<p>zahraničie, zahraničná politika, život v zahraničí, zaujímavosti zo zahraničia
dlhé roky sa venuje zahraničnej politike, začínala v denníku, pokračovala v elektronických médiách, pracovala ako spravodajkyňa Rádia Slovensko v Poľsku</p>

Zuzana Kohútková

Žartom o&nbsp;sebe vravievala, že je „talianska domáca sliepka“. Na na žiadnu cestu nevybrala bez balíčka špagiet. Soška Oscara nemala u&nbsp;nej doma žiadne zvláštne miesto, bola uloženú spolu s&nbsp;ostatnými „zvyčajnými“ pamiatkami. Hollywood nebol jej celým svetom, veľmi rada pomáhala druhým. Audrey Hepburnová skonala pred troma dekádami vo veku len 63 rokov.

Filmový priemysel ju označil za jednu z&nbsp;najčarovnejších herečiek, hoci ona samú seba považovala za nepeknú. Dlho ukrývala komplexy kvôli, podľa nej, veľkému nosu, veľkých úst i&nbsp;chodidiel. Myslela si, že sa kvôli tomu nikdy nevydá. Ale jej subtílny vzhľad, pri výške 170 centimetrov nikdy nevážila viac ako 50 kilogramov, úzke boky a&nbsp;ploché poprsie, nastavili na dlhé roky nový ideál krásy. Bola navyše skromná, ani popularita z&nbsp;nej neurobila „celebritu“ s&nbsp;maniermi. Kariéru zanechala na vrchole slávy, aby sa mohla venovať rodine a&nbsp;pomáhať tým, ktorí to potrebovali. Hovorila, že žije preto, aby sa rozdávala iným.

Nebála sa staroby, hrozila sa len toho, že bude ďaleko od svojich najbližších. Ten strach možno živila aj vojnová trauma, keď rané roky prežila v&nbsp;Nemcami okupovanom Holandsku a&nbsp;každý deň sa bála o&nbsp;svojich milovaných. Možno ten strach spôsobil aj rozchod rodičov, holandskej barónky a&nbsp;britského ľahkovážneho playboya. Otec opustil mamu, keď mala Audrey šesť rokov, preto neznášala lúčenia a vždy chcela mať veľa detí.

Narodila sa ako Audrey Kathleen Rustonová začiatkom mája 1929 v Bruseli. Jej matka sa počas II. svetovej vojny rozhodla zmeniť priezvisko, aby poprela britské korene, jej otec navyše pracoval pre Britskú úniu fašistov. Chodila do internátnej školy v&nbsp;Anglicku, vojnu však prežila v&nbsp;Holandsku. Spomínala, že vojnové utrpenie bolo obrovské, rodina nemala čo do úst, niekedy dokonca jedli cibuľky tulipánov, aby zaplnili prázdne žalúdky. Jej empatia pre bolesť iných sa prejavila už v&nbsp;mladosti, slúžila ako dobrovoľná zdravotná sestra a&nbsp;ošetrovala spojeneckých vojakov. Keďže študovala balet, dobrovoľne vystupovala a&nbsp;zapojila sa aj do protinacistického odboja.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/trauma-potratov-anemia-komplexy-krasna-audrey-hepburnova-jedla-cez-vojnu-cibulky-tulipanov" target="_blank" rel="noopener">FOTO jednej z najkrajších hollywoodskych herečiek v GALÉRII&gt;&gt;</a>

&nbsp;Po vojne dokončila štúdium baletu v Amsterdame i v Londýne, ale sen stať sa primabalerínou sa jej nesplnil. Zdravotné ťažkosti, ale aj to, že bola pomerne vysoká, jej to znemožnili. Preorientovala sa na herectvo. Prvou veľkou úlohou bola Gigi v roku 1951 na Broadwayi, príbeh bol sfilmovaný o sedem rokov neskôr. Z Audrey sa stávala hviezda, ktorá sa naplno rozžiarila po tom, čo získala Oscara za úlohu princeznej Anny vo filme Prázdniny v Ríme v roku 1953. Lenže viac než po úspechoch túžila po rodinnom šťastí.

Milostný život slávnej herečky bol komplikovaný a&nbsp;turbulentný. Svadbu s&nbsp;britským podnikateľom Jamesom Hansonom v&nbsp;roku 1952 zrušila, keďže si uvedomila, že ich kariéra bude len rozdeľovať. Keď nakrúcala film Sabrina, začala si s&nbsp;hereckým kolegom Williamom Holdenom, ktorý bol však ženatý. Navyše zistila, že jej nebude môcť dať dieťa, po ktorom tak veľmi túžila, keďže v&nbsp;mladosti podstúpil vasektómiu. O&nbsp;dva roky neskôr si po krátkej známosti vzala amerického herca Mela Ferrera, stala sa jeho štvrtou manželkou.

