Sovietsky ľud s nadšením budoval socializmus. Ba pomýšľal už aj na komunizmus. Lebo nad celým Sovietskym zväzom žiarilo jagavé slnko. Všetko výborne fungovalo. Ale čo nefungovalo, tajili. Zatajovali tak dlho, až sa celý systém s rachotom rozsypal. Potom vyplávali na povrch všetky jeho neduhy. Ťažili z toho zločinecké bandy, ktoré sa rýchlo sformovali. Niektorých sa obával dokonca sám Boris Jeľcin, najvyšší predstaviteľ Ruskej federácie.

Perestrojka zlyhala

Po smrti starcov v najvyšších funkciách sa mladý Michail Gorbačov, nový vládca Kremľa, pustil do reforiem, do perestrojky. Všetko bude dobré, len si treba vyhrnúť rukávy a zaviesť niektoré reformy. Lenže v krajine, kde dlhé desaťročia vládol tvrdý režim, ťažko možno zavádzať demokratickejší systém.

Pravdaže, ani diktátorské režimy nedokážu celkom vykoreniť zločin. V Sovietskom zväze dokonca roky jestvovala osobitná kasta zločincov, „vory v zakone“, profesionálni zlodeji, ktorí sa riadili vlastnými zákonmi. Jeden z nich bol, že nesmú pracovať. A boli bohato tetovaní. V trme-vrme perestrojky nadišla ich veľká chvíľa. Rozšírili svoje rady.

Do popredia sa predral Gennadij Karkov, zločinec s bohatou minulosťou. Keďže mal šikmé oči, prischla mu prezývka Mongol. Za vora v zákone ho korunovali len dva roky po Stalinovej smrti. Živil sa krádežami a veľmi rýchlo sa ocitol za mrežami. Vymerali mu desať rokov, odsedel si šesť. Po návrate z väzenia sa pustil do činnosti, ktorej sa venoval predtým. Ibaže s väčšou vervou.

Mark Galeotti, autor rozsiahlej knihy Vory - Ruská supermafia, konštatuje: „Predtým bol iba lupič, no teraz sa z neho stal výpalník. Zhromaždil bandu asi tridsiatich zločincov a okrádali - zlodejov. Ukradli im to, čo oni ukradli iným. A olúpení si netrúfali krádež ohlásiť na milícii. Pri vymáhaní koristi zločinci používali brutálne prostriedky."

Raj pre zločincov nastal počas perestrojky. Keď koncom roka 1991 Gorbačov podpisoval rozpustenie Sovietskeho zväzu, mafia bola všemocná. Galeotti vo svojej knihe konštatuje, že ten akt „otvoril nové možnosti a vrhol ruské podsvetie do krvavého zápasu o trhy, územia a moc, ktorá sa odrazu nemusela báť štátu a jeho silových zložiek“.

Zákony džungle

Mnohí zostali v Rusku bez perspektívy. Napríklad vojaci, ktorí sa vracali z krvavého konfliktu v Afganistane, alebo športovci, ktorým štát predtým poskytoval všestrannú pomoc. Možnosti uplatniť sa boli chabé. Služby ponúkal rodiaci sa súkromný sektor alebo ešte rýchlejšie sa rodiace výpalnícke bandy, kde potrebovali zdatných mužov. A niektorí podľahli.

Gangstrom sa výborne vodilo. Topili sa v blahobyte. Predvádzali sa luxusnými autami i luxusnými milenkami. V Rusku bolo viac opancierovaných áut ako v celom ostatnom svete. Polícia bola bezmocná. V ťažkej hospodárskej kríze, v ktorej sa krajina ocitla, nemali ochrancovia zákona ani dosť ľudí, ani dosť zbraní. Na rozdiel od gangstrov, ktorí mali aj dosť ľudí, aj spoľahlivé zbrane.

Obyvatelia Ruska čoraz viac biedili. Krajina bola v rozklade. Nebolo na výplaty, v továrňach často platili zamestnancov svojimi výrobkami, obchody boli prázdne. Ľudia ponúkali na trhoch cennosti ešte zo starých čias, ale často aj všetko, čo mali - stoličku, napoly využitú zubnú pastu, ba aj zozbierané špačky z cigariet, ktoré ponúkali na ulici v pohárikoch. Vášniví fajčiari neodolali.

Bohatstvo niektorých bánd sa stalo predmetom závisti iných bánd. Rozhoreli sa „bratovražedné“ vojny. Na moskovských uliciach sa takmer denne ozývala streľba. V Petrohrade sa najprv rozhorela vojna medzi dvoma konkurenčnými bandami, Malyševskou a Tambovskou. V Tambovskej, víťaznej, sa potom na dva roky rozhorel vnútorný boj o moc. Mark Galeotti uvádza: „Ruské podsvetie okrem iného decimovala desaťročná vojna medzi gangmi, ich spojencami a patrónmi o územie, moc a zdroje.“

Boj o Moskvu

V mútnych vodách perestrojky a rozpadu Sovietskeho zväzu lovilo veľa zločineckých bánd. Mnohé osobitne v Moskve. Výpalné vymáhali od trhovníkov, od podnikateľov, od lekárov, od dobre zarábajúcich ľudí, ponúkali akoby strážne služby. A často vymáhali tou najbrutálnejšou silou.

Začiatkom 90. rokov jestvovalo v Moskve približne 200 gangov. Najdravejší z nich sa sformoval vo štvrti Orechovo. Zo športovcov a bývalých vojakov ho založil silák Silvester, vlastným menom Sergej Ivanovič Timofejev. Silvester sa rýchlo chcel zbaviť konkurencie. S niektorými skupinami dohodol spoluprácu, niektoré likvidoval. Na moskovských uliciach sa takmer denne rozliehala streľba.

