Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Azda aj vďaka francúzskej krvi, ktorá Jackovi Kerouacovi kolovala v&nbsp;žilách, si zachoval zvláštnu citlivosť a&nbsp;podmanivý šarm. Plachého tuláka lákal zen-budhizmus aj samota, ale jeho kultový román Na ceste je plný priateľstiev a&nbsp;dobrodružstva. Aj taký bol - potreboval inšpirácie, rušný život, slobodu a písanie. Bítnici pohŕdali konzumnou malomeštiackou spoločnosťou s jej povrchnými hodnotami.

Hľadali zážitky, Boha, meditovali, cestovali, fajčili marihuanu. Chceli život naozaj prežiť, nie odžiť. Stali sa modlami revoltujúcej mládeže päťdesiatych rokov minulého storočia, neskôr aj ich detí, ktorým sa román Na ceste dostal do rúk. „Snažím sa zúfalo zachrániť svet pred temnotou,“ tvrdil americký spisovateľ a básnik, ikona bítanickej generácie.

Život kultového spisovateľa sa začal písať pred 95 rokmi 12. marca 1922 v mestečku Lowell v americkom štáte Massachusetts. Vždy bol hrdý na svoje francúzsko-kanadské korene. Jack Kerouac sa narodil ako tretie, najmladšie, dieťa Lea a Gabrielle Kerouacovcov. Doma sa zhovárali kanadskou francúzštinou, až v škole sa chlapec, celým menom Jean-Louis Lebris de Kerouac, naučil po anglicky. Nikdy však s týmto jazykom celkom nezrástol. Doma ho prezývali Ti Jean - Malý Ján. Túto milú prezývku používal celý život, najmä v bohatej korešpondencii s priateľmi.

Napriek tragédii, ktorá jeho rodinu postihla v podobe smrti Jackovho deväťročného brata Gerarda, mal šťastné detstvo a rád sa doň v spomienkach vracal. Aj keď mama o ňom neraz vyhlásila, že bol často nezodpovedný a nevyspytateľný. Lenže kto by sa jej slovám čudoval? Už ako osemročný sa s kamarátmi vytratili z domu a našli ich až na druhý deň - hladných a premrznutých.

Túžba túlať sa a utekať ho sprevádzala celý život. Unikal pred svetom, pred sebou, do sveta... Ako jedenásťročný už písal prvé detské romány, neskôr prispieval do školských novín a literárnych časopisov. Jack nebol len literát. Počas dospievania sa z neho stala športová hviezda, vynikal v atletike, ale najmä v americkom futbale.

Aj vďaka športovému štipendiu sa rozhodol pre štúdium na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Dlho sa tam neohrial. Ocitol sa v neznámom a cudzom prostredí, s ktorým sa ťažko zžíval. Pribudlo mu príliš veľa povinností, ku ktorým sa pridali nezhody s futbalovým trénerom. Škole dal na nejaký čas zbohom a podľahol iným lákadlám.Najprv slúžil v obchodnom loďstve ako pomocník v kuchyni, dokonca sa pohrával s myšlienkou, že vstúpi do vojnového loďstva. Lenže výcvik v Newporte nedopadol dobre.

Mal problémy s námorníckou disciplínou a po psychiatrickom vyšetrení, z ktorého vzišiel ako paranoidný schizofrenik, ho z vojska prepustili. More ho však fascinovalo a svoje pocity ukladal na papier. „Wesley sedel v driemotách a zmocnilo sa ho vzrušené očakávanie. O niekoľko dní späť na loď, ospanlivé bubnovanie lodnej skrutky čeriacej vodu, upokojujúce nadnášanie a klesanie lode, more rozprestierajúce sa všade naokolo až k obzoru, výdatný čistý špľachot provy rozrážajúcej vodu… Dlhé hodiny záhaľky v slnku na palube, pozorovanie hry mračien, uchvátenie sýtym vlhkým vetríkom.

Jednoduchý život!“ opisuje v knihe More je môj brat pocity hlavného hrdinu Wesleyho Martina, svoje alter ego. V roku 1944 sa vrátil do New Yorku, kde stretol Edie Parkerovú, študentku z Barnard College, s ktorou sa v tom istom roku oženil. Manželstvo trvalo len dva mesiace. O šesť rokov stála po jeho boku ďalšia oficiálna žena, servírka Joan Havertyová. Boli zosobášení len šesť mesiacov, oveľa dlhšie trvali ťahanice o určenie otcovstva malej Janet. Poslednou manželkou sa stala Stella Sampasová. Bola od neho o štyri roky staršia a prežila ho o 21 rokov.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/tulanie-sex-drogy-chcel-zachranit-svet-pred-temnotou-sam-nej-padol-upil-smrti">FOTO citlivého búrliváka v GALÉRII</a>

V roku 1944 sa zoznámil s Williamom Burroughsom a s Allenom Ginsbergom, u ktorého chvíľu býval. O dva roky mu vstúpil do života divoký nespútaný Neal Cassady, Kerouacov hipsterský hrdina, ktorý sa neskôr stal predlohou literárnej postavy Deana Moriartyho v jeho najznámejšej knihe Na ceste. Stretnutie talentovaných spisovateľov a dobrodruhov položilo základy takzvanej beat generation. Bítnici žili spoločensky, ale odmietali sa riadiť nalinajkovanými pravidlami a cieľmi.