Po dvoch potratoch v&nbsp;roku 1960 priviedla na svet vytúženého prvého syna Seana, lenže jeho narodením sa jej vzťah s&nbsp;mužom začal zhoršovať. Ferrer sa začal cítiť odsunutý na druhú koľaj, navyše, prestalo sa mu dariť aj v&nbsp;hereckej kariére. Skúšal to teda za kamerou. Audrey, aby profesionálne pomohla manželovi, zahrala v&nbsp;ním režírovanej romantickej komédii Zelené kráľovstvo. Žiaľ, spomedzi jej úchvatných úloh práve táto nevyšla, film bol umeleckým i&nbsp;komerčným fiaskom. Bolo jasné, že vo vtedajšom svete, v&nbsp;ktorom boli automaticky úspešnejší muži, Ferrer takúto potupu nemohol zniesť. Manželstvo sa rozpadlo po štrnástich rokoch.

Herečka sa druhý raz postavila pred oltár s&nbsp;talianskym psychiatrom Andreom Dottim, ani tento vzťah však nevydržal. Herečka podľa všetkého nebola ochotná tolerovať manželove nevery. Tí, čo ju poznali, tvrdili, že si mužov vyberala podľa vzoru svojho ľahkomyseľného otca. Našťastie jej druhý manželský zväzok dal aj druhého syna Lucu. „Mama bola veľmi otvorená, všetci vedeli, kde býva, čo má rada. Nechodila na večierky, nerobila škandály. Jej najväčšou hodnotou v&nbsp;živote bola rodina,“ povedal v&nbsp;istom interview Luca Dotti.

Najväčšou traumou boli pre Audrey potraty. Jej krehká telesná schránka, ktorú navyše poškodili vojnové útrapy, jej nedovoľovala donosiť veľa detí, aj tých dvoch synov považovala za zázrak! „Nemohla si splniť sen o&nbsp;veľkej rodine, zdravotné problémy jej znemožnili aj tanečnú kariéru. Mala anémiu, ktorej sprievodným javom boli kruhy pod očami, jeden z&nbsp;jej mnohých komplexov,“ povedal jej mladší syn. „Po narodení Seana, môjho staršieho brata, potratila dvakrát. Raz mi povedala, že to bolo to najhoršie, čo v&nbsp;živote prežila. Bolo to horšie, než rozvod jej rodičov, horšie, než jej prvý rozvod,“ spomínal Luca Dotti.

Slávna mama musela veľa obetovať, aby druhé dieťa donosila. Lekári jej nakázali deväťmesačný pokoj na lôžku, kvôli zdraviu dieťaťa to bola ochotná podstúpiť. S&nbsp;manželom si teda dopriala nútené prázdniny v&nbsp;ich letnom dome vo Švajčiarsku. Lenže onedlho sa z&nbsp;La Paisible, miesta pokoja, stalo pre jej muža La Panible, miestom múk. Na rozdiel od Audrey doktor Dotti nemal rád ani pokoj, ani prácu v&nbsp;záhrade. Pre herečku zas bola záhrada najväčšou pasiou a&nbsp;symbolom bezpečia.

Nezabúdala, ako počas vojny musela jesť cibuľky tulipánov. Strach z&nbsp;nedostatku jedla u&nbsp;nej pretrvával a&nbsp;záhrada znamenala pre ňu potravu, možnosť prežiť. Priznala si tiež, že výchova detí je pre ňu viac než úspešná kariéra a&nbsp;oboje sa na sto percent robiť nedá. Prednosť dala rodine, keďže v&nbsp;tých časoch bol život filmovej hviezdy komplikovanejší, propagácia filmov si vyžadovala veľa cestovania po celom svete a&nbsp;transport nebol vtedy taký pohodlný, ako dnes. Plavba loďou si vyžadovala týždne a&nbsp;Audrey nebola ochotná obetovať toľko času na úkor detí „Nikdy som nepatrila do Hollywoodu ani do iného podobného sveta,“ hovorievala. &nbsp;

Rozvod s&nbsp;druhým, o&nbsp;desať rokov mladším manželom bol pre mnohých šok, keďže sa nikdy nehádali. Lenže doktor Dotti sa chcel zabávať a&nbsp;mal aj slabosť pre nežné pohlavie, Audrey bola zasa domácky založená. K&nbsp;tomu všetkému sa pridružili jeho nevery. Hoci sa veľmi milovali, na to, iba láska vzťah nezachránila.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/trauma-potratov-anemia-komplexy-krasna-audrey-hepburnova-jedla-cez-vojnu-cibulky-tulipanov" target="_blank" rel="noopener">Trpela komplexami, lebo vraj mala veľký nos. Aký je váš názor? FOTO v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Audrery Hepburnová sa z filmového sveta stiahla, ale svoju slávu i charizmu využívala pre dobro iných. V roku 1988 sa stala špeciálnou veľvyslankyňou Detského fondu OSN UNICEF, v nasledujúcom roku ju vymenovali za veľvyslankyňu dobrej vôle. Ocenil ju aj americký prezident George Bush, keď jej v roku 1992 za hereckú kariéru a dobročinné aktivity udelil Prezidentskú medailu slobody, najvyššie civilné vyznamenanie v USA. V sídle UNICEF je dokonca aj jej socha. V posledných trinástich rokoch svojho života našla šťastie po boku holandského herca Roberta Woldersa, ktorý bol od nej o sedem rokov mladší a s ktorým zotrvala až do januára 1993, kedy prehrala boj s rakovinou Robert ju prežil o celé štvrťstoročie.