Koncom roka 1989 sa súčasťou Silvestrovej zločineckej skupiny stala Čertanovská, Čeriomuškinova, Jasenevská a iné bandy. Silvestrovi muži s nimi ani nerokovali, rovno tasili zbrane. V roku 1993 začal narastať konflikt s nebezpečnými čečenskými gangstrami. Vyvrcholil prestrelkou, v ktorej zahynulo päť Čečencov. Šarvátky pokračovali niekoľko mesiacov. Skončili sa odchodom Čečencov zo svojho revíru.

Silvestrova banda mohla naplno rozvíjať svoju činnosť. Na vrchole svojej „kariéry“ združovala stovky členov. Podľa policajných záznamov v roku 1993 okolo 250, v roku 1994 asi 300. Iné údaje uvádzajú, že ich bolo až 900. Silvester a jeho ľudia rozšírili svoju činnosť. Pašovali drogy, alkohol, predávali zbrane, autá, vymáhali dlhy, organizovali únosy, vraždili na objednávku.

Smrť zastihla Silvestra 13. septembra 1994 večer o siedmej. Keď nastúpil na Tversko-Janskej ulici v Moskve do svojho opancierovaného Mercedesa a zdvihol telefón, ozval sa mohutný výbuch. Auto a jeho majiteľa rozmetalo. Vybuchla nálož na podvozku. Vojna podsvetia pokračovala.

Boj o Petrohrad

Na čelo zločineckých bánd v Petrohrade, druhom najväčšom ruskom meste, sa vypracovala Tambovskaja. Vznikla veľmi rýchlo, už v roku 1988, a to na podnet Valerija Opičiaka Ledovskicha a Vladimíra Kumarina. Ten prvý bol pästiar a doviedol do skupiny podobných tvrdých športovcov a majstrov bojových umení, druhý bol výborný organizátor. Tambovskaja sa špecializovala na výpalníctvo, krádeže a obchodovanie s drogami.

Tambovskej sa darilo. No taký úspech len ťažko znášali iné gangsterské skupiny. Už čoskoro prepukli boje s gangom Malyševskaja. Tambovskaja vyšla z nich víťazne. Po úspechu sa skupina rýchlo rozrastala a prepukli vnútorné spory. Trvali dva roky. Kumarin prišiel v nich o pravú ruku a získal presvedčenie, že bez prísnej disciplíny to nepôjde. Činnosť skupiny čiastočne legalizoval - jej členom zabezpečil napríklad účasť v strážnych službách. Tým im zároveň umožnil legálne nosiť zbraň.

O niekoľko rokov sa rozhorela ďalšia vojna v gangu. Mark Galeotti v knihe o ruskej mafii píše: „V roku 1999 zabili miestneho politika a ochrancu Tambovskej Viktora Novosedlova - niekto mu dal na strechu auta mínu a výbuch ho pripravil o hlavu.“ Verejne a hrdo sa hlásil k Tambovskej i majiteľ nočného klubu Sergej Ševčenko - zavraždili ho.

Petrohrad sa stával strediskom organizovaného zločinu.

Guľka pre Deda Chazana

Gangstri zväčša umierajú mladí, ale Aslanovi Usojanovi, alias Chazanovi, sa guľka vyhýbala. Zločineckú kariéru začínal ako pu bertiak - odsúdili ho za vreckové krádeže. Z rodného Gruzínska rozhodil neskôr svoje siete po celom Rusku. No hlavné sídlo mal v Moskve. Prosperoval. Okrem príbuzných si do svojej skupiny vyberal rodákov, bol aj výborný organizátor a zmierovateľ medzi zločineckými skupinami.

Chazan sa medzi zločincami stal uznávanou autoritou. V roku 1995 organizoval v Soči stretnutie gangstrov a zúčastnilo sa na ňom približne 350 vysokopostavených. Polícia stretnutie rozohnala, no nič im nedokázali. Chazanova autorita sa upevňovala a rástla. Takmer tridsať rokov rozvíjal svoju činnosť z moskovskej centrály.

Dňa 16. januára 2013 vkročil Chazan do svojej obľúbenej reštaurácie na Povarskej ulici uprostred ruskej metropoly. Tam často prijímal hostí. Ešte predtým tam prišli jeho bodygardi, aby si overili, či je všetko v poriadku. Bolo. Dedo Chazan sa dobre naobedoval, potom sa pobral preč. Bolo 14 hodín a 40 minút. Sotva vykročil spod brány, padol na zem. Padla aj zranená čašníčka, ktorá vybehla pozrieť, čo sa to tam deje.

Viac FOTO v GALÉRII >>

Polícia zistila, že strelec použil samopal s tlmičom, zbraň, ktorú používajú špeciálne protiteroristické jednotky ruskej armády. Ďalej zistila, že útočník strieľal z tretieho poschodia budovy oproti a výstrelov bolo šesť. Zistila aj ďalšie podrobnosti, ale k vrahovi sa nedopátrala. Úspešnejšia bola mafia. Vytypovala približne 20 podozrivých. Niektoré mená z neho už zakrátko zmizli. Zoznam čiastočne vypracoval už predtým sám Chazan ako možných osnovateľov jeho smrti.

Dedo Chazan sa na gangstra dožil neuveriteľne vysokého veku. Mal 75 rokov, keď ho skosila nepriateľská guľka.