Príliš vnímavá a krehká, akoby bola z iného sveta. A zároveň silná, netradičná autorka so špecifickým rukopisom. Aj taká bola spisovateľka Virginia Woolfová, inovátorka anglického jazyka v beletrii, literárna kritička aj vydavateľka. „Mám korene, ale vznášam sa," napísala táto výnimočná žena, zmietaná úzkosťou a vnútornými démonmi, ktoré jej zabraňovali prežiť šťastný život. Svoje pocity neistoty, úzkosti, myšlienky vkladala do denníkov, románov, básní aj esejí. „Ak nehovoríte pravdu o sebe, nemôžete ju hovoriť ani o iných ľuďoch,“ tvrdila.
Homosexuálnu orientáciu však vo svojich dielach naplno neodkryla - vyhýbala sa lesbickým erotickým opisom zo strachu pred uväznením.
Keď bolí duša…
Počiatky psychických problémov citlivej a vnímavej ženy siahajú do útleho detstva. Adeline Virginia Stephenová sa narodila v Londýne 25. januára 1882. Vyrastala s niekoľkými súrodencami, ale dvaja bratia z matkinho prvého manželstva ju zneužívali. Túto traumu si v sebe niesla celý život. Postupne sa k nej však pridávali ďalšie. V roku 1895 zomrela jej mama a psychicky sa zrútila. O deväť rokov vzala Virgiinii rakovina aj otca, Sira Leslieho Stephena, známeho redaktora, literárneho kritika a zakladateľa Dictionary of National Biography. Zrejme po ňom zdedila talent na písanie, ktoré jej celý život pomáhalo zvládať depresie. Zápas s nimi bol však ťažký. Keď v roku 1906 zomrel aj jej brat Toby, po ďalšom psychickom zrútení nasledoval jej prvý pokus o samovraždu. Mala len 22 rokov a neznesiteľnú ťažobu na duši.
Zamilovaná do ženy
Svojho manžela Leonarda Woolfa milovala. Vzali sa v roku 1912 a o päť rokov založili vydavateľstvo, ktoré produkovalo nielen knihy talentovanej Virginie, ale aj iné významné diela, napríklad básne T.S. Eliota či preklad diela Sigmunda Freuda.
Woolfová sa ako autorka dostávala do povedomia svojim osobitým štýlom, v ktorom hlavnú rolu zohrávali vnútorné pochody ženských hrdiniek. V knihe Tri guineje, kde sa zoberala problémami žien-spisovateliek, hovorí: „Písanie ženy je vždy ženské, nemôže inak, než byť ženské, a prinajmenšom je veľmi ženské…"
FOTO V GALÉRII
V románe Orlando zašla ešte ďalej - nastolila v ňom problém pohlavnej identity, ktorým sa zaoberala celý život. Hlavný hrdina Orlando svoj život začína ako šľachtic v 16. storočí a po mnohých historických a zemepisných premenách skončí ako moderná spisovateľka v dvadsiatom storočí. Knihu venovala svojej dlhodobej priateľke a milenke Vite Sackville-Westovej. Vlastne je dielo akými milostným odkazom tejto žene, s ktorou mala najintenzívnejší vzťah v rokoch 1928 až 1929. Tajne ju navštevovala, hoci bola šťastne vydatá za Leonarda.
Utopená bolesť
Koncom októbra zničila bomba jej londýnsky dom. Virginia odišla do do Monk's House v Rodmelle na juhu Anglicka. S manželom Židom sa zúčastnili protifašistického odboja a následný strach zo zatknutia sa ešte viac podpísal pod prehlbujúce sa depresie. Leonard jej všemožne pomáhal, ale nebolo v jeho silách ju uchrániť. Posledným spisovateľkiným dielom bol román Medzi aktami. Mala 59 rokov, keď si naplnila vrecká kameňmi a vošla do neďalekej rieky Ouse - takto 28. marca 1941 ukončila svoju boľavú pozemskú púť.
