Mohutná oválna stavba v Ríme nad riekou Tiber slúžila ako mauzóleum, sídlo pápežov aj väznica. Castel Sant’ Angelo, u nás známy pod menom Anjelský hrad, pôvodne postavili ako hrobku rímskeho cisára Hadriána v rokoch 135 až 139 nášho letopočtu. K slávnej historickej stavbe sa viaže niekoľko legiend. Najznámejšia sa týka archanjela Michaela, ktorého veľká bronzová socha stojí na vrchole hradu. Je pamiatkou na udalosť, ktorej svedkom bol pápež Gregor Veľký. Okolo roku 590 v Ríme zúrila morová epidémia, ktorá si vyžiadala mnoho obetí. Hlava cirkvi sa modlila za jej ukončenie, keď zrazu archanjel zostúpil na hrad a zasunul svoj meč do pošvy. Po tomto geste pokoja a milosrdenstva naozaj morovej epidémii odzvonilo. Pápež to bral ako božské znamenie a stavbe sa začalo hovoriť Castel Sant’ Angelo.

Mal však svoju temnú stránku. Keďže slúžil aj ako väznica, na smrť v ňom čakali mnohí odsúdenci, medzi nimi aj známi umelci, filozofi či šľachtici. Komu z nich sa podarilo prežiť a ktorá popravená obeť sa podľa legendy každoročne vracia na hrad s odrezanou hlavou?

Tvorili aj vraždili

V roku 1500 prišiel vo Florencii na svet zlatník, sochár, klenotník a básnik Benvenuto Cellini. Tvoril majstrovské diela a tešil sa priazni vplyvných ľudí. Jedným z jeho najznámejších výtvorov je socha Perseus s hlavou Medúzy, ktorá sa nachádza na Piazza della Signoria vo Florencii.

Cellini dostával zákazky od pápeža Klementa VII. a viedol v Ríme úspešnú zlatnícku dielňu. Lenže v súkromí to bol búrlivák. Zamiloval sa do prostitútky, burcoval ľud, mal na krku vraždu svojho soka v zlatníckom umení, rád si užíval sex s oboma pohlaviami. Do väzenia v Anjelskom hrade ho však dostalo až falošné obvinenie z krádeže šperkov z pápežovej diadémy. Podarilo sa mu ujsť, no zlomil si pri tom nohu. Opäť sa ocitol v žalári v rozľahlej pevnosti pri rieke Tiber. Nakoniec získal slobodu legálne. Postarali sa o to Mediciovci, ktorých priazni sa neskrotný umelec tešil. Posledné roky tvoril vo Florencii a zomrel ako 71-ročný.

Aj ďalší taliansky umelec okrem výnimočného talentu vynikal nespútanou povahou. Na svet prišiel v roku 1571 ako Michelangelo Merisi neďaleko Milána, ale celý svet ho pozná pod menom Caravaggio.

Bol síce génius a maľoval s neuveriteľnou zručnosťou, ale rád vyhľadával bujarú zábavu a šarvátky. Aj jeho slabosťou boli prostitútky a nadväzoval sexuálne vzťahy aj s mužmi. Na konte mal šírenie klebiet, bitky, nelegálne držanie zbrane - meča. Niekoľkokrát ho odsúdili a tiež istý čas pobudol vo väzení v Anjelskom hrade. V máji 1606 však v pouličnej potýčke zabil Ranuccia Tomassoniho a za vraždu ho čakal trest smrti. Musel ujsť z mesta, a tak sa dostal na Maltu, kde zanechal nezmazateľné stopy. Hoci tam vstúpil do rádu rytierov svätého Jána, jeho temperamentná povaha mu spôsobovala problémy do konca života.

Je možné, že Caravaggia pri tvorbe obrazu Judith, ktorá sťala Holofernesa, okrem biblického príbehu inšpiroval osud inej väzenkyne, na ktorej poprave sa v roku 1599 mohol zúčastniť, pretože v tom čase už pôsobil v Ríme.

Zabila násilníckeho otca

Z príbehu Beatrice Cenciovej behá mráz po chrbte. Narodila sa v roku 1577 do rodiny bohatého, ale veľmi krutého grófa Francesca Cenciho. Nielenže týral svoju manželku Ersilie Santacroce, ale aj svoje deti. Neštítil sa ničoho. Žena mu čoskoro umrela a gróf svoju mladšiu dcéru Beatrice opakovane znásilňoval. Hoci dievča nabralo odvahu a o jeho brutálnom správaní informovalo úrady, neuspelo. Celý Rím vedel o jeho bezcharakternom správaní, ale vďaka svojmu bohatstvu a postaveniu sa ni­kdy nemusel zodpovedať za svoje zločiny.

Jeho násilie pokračovalo: páchal ho na svojich deťoch aj druhej manželke Lucrezii Petroniovej. Rodina zosnovala sprisahanie. V roku 1598 im dvaja poddaní pomohli Francesca omámiť. Beatrice, jej súrodenci a ich nevlastná matka ho potom ubili na smrť kladivom a jeho telo zhodili z balkóna, aby to vyzeralo ako nehoda.

FOTO: Slávni väzni hradu

Zakrátko však smrť vplyvného grófa začala vyšetrovať pápežská polícia. Beatricinho milenca, ktorý im pomáhal, umučili. Pravdu však z neho nedostali. Nakoniec predsa sprisahanie odhalili a štyroch členov rodiny Cenciovcov zatkli, uznali za vinných a odsúdili na smrť.

Obyčajný ľud Ríma, ktorý poznal dôvody vraždy, protestoval proti rozhodnutiu tribunálu, ale dosiahol len krátky odklad popravy. Na úsvite 11. septembra 1599 previezli väzňov na Most Sant’ Angelo, kde najprv popravili brata, potom Lucreziu a nakoniec Beatrice. Ušetrili len najmladšieho súrodenca, dvanásťročného Bernarda, ktorý sa musel na sťatie hláv svojich blízkych pozerať.

Beatrice sa pre Rimanov stala symbolom odporu proti arogantnej aristokracii. Jej odvaha inšpirovala mnohých umelcov, písali o nej literárne aj hudobné diela, tvorili sochy. Odkaz na nebojácnu Rimanku je aj v kultovom filme Mulholland D­riv­e Davida Lyncha . Na stene v hollywoodskom byte Ruth Elmsovej visí jej portrét od barokového maliara Gudia Reniho.

Samozrejme, nechýbajú ani legendy. Podľa jednej sa Beatrice Cenciová každý rok v noci pred výročím svojej smrti vracia s odrezanou hlavou na Most Sant’ Angelo, kde bola popravená.

Nezlomný Giordano Bruno

Najznámejším väzňom Anjelského hradu bol taliansky renesančný filozof, astronóm a dominikánsky mních Giordano Bruno. Narodil sa v roku 1548 v talianskej dedinke Nole neďaleko Neapola. Ako pätnásťročný vstúpil do dominikánskeho kláštora, ale veľmi skoro prejavil záujem o prírodné vedy. Ovplyvnil ho heliocentrizmus nemecko-poľského filozofa, matematika a astronóma Mikuláša Kopernika. Študoval však aj mnohé ďalšie diela, ktoré formovali jeho názory, na míle vzdialené od kresťanskej doktríny. Tvrdil, že Zem ani Slnko nie sú stredom vesmíru, ktorý je nekonečný. O hviezdach hovoril ako o vzdialených slnkách, s ich vlastnými obiehajúcimi planétami. Spochybňoval Svätú Trojicu a pohrával sa s myšlienkou reinkarnácie.

V časoch, keď v Európe inkvizícia posielala na smrť ľudí za oveľa menšie prešľapy, boli Brunove myšlienky naozaj odvážne. Cirkev ho vyhlásila za kacíra a heretika a v roku 1593 uvrhla do väzenia v Castel Sant’ Angelo, kde pobudol šesť rokov. Jeho väznitelia márne dúfali, že učenca zlomia a svoje tvrdenia odvolá. Po dlhých rokoch v temnom žalári a mučení rímskou inkvizíciou ho v januári roku 1600 uznali za vinného. Ortieľ prijal so slovami: „Vynášate nado mnou rozsudok s väčším strachom, než s akým ho ja počúvam.“

Giordano Bruno umieral 17. februára v plameňoch na rímskom námestí Campo dei Fiori. Jeho popol hodili do rieky Tiber. Na mieste upálenia v roku 1889 postavili sochu tohto talianskeho mučeníka s pohľadom upretým smerom na Vatikán.

Šarlatán za mrežami

Okultista, mystik, liečiteľ a bonviván Giuseppe Balsamo sa narodil v roku 1743 do chudobnej rodiny v Albergherii pri Palerme na Sicílii. Dostal však potrebné vzdelanie a o ostatné sa už postarala jeho bujná fantázia a schopnosť falšovať a balamutiť  najvplyvnejších ľudí.

Vystupoval pod menom gróf Alessandro Cagliostro a mal život plný dobrodružstva a podvodov. V Ríme sa oženil s krásnou a prešpekulovanou Lorenzou Felicianiovou a spolu cestovali po Európe. Dostal sa na kráľovské dvory, kde sa venoval rôznym druhom mágie. Zaplietal sa do intríg vrátane aféry s drahým náhrdelníkom Márie Antoinetty, pri ktorom naštrbili povesť kráľovnej a zneužili dôveru cirkevného hodnostára.

FOTO v GALÉRII

Nakoniec skončil Cagliostro vo väzení po zrade svojej manželky. Zatkli ho 27. decembra a v Anjelskom hrade ho uväznili za pokus o založenie slobodomurárskej lóže v Ríme. Odsúdili ho na smrť, ale neskôr mu trest zmiernili na doživotie. Premiestnili ho do iného väzenia, kde nakoniec 26. augusta 1795 vydýchol naposledy.