Čas radosti, hojnosti i oslava narodenia Božieho syna. Tak vnímajú miliardy ľudí na celom svete Vianoce. Stali sa nielen náboženským sviatkom, ale aj kultúrnym a komerčným fenoménom. Napriek tomu, že vedci, ba i cirkevné autority, už roky spochybňujú nielen dátum narodenia Ježiša Krista, ale dokonca miesto, kde prvýkrát uzrel svetlo sveta. Ale poďme po poriadku...

Pohanské oslavy

Dávno už nie je tajomstvom, že stred zimy sa slávil stáročia predtým, než kresťanský svet spoznal Božieho syna. Starí Európania sa v období zimného slnovratu radovali z konca najhorších mrazov a oslavovali príchod dlhších dní i slnečného svitu. Napríklad v Škandinávii v rámci sviatku Yule od konca decembra do začiatku januára nosili otcovia a synovia domov veľké polená. Tie počas niekoľkodňového hodovania pálili. Verili, že každá iskra pre nich znamená prírastok v novom roku - nové prasa, teľa alebo iné hospodárske zviera.

Koniec decembra bol však ideálnym obdobím na oslavy na väčšine územia starého kontinentu. Práve v tom čase sa zabíjalo najviac kusov dobytka, aby ho počas zvyšku zimy nebolo potrebné kŕmiť. Pre mnohých to bolo jediné obdobie, keď mali čerstvé mäso. Navyše, väčšina vína a piva bola už vykvasená a pripravená na konzumáciu.

SATURNÁLIE V Rímskej ríši ich slávili v druhej polovici decembra.
SATURNÁLIE V Rímskej ríši ich slávili v druhej polovici decembra.
Zdroj: PROFIMEDIA

V Rímskej ríši, kde neboli zimy také kruté, zase slávili saturnálie, sviatky na počesť Saturna - boha roľníctva, úrody a času. Z pôvodne jedného dňa - 17. decembra - sa postupne predĺžili takmer na dva týždne. Všade bola hojnosť jedla, pitia a spoločenský poriadok sa prevrátil naruby. Otroci sa aspoň na krátky čas stali rovnými so svojimi pánmi, spoločne zasadli k stolu, mesto viedli roľníci, obchody a školy boli zatvorené, aby sa všetci mohli nerušene veseliť, užívať si karnevalovú zábavu či gladiátorské zápasy. V tomto období sa nesmeli začínať vojny ani trestať prichytení vinníci. To muselo chvíľku počkať. Nakoniec, aj súdy mali vtedy voľno.

Kedy sa narodil Ježiš?

V počiatkoch kresťanstva sa narodenie Krista neslávilo. Viac než tri storočia. Veriaci si pripomínali len jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Vlastne deň, keď sa zrodila najslávnejšia postava našej histórie, zostal dodnes zahalený tajomstvom. V Biblii totiž o tejto významnej udalosti nie sú presné údaje. A tak prišli domnienky a špekulácie.

Veľmi raná kresťanská legenda hovorila, že archanjela Gabriela vyslal Boh, aby informoval Máriu o jej počatí, 25. marca. V ten deň jej vraj oznámil, že porodí výnimočné dieťa a budúceho židovského kráľa. Na základe legendy sa teda predpokladalo, že Ježiš prišiel na svet 25. decembra, deväť mesiacov od zvestovania.

Odborníci na Bibliu a náboženskí vedci však tento dátum už roky spochybňujú. Príčin je viacero. Poukazujú napríklad na verš v Evanjeliu podľa Lukáša, ktorý hovorí: „A boli v tej krajine pastieri, ktorí žili vonku a v noci strážili svoje stáda.“ Lenže vo vtedajšej Judei alebo Judsku, v meste Dávidovom pri brehu Jordánu, bývalo počas decembra mrazivo. Zvlášť v noci. Neraz kopce pokryla snehová prikrývka. Ťažko si preto predstaviť, že by pastieri vyhnali svoje stáda na lúky a ešte prespávali v ľahkých príbytkoch.

NARODIL SA JEŽIŠ V ZIME? Odev pastiera na tejto maľbe tomu veľmi nenasvedčuje.
NARODIL SA JEŽIŠ V ZIME? Odev pastiera na tejto maľbe tomu veľmi nenasvedčuje.
Zdroj: PROFIMEDIA

Navyše, Lukáš dáva do súvislosti narodenie Krista so sčítaním ľudu, ktoré údajne nariadil vtedajší rímsky miestodržiteľ Publius Sulpicius Quirinius. Opäť sa dá polemizovať, či by počas studenej zimy žiadal vladár, aby jeho nepokojný ľud meral veľké vzdialenosti po zlých cestách.

Sporný zostáva aj rok, keď sa syn Boží narodil. Evanjelium podľa Matúša tvrdí, že sa tak stalo štyri roky pred začiatkom nášho letopočtu, Lukáš zas naznačuje šiesty rok nášho letopočtu. Navyše sa predpokladá, že betlehemská hviezda, ktorú videli traja králi, bola vlastne neobvyklá konjunkcia planét. Tú bolo podľa súčasných poznatkov z územia Palestíny vidieť sedem rokov pred naším letopočtom.

Nakoniec aj pápež Benedikt XVI. vo svojej knihe Ježiš Nazaretský - Príbehy z detských rokov uvádza, že Ježiš sa narodil skôr, ako vypočítal ešte v šiestom storočí mních Dionysius Exiguus.  V poslednom období sa za najpravdepodobnejší dátum považuje september, obdobie židovského pútnického sviatku Chag ha-sukot. Presný rok sa už zrejme nedozvieme.  Nuž a aby toho nebolo málo, najnovšie sa polemizuje aj o tom, či miesto narodenia bolo skutočne v Judei alebo v Galilei.

SVIATKY V 19. STOROČÍ Vianoce sa postupne stali najobľúbenejšími sviatkami.
SVIATKY V 19. STOROČÍ Vianoce sa postupne stali najobľúbenejšími sviatkami.
Zdroj: PROFIMEDIA

Zakázané Vianoce

Napriek pochybnostiam sa vtedajšia cirkev rozhodla pre 25. december. Zlé jazyky tvrdia, že vraj preto, aby „prevzala“a absorbovala zakorenené pohanské sviatky. To sa jej síce viac-menej podarilo, ale nedokázala už ovplyvniť, ako sa budú sláviť. A tak sa zmiešali pohanské a kresťanské tradície, svätá bázeň s bujarými hostinami a pitkami.

Prvé záznamy o vtedy ešte neoficiálnych oslavách Vianoc sa datujú do roku 336, počas vlády prvého kresťanského rímskeho cisára Konštantína. Trvalo ďalších vyše sto rokov, než sa tento sviatok udomácnil v kresťanskom svete a začal sa šíriť do Egypta, Anglicka. Do škandinávskych krajín dorazil zhruba na konci ôsmeho storočia, do Česka a na Slovensko ešte neskôr.

Mimochodom, nie všade sa tešil rovnakej priazni. Napríklad počas vlny náboženských reforiem v 17. storočí ho Oliver Cromwell za Lamanšským prielivom na niekoľko rokov celkom zrušil. Ulicami Anglicka a Škótska dokonca chodili patroly a zákaz kontrolovali. Až s návratom Karola II. na trón sa vrátili aj obľúbené sviatky.

BETLEHEMSKÁ HVIEZDA Vraj išlo o neobvyklú konjukciu planét, ktorú bolo podľa súčasných poznatkov z územia Palestíny vidieť sedem rokov pred naším letopočtom.
BETLEHEMSKÁ HVIEZDA Vraj išlo o neobvyklú konjukciu planét, ktorú bolo podľa súčasných poznatkov z územia Palestíny vidieť sedem rokov pred naším letopočtom.
Zdroj: PROFIMEDIA

Podobne sa ortodoxní anglickí puritáni správali v Amerike. Dosiahli napríklad, že v Bostone boli Vianoce na vyše dvadsať rokov zakázané a tomu, kto ich svätil, hrozila pokuta päť šilingov. Ich federálneho zoficiálnenia sa dočkali Spojené štáty až v roku 1870. Ktovie, či sa o to nepostarali vplyvní podnikatelia, ktorí potrebovali dopredať skladové zásoby tovaru. Hovorí sa tiež, že za svoj úspech vďačí známa značka amerických nealkoholických nápojov práve tomu, že si do svojej reklamy už zhruba pred sto rokmi „požičala“ Santa Clausa. Podľa Guardianu však fámy o tom, že táto firma stojí aj za jeho zrodom, nie sú pravdivé. Santa, nahodený v krikľavom červenom odeve, bol zobrazený na dobových maľbách už v 19 storočí.

Keď sme už pri Santa Clausovi, svätom Ni­ckovi, dedovi Mrázovi, Tomtovi, Mikulášovi či Ježiškovi... Kde sa vzal tento dobromyseľný, štedrý, dobre živený deduško, ktorý našim deťom nosí darčeky pod stromček? Postava sa viaže k legendárnemu gréckemu biskupovi zo 4. storočia, svätému Mikulášovi z Bari. Ten vraj vo svojich časoch obdarúval chudobných a dokonca robil zázraky.

MIESTO JEŽIŠOVHO NARODENIA Panuje konsenzus, že sa nachádza v betlehemskom Chráme Narodenia Pána.
MIESTO JEŽIŠOVHO NARODENIA Panuje konsenzus, že sa nachádza v betlehemskom Chráme Narodenia Pána.
Zdroj: PROFIMEDIA

Komerčné i duchovné

Na Slovensku sa Vianoce v podobe, v akej ich poznáme dnes, začali sláviť začiatkom 19. storočia a odvtedy sú pre kresťanov i ateistov neodmysliteľnou súčasťou konca roka. Hoci sa v posledných desaťročiach až nezdravo skomercionalizovali, pre drvivú väčšinu ľudí na celom svete sú stále sviatkom pokoja, lásky, vzájomného porozumenia a detskej radosti z darčekov. Patrí k nim pohoda, bohatý štedrovečerný stôl, obohrané koledy, vyzdobený stromček, zasnežená krajinka za oknami aj ten nešťastný Mrázik či Popoluška. Nakoniec to tí cirkevní hodnostári vymysleli celkom dobre. Je len na nás, či z nich vypustíme reklamu, stres, nákupnú a pôžičkovú hystériu a dokážeme prijať ich duchovný odkaz. Tak šťastné a veselé...