„Dnes počúvame zo všetkých strán o ‚tvorivom vklade do spoločnosti‘ a nikto sa neodváži prespať daždivý deň, nikto sa neodváži čo len pripustiť myšlienku, že by o niečo mohol prísť,“ píše Kerouac v románe Duluozova márnivosť. Napriek tomu, že pochádzali zo slušných a zabezpečených rodín, posmievali sa bohatstvu, pachteniu za kariérou či usporiadanému rodinnému, ale hlavne povrchnému životu.

Vychutnávali si každý deň, džez, sexuálne dobrodružstvá a slobodu. „Jediní ľudia, o ktorých mi ide, sú blázni, tí, čo bláznivo žijú, bláznivo sa rozprávajú, tí, čo bláznivo túžia po spáse, ktorí túžia súčasne po všetkom, ľudia, čo nikdy nezívajú a nevedú otrepané reči, ale žiaria, žiaria, žiaria ako ohňostroj,“ opísal Jack Kerouac svoje pocity.

Kerouac napriek svojmu búrlivému životu a trom manželstvám zostal do smrti veriacim katolíkom. Vieru do neho zasiala matka, s ktorou mal do konca života veľmi dojímavý a hlboký vzťah. Boha však hľadal a chápal po svojom. V roku 1954 objavil budhizmus a usilovne študoval budhistické texty. Nachádzal v nich útechu aj pokoj, ktorý raz za čas potrebovala introvertná a samotárska časť jeho komplikovanej povahy.

Často sa utiekal do samoty, aby hľadal Boha a spásu, ale po pár týždňoch sa zase odchádzal liečiť zo samoty za priateľmi. „A moje telo je také hrubé a požívačné, že nie som schopný preniknúť do duší iných ľudí, ktoré sú rovnako uväznené v trasúcom sa slabom tele, a tým menej viem pochopiť, ako sa účinne obrátiť k Bohu,“ priznáva v Duluozovej márnivosti. Inšpirovaný zenbudhizmom napísal román Dharmovi tuláci či Satori v Paríži.

Práve s Nealom Cassadym podnikol množstvo dobrodružstiev a potuliek po Amerike. Stopom, autom, autobusom, ako sa len dalo. Po otcovej smrti v roku 1946 začal pracovať na autobiografickom románe Mestečko a veľkomesto, ktorý vyšiel v roku 1950. Striedal bydliská i zamestnania. Býval u mamy, u sestry, u priateľov, najmä u Neala Cassadyho v San Franciscu.

Písanie tvorilo základ jeho života. Vrcholom jeho tvorby a bibliou bítnickej tvorby sa stal román Na ceste, ktorý vyšiel v roku 1957. Rozšírila sa legenda, že ho napísal za tri týždne na jeden zrolovaný kus papiera. Chrlil myšlienku za myšlienkou a toto spontánne písanie plné osobných dojmov, autentických, nevyumelkovaných zážitkov a autobiografických zápiskov zožalo veľký úspech. Hoci sa neskôr ukázalo, že román niekoľkokrát prerábal.

Hlavným hrdinom je bezohľadný nedbalý a pôžitkársky Dean Moriarty, čerstvo prepustený z väzenia. V New Yorku stretáva mladého intelektuála a spisovateľa Sala Paradisa, ktorý zosobňuje samotného Jacka Kerouaca. Sal s Deanom sa vydali na trojročnú cestu po Amerike, ale v románe vystupujú aj spisovatelia Allen Ginsberg ako Carlo Max i William Burroughs ako Bull Lee.

Kniha Na ceste Kerouaca preslávila. To však nebol jeho sen. Získal síce peniaze a veľa mladých nasledovníkov, ale ešte viac sa naštrbil pokoj jeho duše. Nie, nemal stále zbalený batoh a nestál pri ceste so zdvihnutým palcom. Čoraz viac vyhľadával samotu. Napísal viac ako desiatku románov, ale v šesťdesiatych rokoch už strácal záujem. Oveľa viac času trávil s alkoholom, s ktorým sa kamarátil už dlhšie.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/tulanie-sex-drogy-chcel-zachranit-svet-pred-temnotou-sam-nej-padol-upil-smrti">FOTO V GALÉRII</a>

Zomrela mu sestra, matka utrpela infarkt a vo februári 1968 sa na druhý svet pobral jeho 41-ročný priateľ Neal Cassady. V roku 1968 sa opitý Kerouac objavil poslednýkrát v televízii. Zomrel 21. októbra 1969 ako 47-ročný v St. Petersburgu na Floride. Príčina? Pri písaní a popíjaní whisky ho začal bolieť žalúdok a vracal krv. Zomrel v nemocnici na vnútorné krvácanie spôsobené poškodenou pečeňou.