K návšteve metropoly východu neodmysliteľne patrí prehliadka Východoslovenského múzea a s tým spojená aj návšteva špeciálne upraveného trezoru v podzemí, ktorý chráni Košický zlatý poklad. Včera (24. augusta) uplynulo 85 rokov od jeho nálezu.

Historické zdroje tvrdia, že unikátny moment sa udial presne o 11. hodine a 45. minúte 24. augusta 1935. Na schránku s pokladom narazil Peter Stacho pri prestavbe budovy na vtedajšej Štefánikovej ulici číslo 74 v Košiciach (dnes Hlavná 68).Či sú minúty alebo hodiny uvedené správne, je dosť jedno, dôležité je, že poklad patrí medzi najbohatšie v európskom i svetovom meradle.

Pozrite si video, jeho súčasťou sú aj dobové fotografie a kresby

Kovová schránka pozostávala z dvoch do seba zapadajúcich mís, vrchnú časť z tepaného medeného plechu zdobili rytiny so zvieracími motívmi.

Nádoba obsahovala 2920 kusov zlatých mincí – väčšinou dukáty a dvojdukáty, tri zlaté medaily kremnickej razby a masívnu renesančnú zlatú reťaz pravdepodobne zo 16. storočia, jej dĺžka je 214 cm a váha 587,14 g . Do dejín tento nález vstúpil ako Košický zlatý poklad.

Pokušenie

Keď robotníci schránku otvorili, neodolali pokušeniu a viac ako 100 zlatých mincí si nechali s vidinou, že ich speňažia. Zlatníkovi však boli cenné mince podozrivé a predávajúcich nahlásil na polícii. Nálezca sa tak pripravil o zákonnú odmenu vo výške tretiny sumy z nálezu. Poklad vyčíslili na hodnotu 300 000 korún československých. Dostal by tak takmer 100 000.

Kto, kedy a prečo poklad ukryl, ostáva dodnes záhadou, známe sú len indície. Najmladšia minca je z roku 1679, z obdobia protihabsburských povstaní, takže dá sa predpokladať, že k ukrytiu pokladu došlo na prelome 70. a 80. rokov 17. storočia a zrejme súviselo s povstaním.

Kde asi skončil ukrývateľ 

V budove vtedy sídlila Spišská komora a ako jeden z úradov spravovala finančné záležitosti kráľovstva a vyberanie príjmov. Obnovená komora pôsobila aj po povstaní a teda ak by išlo o kráľovský majetok, poklad by niektorý z úradníkov vyzdvihol. Je pravdepodobné, že išlo o osobný majetok niektorého zo spoločensky vysokopostavených úradníkov. Po zlato sa majiteľ nevrátil ani po potlačení povstaní v roku 1685, je teda možné, že sa mu stalo osudným. Počkalo si na Stacha, ktorý napokon z neho nič nemal.

Poklad verejnosť po prvý raz videla v roku 1953.

Videli ste už Košický zlatý poklad? Viac foto v gaérii