O diele a záujmoch Leonarda da Vinci vieme naozaj veľa, ale čo vieme o ňom samom, o jeho vášňach, prípadne milostných vzťahoch? Po Leonardovi sa zachovalo mnoho listov, kresieb, náčrtov, poznámok, ale žiaden denník. Preto historici dodnes špekulujú o jeho súk­romnom živote, povahe či vegetariánstve.

Leonardo da Vinci bol archetyp renesančného človeka, univerzálny génius. Preslávili ho maľby ako Posledná večera či Mona Lisa, známy je aj ako tvorca mnohých vynálezov, ktoré predvídali modernú technológiu.

Narodil sa v&nbsp;obci Vinci v&nbsp;Tos­kánsku v&nbsp;roku 1452 neďaleko mesta Empoli. Bol nemanželským synom Piera da Vinci, mladého právnika, a&nbsp;Cateriny, sedliackeho dievčaťa. Vyrastal u&nbsp;svojej mamy vo Vinci. Keď mal 15 rokov, otec ho poslal študovať umenie do Florencie. Ako mladík sa stal učňom maliara Andreu del Verrocchio, neskôr sa vybral na vlastnú maliarsku dráhu v tom istom meste.

Leonarda opisujú jeho skorí životopisci ako človeka s&nbsp;veľkým osobným čarom, vľúdneho a&nbsp;štedrého. Veľmi dobre vychádzal so svojím okolím. Maliarova povaha bola vraj taká neodolateľná, že vzbudzoval v&nbsp;každom človeku, ktorý ho poznal, sympatie. Výnimočný spoločník dokázal očariť svojím vtipom a&nbsp;umom aj významné osobnosti, napríklad Ludovica Sforzu, milánskeho vojvodu.

Keď maľoval Poslednú večeru, Leonardo v&nbsp;poznámkach napísal viaceré zaujímavé myšlienky. Napríklad: „Víno je dobré, ale voda je vhodnejšia na stole.“ Zároveň varoval pred okázalosťou a&nbsp;naháňaním za materiálnymi vecami. „Malé miestnosti alebo obydlia upriamia myseľ na správnu cestu, veľké spôsobujú, že z&nbsp;nej zblúdi. Ak chceš hojnosť peňazí, dopadneš, že si ich neužiješ,“ tvrdil. Napísal tiež: „Kto si praje zbohatnúť za deň, do roka skončí na šibenici.“

Ďalšou záhadou je maliarova sexuálna orientácia. V&nbsp;apríli 1476 Leonarda vo Florencii obvinili zo sodomie na základe anonymného udania úradom. V&nbsp;tom čase 24-ročný génius bol údajne jedným zo štyroch mužov, ktorí mali sex so 17-ročným Jacopom Saltarellim. Ako vyplýva z&nbsp;udania, ten s&nbsp;pohlavným stykom súhlasil a&nbsp;zjavne podobným spôsobom uspokojoval desiatky ľudí. Udavač však menoval len štvoricu: Leonarda da Vinci, vtedy pracujúceho v&nbsp;dielni Andreu del Verrocchio, zlatníka Bartholomea di Pasquino, krajčíra Baccina a&nbsp;člena prominentnej florentskej rodiny Leonarda Tornabuoniho.

Po dvoch mesiacoch v&nbsp;dôsledku nedostatku dôkazov úrady zbavili skupinku obvinení.

Hoci homosexuálny pomer bol porušením zákona, v&nbsp;renesančnej Florencii bolo u&nbsp;mladých mužov bežné mať sex s&nbsp;osobou rovnakého pohlavia. Vo svojej knihe Zakázané priateľstvá (Forbidden Friendships) historik Michael Rocke píše, že v&nbsp;druhej polovici 15. storočia väčšina florentských mužov figurovala v&nbsp;policajných zoznamoch ako podozrivá zo sodomie.

Tento údaj sa zdá dnes udivujúci, ale odráža sexuálne normy v&nbsp;tomto historickom období. Vynucovanie práva bolo relatívne mierne. Iba približne dvadsať percent obvinených zo sodomie súdy uznali za vinných, navyše tresty neboli vysoké. Je pravda, že existovalo isté nepriateľstvo cirkvi voči homosexualite. Napríklad vplyvný dominikánsky mních Girolamo Savonarola vo svojich kázňach pravidelne brojil proti láske medzi osobami rovnakého pohlavia.

Popri nepriateľstve voči takýmto vzťahom však panoval v&nbsp;liberálnej Florencii aj istý stupeň súhlasu. Zoznam renesančných postáv, ktoré mali sexuálny alebo romantický vzťah k&nbsp;osobe rovnakého pohlavia, je dlhý a&nbsp;ocitli sa na ňom aj veľmi známe mená ako Michelangelo a&nbsp;Machiavelli. Prvý menovaný napísal milostné básne mladému šľachticovi Tommasovi Cavalierimu, zatiaľ čo druhý si údajne prenajímal mladého chlapca na sexuálne služby.

Čo sa týka Leonarda da Vinci, dokument z&nbsp;roku 1476 je ojedinelým dôkazom týkajúcim sa jeho sexuality. Niektorí dokonca pokladajú toto tvrdenie za špekulatívne či až zlomyseľné. Historici sa nevedia zhodnúť, či mal slávny umelec vzťah s&nbsp;mužmi alebo sa rozhodol žiť v&nbsp;sexuálnej zdržanlivosti.

Samozrejme, tieto dve veci sa nevylučujú. Mohol byť sexuálne zdržanlivý počas istých období svojho života a&nbsp;sexuálne aktívny počas iných. Taktiež mohol byť to, čomu dnes hovoríme asexuál. Sám Leonardo raz napísal, že „intelektuálna vášeň vyháňa senzualitu“, čo však nie je presvedčivým dôkazom. Neexistuje ani dôkaz, že Leonardo spal so ženou, hoci to neznamená, že sa tak nestalo. Renesančná spoločnosť nepoznala pojem pevnej sexuálnej orientácie, ktorá existuje dnes, a&nbsp;mnoho mužov žilo bisexuálnym životom.

Pohľad na homosexuálne orientovaného, ale zdržanlivého Leonarda sa objavuje aj v&nbsp;štúdii zakladateľa psychoanalýzy Sigmunda Freuda. V&nbsp;článku z&nbsp;roku 1910 na základe analýzy spomienok maliara tvrdil, že Leonardova homosexualita bola latentná a&nbsp;nikdy nekonal podľa svojich túžob.

Najviac špekulácií vyvoláva vzťah medzi renesančným géniom a&nbsp;Gianom Giacomom Cap­rottim známym ako Salai - prezývka mala aj význam „malý diabol“. Ten prišiel do Leonardovej domácnosti v&nbsp;roku 1490 vo veku desať rokov a&nbsp;pracoval v&nbsp;jeho dielni ako pomocník, učil sa za maliara. Leonardo sa v&nbsp;jednom liste sťažoval, že ho okráda, označil ho za „zlodeja, luhára, zanovitú osobu a&nbsp;nenásytníka“. Napriek začiatočným konfliktom Salai zostal v&nbsp;Leonardovej domácnosti celých 28 rokov, takmer do konca maliarovho života. Dokonca mu umelec v&nbsp;poslednej vôli zanechal pozemok pri Miláne, na ktorom si postavil dom.

Sú však aj ďalšie indície. Renesančný životopisec Giorgio Vasari vo svojich Životoch umelcov z&nbsp;roku 1550 opisuje Salaia ako „pôvabného a&nbsp;krásneho mladíka s&nbsp;nádhernými kučerami“. Historici umenia sa domnievajú, že mladík bol modelom pre mnohé Leonardove práce vrátane maľby Jána Krstiteľa či kresby Anjel v&nbsp;tele zobrazujúcej nahú postavu so stoporeným penisom. Spisovateľ a&nbsp;teoretik umenia zo 16. storočia Gian Paolo Lomazzo (1538 - 1592) označil v&nbsp;jednej svojej hre vzťah medzi Leonardom a&nbsp;Salaiom za sexuálny. Lomazzo sa síce narodil až po maliarovej smrti, na druhej strane mohol stretnúť ľudí, ktorí ho kedysi poznali. V&nbsp;hre sa jedna z&nbsp;postáv pýta fiktívneho Leonarda, či obaja ako pár hrali „neprípustnú hru, ktorú Florenťania tak milujú“. Leonardo odpovedá: „A&nbsp;koľkokrát! Uvedom si, že bol najkrajším mladým mužom, obzvlášť, keď mal približne pätnásť.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/utajeny-zivot-majstra-leonarda-aka-bola-sexualna-orientacia-slavneho-maliara" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Sexuálny vzťah medzi 43-ročným mužom a&nbsp;jeho 15-ročným zamestnancom by sa dnes považoval za trestuhodný. V&nbsp;renesančnej Florencii nebol až taký výnimočný, starší muži doslova vyhľadávali mladíkov veku 12 až 18 rokov. Aj sedemnásťročný Saltarelli z&nbsp;udania pasuje do tejto vzorky. Renesančné postoje sa totiž inšpirovali antickým svetom, kde najrozličnejšie formy homosexuality boli bežné. Podľa niektorých historikov tolerancia pederastie pretrvala v&nbsp;Európe až do 20. storočia. Veľký vekový rozdiel sa netýkal len vzťahov medzi rovnakými pohlaviami, dievčatá uzatvárali manželstvo takisto veľmi mladé.