiel so svojím profesorom spoločnú reč. Nakoniec školu opustil a&nbsp;založil skupinu nového umenia Neukunstgruppe. Jeho zanietenie pre umenie a&nbsp;tvorbu zaujali oslavovaného majstra viedenskej secesie Gustava Klimta. Sedemnásťročný Schiele videl vo vtedy štyridsaťpäťročnom výtvarníkovi svojho duchovného otca, ktorý mal veľký vplyv na jeho ranú tvorbu. Začal vystavovať a&nbsp;nadviazal kontakt so zberateľmi, s&nbsp;nakladateľmi aj architektmi Ottom Wagnerom a&nbsp;Josefom Hoffmannom, ústrednou postavou viedenskej umeleckej dielne Wiener Werkstätte. Vytvoril pre ňu napríklad známy portrét Poldi Lodzinsky, kde mu ako modelka stála 15-ročná dcéra krumlovského kočiša poľského pôvodu.

V&nbsp;roku 1911 stretol Schiele v&nbsp;Klimtovom ateliéri sedemnásťročnú dievčinu Walburgu Neuzilovú. Hoci sa hovorí, že veľký majster mu dal Wally, ako ju všetci volali, darom, mnohí tieto tvrdenia vyvracajú. Klimt vtedy nepracoval s&nbsp;veľmi mladými modelkami a&nbsp;nie je známa ani žiadna jeho práca, na ktorej by bola Wally stvárnená. Celkom inak je to v&nbsp;prípade Egona Schieleho. Stala sa jeho múzou aj milenkou. Narodila sa v&nbsp;obci Tattendorf v&nbsp;Dolnom Rakúsku a&nbsp;veľmi zavčasu si sama začala zarábať na živobytie, zväčša ako modelka umelcov. Mladý maliar si ju nasťahoval do svojho viedenského domu a&nbsp;v&nbsp;priebehu štyroch rokov zvečnil svoju lásku na najznámejších obrazoch, napríklad Wallin portrét či Wally v&nbsp;červenej blúzke. Dlho však vo Viedni spolu nezostali. Schieleho lákalo rodisko jeho mamy Český Krumlov, kde prvý obraz na tamojší motív – Budějovická brána v&nbsp;Krumlove – namaľoval ešte v&nbsp;roku 1906. Najprv tam chvíľu pobudol v&nbsp;lete 1910 so svojimi priateľmi a&nbsp;maliarmi Antonom Peschkom a&nbsp;Erwinom Osenom. Bol bez peňazí, zimu teda prečkal vo Viedni a&nbsp;nasledujúci rok sa so svojou družkou Wally nasťahoval do malého záhradného domčeka pri Vltave a&nbsp;naplno sa oddával svojej tvorivej práci. „Pre deti som pánboh maliar, pretože sa prechádzam po záhrade v&nbsp;tej svojej halene, kreslím deti aj staré ženy, zvraštené tváre, bláznov... Je to tu naozaj lepšie a&nbsp;najlepšie z&nbsp;toho je, že o&nbsp;sebe nemusím nič počúvať. Keď chcem maľovať skutočne veľké obrazy, mám od obce k&nbsp;dispozícii veľkú sálu,“ opísal pobyt v&nbsp;mestečku na brehu Vltavy. Dôležitú úlohu v&nbsp;Schieleho tvorbe zohrala zámocká veža. Pohľad z&nbsp;výšky ho fascinoval a&nbsp;premietol ho do mnohých obrazov. Rád navštevoval aj kaviareň Fink na rohu Latránu a&nbsp;Pivovarskej ulice. Traduje sa, že miestnych ľudí poburoval tým, že si na stôl vykladal nohy a&nbsp;na pivné tácky kreslil nemravné obrázky. Egon s&nbsp;Wally žili na vtedajšie pomery veľmi nekonvenčným spôsobom života. Pozornosť nepútala len ich „voľná láska“, ale aj Egonova tvorba. Okrem fascinujúcich krumlovských zátiší, uličiek a&nbsp;starých domov, kreslil akty dospievajúcich dievčat. Svoje mladučké modelky si vyberal medzi chudobnými obyvateľmi juhočeského mesta. Modelkou aktu bola aj jeho sestra Gerti. Nahé slečny v&nbsp;umelcovej záhrade pohoršovali okoloidúcich a&nbsp;dostával sa do čoraz väčšej nemilosti&nbsp;domácich.

Milenci opustili Krumlov v&nbsp;roku 1912 a&nbsp;usadili sa v&nbsp;Neulengbachu neďaleko Viedne. Užívali si vidiecku idylu aj blízkosť hlavného mesta s&nbsp;bohatým umeleckým životom. Schiele tam prezentoval svoje diela na rôznych výstavách a&nbsp;tešil sa z&nbsp;priazne mecenášov. Lenže aj tam bol prenasledovaný podobnými fámami ako v&nbsp;Juhočeskom kraji. Nepríjemnosti vyvrcholili jeho predvolaním na okresný súd 13. apríla 1912 – obvinili ho z&nbsp;únosu a&nbsp;zo zvedenia maloletej Tatjany von Mossigovej. V&nbsp;dome mu zhabali jeho „nemravné kresby“ a&nbsp;vzali ho do väzby. Koncom apríla ho previezli na krajský súd v&nbsp;Sankt Pöltene a&nbsp;siedmeho mája odsúdili na tri dni väzenia, ktoré už mal odpykané. Aj keď sa obvinenia ukázali ako neopodstatnené, už len diela, ktoré našli v&nbsp;jeho príbytku, vyvolali pobúrenie. Vyčítali mu, že svoje erotické umenie vystavoval na miestach prístupných deťom. Na konci pojednávania dokonca sudca jednu kresbu dievčenského aktu demonštratívne spálil. V&nbsp;dňoch, ktoré Schiele trávil za mrežami, mu bola Wally veľkou oporou. Priniesla mu veci na zhotovenie jeho slávnych trinástich väzenských kresieb, ktoré sú dnes v&nbsp;zbierke viedenskej Albertiny. Namaľoval aj pomaranč, ktorý mu dala, a&nbsp;na kresbu napísal: „Ten pomaranč bol jediné svetlo.“ V&nbsp;roku 1912 vytvoril svoj Autoportrét a&nbsp;Portrét Wally Neuzilovej, ktoré niektorí historici umenia nazývajú „maľovanými zásnubami“.

K&nbsp;sobášu však nedošlo. Blízky vzťah Wally Neuzilovej a&nbsp;Egona Schieleho trval do roku 1915. Niekoľko mesiacov predtým začal nekonvenčný výtvarník prejavovať záujem o&nbsp;dve dievčatá zo svojho susedstva&nbsp;– Edith a&nbsp;Adele Harmsové. Chcel sa oženiť, ale nie s&nbsp;Wally. Vzal si Edith, dievku s&nbsp;prísnym kláštorným vzdelaním. Chcel si však ponechať aj milenku, ktorá pri ňom stála v&nbsp;dobrom aj zlom. Na ich poslednom stretnutí vo viedenskej kaviarni jej navrhol, že s&nbsp;ňou každé leto strávi niekoľko týždňov. Ponuke na milostný trojuholník sa Wally otočila chrbtom. Sklamaná a&nbsp;nahnevaná odišla na front ako pomocná sestra. Slúžila v&nbsp;rôznych vojenských nemocniciach a&nbsp;posledné týždne strávila v&nbsp;Dalmácii, kde 25. decembra 1917 v&nbsp;Sinji zomrela na šarlach.

Egon krátko po svadbe nastúpil do rakúskej armády. Absolvoval základný výcvik a&nbsp;nasadili ho v&nbsp;blízkosti Viedne ako vojaka strážnej služby. Dokonca mal povolené tráviť voľný čas v&nbsp;ateliérovom byte vo Viedni. Keď ho v&nbsp;roku 1918 preložili do vojenského múzea, mohol sa umeleckej činnosti venovať ešte viac. Dlho však svoju bývalú milenku neprežil, ale predtým stratil ďalších blízkych ľudí. Najprv 6. februára 1918 naposledy vydýchol Gustav Klimt a&nbsp;Egon Schiele ho namaľoval na smrteľnej posteli. Prevzal za neho organizáciu marcovej 49. výstavy viedenskej secesie. Predstavil na nej 19 svojich olejomalieb a&nbsp;29 kresieb, ktoré zožali obrovský úspech. Schiele dostal nové zákazky na portrétovanie známych ľudí, takže si mohol prenajať druhý ateliér na prácu na veľkých formátoch. Na jeseň však jeho tehotná žena Edith ochorela na španielsku chrípku. Posledná kresba manželky s&nbsp;názvom Edith Schiele na smrteľnej posteli zachytáva jej vyčerpanie a&nbsp;utrpenie. Zomrela 28. októbra 1918 a&nbsp;len 28-ročný Egon Schiele pár dní po nej&nbsp;– 31.&nbsp;októbra.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/tragicky-pribeh-lasky-schieleho-jeho-milenky-ozenil-inou-vsetci-umreli-mladi" target="_blank">FOTO V GLÉRII</a>

Jeho obrazy vlastnia prestížne galérie na celom svete. Značná časť umenia priekopníka rakúskeho expresionizmu je umiestená v&nbsp;českokrumlovskom Egon Schiele Art Centre, ktoré vzniklo v&nbsp;roku 1993 v&nbsp;budove bývalého pivovaru a&nbsp;stalo sa rešpektovanou medzinárodnou kultúrnou&nbsp;inštitúciou.

Tragický príbeh lásky Schieleho a jeho milenky: Oženil sa s inou, všetci umreli mladí

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Tragický príbeh lásky Schieleho a jeho milenky: Oženil sa s inou, všetci umreli mladí

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Mimoriadny básnik, ktorý oslavoval ženy: Manželkami Jána Kostru boli známe spisovateľky

Sobášila na Farme, besedovala s väzňami. Vlastnými rukami pretvára dom a je ako z rozprávky!

Prst, lebka či jazyk: Príbehy relikvií v trnavských kostoloch vzbudzujú hrôzu

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás