Roman Laml

Nezištná záchrana ľudských životov, nechutný obchod s&nbsp;deťmi alebo snaha zachovať si dobré meno? Aj takéto vyhranené názory dodnes sprevádzajú akciu, v&nbsp;rámci ktorej Spojené štáty na sklonku vietnamskej vojny v&nbsp;roku 1975 evakuovali tisíce ľudí obávajúcich sa represálií severovietnamských súdruhov. Dôvody strachu boli rozličné - niektorí pracovali s&nbsp;Američanmi, ďalší otvorene vystupovali v&nbsp;prospech juhovietnamského režimu alebo jednoducho odmietali komunizmus. Z&nbsp;viacerých leteckých evakuačných operácií najväčšie kontroverzie vyvolala tá s&nbsp;názvom Babylift - z&nbsp;Vietnamu vtedy previezli do Spojených štátov asi tritisíc detí.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/unos-zachrana-usa-odviezli-vietnamu-tisice-deti-potom-zacali-neprijemne-sudne-spory">Vojna plná kontroverzií. FOTO v GALÉRII&gt;&gt;</a>

V&nbsp;apríli 1975 sa juhovietnamská vláda začala rúcať a&nbsp;komunistické sily sa približovali k&nbsp;hlavnému mestu Saigon - dnešné Hočiminovo Mesto. Ich konečné víťazstvo bolo len otázkou času. Veľké množstvo utečencov sa rôznymi spôsobmi usilovalo opustiť krajinu. Pomohli aj Spojené štáty. Americké letectvo zorganizovalo niekoľko prepravných operácií - New Life, Frequent Wind alebo New Arrivals a&nbsp;z&nbsp;Vietnamu touto cestou odišlo približne 50-tisíc ľudí. No a&nbsp;potom tu bola operácia Babylift zameraná na deti.

V&nbsp;Saigone pôsobili početné sirotince,&nbsp;mnohé z&nbsp;nich prevádzkovali rôzne kresťanské spoločenstvá, ale aj americké a&nbsp;západné adopčné agentúry. Deti sa do nich dostávali rôznymi spôsobmi. Niektoré boli siroty a&nbsp;nemali nikoho, kto by sa o&nbsp;ne staral. Nachádzali ich opustené na tržniciach, na schodoch pred významnými budovami, v&nbsp;parkoch. Mnohé vietnamské rodiny však chápali sirotince aj ako útočisko pre svoje ratolesti vo vojnových časoch. Domnievali sa, že potomkov priviedli do dočasných domovov na prechodné obdobie a&nbsp;po upokojení situácie si ich zoberú späť. Špecifickým prípadom boli deti splodené americkými vojakmi. Vietnamské rodiny a&nbsp;matky ich umiestnili do sirotincov, lebo sa obávali, že ich životy poznamenajú predsudky okolia. S&nbsp;nápadom na letecký odvoz opustených detí prišiel americký veľvyslanec v&nbsp;Saigone Graham Martin spolu s&nbsp;prezidentom leteckej spoločnosti World Airways Edom Dalyom. Na evakuáciu vyčlenil prezident Ford dva milióny dolárov a&nbsp;presun pomohli financovať aj súkromné ​​adopčné agentúry. Evakuované mali byť len osirotené deti. Na presun sa používali stroje vzdušných síl USA, ako aj komerčné zmluvné lietadlá. Začiatok Babyliftu oznámil prezident Ford 3. apríla na tlačovej konferencii v&nbsp;San Diegu v&nbsp;Kalifornii. Operácia trvala od 3. apríla do 6. mája 1975 a&nbsp;zahŕňala 24 vojenských letov, ako aj množstvo letov lietadlami prenajatými súkromnými charitatívnymi organizáciami. Celkové údaje sú nejednoznačné. Podľa najrelevantnejších čísel do Spojených štátov odletelo 2&nbsp;700 až 3&nbsp;000 detí a&nbsp;približne 1&nbsp;300 dopravili do Kanady, Francúzska či&nbsp;Austrálie.

Operácia sa začala tragédiou. Vojenské transportné lietadlo Lockheed C-5 Galaxy naložilo 4. apríla v&nbsp;Saigone viac ako 300 cestujúcich, z&nbsp;ktorých bolo okolo 230 malých pasažierov. Cieľom letu boli Filipíny, ale krátko po štarte sa v&nbsp;dôsledku zlyhania zámkov otvorili dvere zadnej nakladacej rampy a&nbsp;došlo k&nbsp;explozívnej dekompresii. Pilotovi sa podarilo núdzovo pristáť na ryžových poliach, ale zahynulo 138 ľudí vrátane 78 detí. Ako zázrakom prežila viac ako polovica cestujúcich. Keď prvý evakuačný let s&nbsp;malými Vietnamcami dorazil do Spojených štátov, dostalo sa im veľkej mediálnej pozornosti. Prezident Ford ich osobne privítal na vojenskej leteckej základni Presidio v&nbsp;San Franciscu a&nbsp;nechal sa fotografovať, ako sa spolu s&nbsp;manželkou hrali s bábätkami. Angažoval sa aj majiteľ Playboya Hugh Hefner, ktorý previezol 41 detí zo San Francisca do New Yorku vo svojom súkromnom lietadle Big Bunny a&nbsp;zo stroja ich vyniesli v&nbsp;náručí Hefnerovi zajačikovia. Časť americkej populácie Babylift ocenila, pomoc bezbranným Vietnamcom označovala za povinnosť. Operáciu pozitívne vnímali najmä humanitárni pracovníci v&nbsp;Južnom Vietname, ktorí mali priamu skúsenosť s&nbsp;tragickou vojnovou realitou. Napríklad mníška Susan McDonaldová sa od roku 1973 starala o&nbsp;100 detí v&nbsp;saigonskom sirotinci. Keď sa severovietnamské jednotky približovali k&nbsp;mestu, životné podmienky sa zhoršili. Jedla bolo veľmi málo a&nbsp;deti niekedy dostávali len vodu z&nbsp;vyvarenej ryže. Benzín bol taký drahý, že ho McDonaldová kupovala po litroch. Sirotinec bol závislý od dodávok zo zámoria, a&nbsp;keď tie - vrátane jedla - už neboli k&nbsp;dispozícii, životy malých obyvateľov zariadenia boli ohrozené. Mníška hľadala možnosti premiestnenia detí do bezpečia a&nbsp;ponuku zapojiť sa do operácie Babylift vďačne prijala. Spolu s&nbsp;ňou odletelo do bezpečia 200 vietnamských drobcov. Bábätká boli umiestnené v&nbsp;malých kartónových škatuliach vystlaných dekami a&nbsp;po pristátí v&nbsp;americkom Seattli ich čakal nový život.

Nadšenie z&nbsp;prijatia vojnových sirôt netrvalo dlho. Objavili sa napríklad otázky o&nbsp;dôvodoch evakuácie. Či sa Amerika skutočne zaujímala o&nbsp;osud detí, alebo sa hlavne usilovala o&nbsp;vyslanie aspoň akého-takého pozitívneho obrazu v&nbsp;čase hroznej a&nbsp;potupnej vojny. Začali sa objavovať kritické hlasy, od psychológov cez novinárov až po verejnosť, ktoré sa pýtali, či evakuácia naozaj bola v&nbsp;záujme detí. Ako postupne vychádzali najavo detaily operácie, pochybnosti sa dodatočne prehlbovali. Kolabujúca vláda Južného Vietnamu síce neochotne povolila evakuáciu, ale len pod podmienkou, že pôjde o&nbsp;siroty v&nbsp;procese adopcie. Do lietadiel sa však dostal veľký počet malých Vietnamcov, ktorí kritériá zďaleka nespĺňali. Problémom bolo aj to, že v&nbsp;juhovýchodnej Ázii chápu adopciu trochu inak ako na Západe. Viacerí rodičia neskôr svojich potomkov vystopovali a&nbsp;požadovali ich vrátenie. „Ste uväznení v&nbsp;horiacom dome. Aby ste zachránili životy svojich detí, vyhodíte ich z&nbsp;okna ľuďom na ulici, aby ich chytili. Ale napokon sa aj vy zachránite. Vyberiete sa po svoje ratolesti a prejaviť vďaku záchrancom. Oni vám však povedia, že to už sú ich deti a&nbsp;nedajú vám ich späť,“ obrazne sa vyjadrila jedna z&nbsp;nešťastných matiek, ktorá bojovala za navrátenie syna.

Na povrch vyšli aj veľké nedostatky v&nbsp;evidencii evakuovaných. Napríklad austrálske úrady neskôr uviedli, že počas cesty na najjužnejší kontinent mnohým deťom odstránili identifikačné štítky. Bolo preto mimoriadne zložité určiť, ktoré patrí do ktorej rodiny. V&nbsp;Spojených štátoch sa konalo množstvo súdnych procesov s&nbsp;rozdielnymi výsledkami. Niektoré ratolesti sa vrátili k&nbsp;biologickým rodičom, niektoré zostali s&nbsp;adoptívnymi. Vietnamské rodiny neuspeli s&nbsp;hromadnou žalobou. Tvrdili, že Spojené štáty majú povinnosť vrátiť do Vietnamu všetky deti, ktoré neboli siroty. Súd však dospel k&nbsp;názoru, že prípady treba posudzovať individuálne. Ďalšie inštancie rozhodli o&nbsp;zapečatení záznamov o&nbsp;adopcii. Americkí aktivisti dostali zákaz vyhľadávať adoptovaných Vietnamcov a&nbsp;kontaktovať ich rodiny. Podľa niektorých zdrojov sa do ázijskej krajiny napokon vrátilo dvanásť detí, aj to až po dlhých rokoch súdnych sporov.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/unos-zachrana-usa-odviezli-vietnamu-tisice-deti-potom-zacali-neprijemne-sudne-spory">Mnohé deti prišli na svet vďaka vietnamským centrám prostitúcie pre amerických vojakov. FOTO v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Ak chceme komplexne posúdiť problém, musíme sa pozrieť aj na názory a&nbsp;osudy samotných detí. Väčšina z&nbsp;nich je vďačná za možnosť žiť v&nbsp;USA. Operáciu Babylift môžeme z&nbsp;tohto pohľadu považovať za úspešnú humanitárnu akciu. Mnohé z&nbsp;nich chcú vedieť viac o&nbsp;svojich biologických rodinách a&nbsp;pátrajú po svojej minulosti. Sú však výnimky s&nbsp;omnoho kritickejším postojom. „Táto operácia bola výrazom amerického paternalizmu, presvedčenia, že Američania vedia, čo je najlepšie pre všetkých - ich hodnoty, ich život a&nbsp;ich náboženstvo. Adoptované deti si však často uvedomovali rasovú odlišnosť, nejasný pôvod a&nbsp;mali problém s&nbsp;hľadaním vlastnej identity,“ uviedol syn vietnamskej matky a&nbsp;amerického vojaka Kevin Minh Allen, ktorý prišiel do USA v&nbsp;rámci Babyliftu. Zároveň kladie otázku: „Kto z&nbsp;nás vlastne urobil siroty? Aby sme získali druhých rodičov, museli sme stratiť prvých.“ Celá operácia ukazuje, aké komplikované dokáže byť pomáhanie ľuďom v&nbsp;núdzi. Je príkladom tenkej čiary medzi humanizmom, účelovosťou a&nbsp;biznisom. Deti dostali domovy v&nbsp;novej krajine a&nbsp;kultúre, v&nbsp;stabilite a&nbsp;bezpečí. Na procese sa však podieľali aj komerčné adopčné agentúry, pre ktoré v&nbsp;prvom rade išlo o&nbsp;obchodnú činnosť. Adoptívni rodičia mali spravidla tie najlepšie úmysly, napriek tomu čelili obvineniam, že sú únoscovia. Babylift môže slúžiť ako poučenie, že akékoľvek kroky podniknuté v&nbsp;najlepšej viere na zmiernenie utrpenia môžu mať aj nepríjemné dôsledky.

Únos či záchrana? USA odviezli z Vietnamu tisíce detí, potom sa začali nepríjemné súdne spory

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás

Únos či záchrana? USA odviezli z Vietnamu tisíce detí, potom sa začali nepríjemné súdne spory

Súvisiace články

Roky sme sa mýlili. Nové tajomstvo legendárnej Mony Lisy

Kierkegaard: Najprv si získal srdce mladej ženy, potom zrušil zasnúbenie. Skoro zošalela

Posadnutý Dalí: Mal zvláštnu záľubu vo výkaloch a toleroval manželke milencov

Odsúdil homofóbiu: Bol jeden z prvých, kto spieval o vzťahu dvoch mužov bez výsmechu

Záhadná smrť diktátora: Stalinov skon vyvoláva otázniky, detaily spochybňujú oficiálnu verziu

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás