Venuje sa historickým a športovým témam, hlavne horolezeckým. 
Autor či spoluautor vyše 30 kníh z oblasti športovej literatúry faktu.

Milan Vranka

Jeho pričinením poznajú dostihový šport aj tí, ktorí na dostihoch nikdy neboli. Detektívky z prostredia turfu si našli čitateľov na celom svete. Bývalý výborný britský prekážkový jazdec Dick Francis sa ešte viac ako na hipodrómoch preslávil po skončení jazdeckej kariéry ako spisovateľ. Skonal pred desiatimi rokmi vo veku 89 rokov na Kajmaních ostrovoch, kde na záver života žil. Tohto roku v októbri by oslávil sté narodeniny.

Narodil sa 31. októbra 1920 ako Richard Stanley Francis v&nbsp;južnom Walese v&nbsp;meste Lawrenny. Aj jeho dedo a&nbsp;otec boli jazdcami, kone i&nbsp;chovali. To predurčilo, čomu sa bude venovať. Jazdiť sa učil na&nbsp;oslovi ako päťročný. Viac ako škola ho priťahovala stajňa.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/zahada-menom-dick-francis-gramatika-nebola-jeho-silnou-strankou-pisala-knihy-manzelka" target="_blank" rel="noopener">FOTO slávneho spisovateľa Dicka Francisa v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Jeho záujem o&nbsp;kone prerušila druhá svetová vojna. Narukoval, chcel byť pilotom, ale pridelili ho k&nbsp;pozemnému personálu. Po&nbsp;mnohých žiadostiach o&nbsp;preškolenie mu veliteľ nakoniec vyhovel. Splnil sa mu jeden zo snov - v&nbsp;Britskom kráľovskom letectve lietal so stíhačkami aj s&nbsp;bombardérmi.

Dostihovému športu sa mohol naplno venovať až po&nbsp;skončení vojny. Najprv ako amatér. Kompetentným sa však nepáčilo, že absolvuje veľa štartov. Dali mu na&nbsp;výber: buď štarty obmedzí, alebo prejde k&nbsp;profesionálnym jazdcom. Vybral si, ako ináč, to druhé.

Pretekal necelých jedenásť rokov, čo podľa neho nebolo tak veľa. Mnohé pády a&nbsp;zranenia sa podpísali pod jeho zdravotný stav. Keď skončil, mal 36 rokov a&nbsp;na&nbsp;konte takmer štyristo prekážkových víťazstiev a&nbsp;množstvo ďalších umiestnení. Istý čas dokonca jazdil kone pre kráľovnú matku. V&nbsp;roku 1954 sa stal britským prekážkovým šampiónom so 74 víťazstvami.

Viackrát štartoval v&nbsp;najpres­tížnejších prekážkových dostihoch na&nbsp;Ostrovoch Veľká národná steeplechase v&nbsp;Liverpoole. Pri debute v&nbsp;roku 1949 skončil na&nbsp;koni Roimond druhý. Nikdy však nezvíťazil.

V&nbsp;roku 1956 sa v&nbsp;nich predstavil v&nbsp;kráľovských farbách v&nbsp;sedle najväčšieho favorita Devona Locha. Hoci pár dní predtým utrpel zlomeninu kľúčnej kosti, zatajil to - tak veľmi túžil štartovať. Do&nbsp;cieľovej rovinky vbiehal s&nbsp;náskokom na&nbsp;prvej pozícii. „Pred poslednou prekážkou som vedel, že vyhráme,“ spomínal Dick Francis. „Zažíval som obrovský pocit šťastia, vyhrať tieto slávne dostihy je sen každého jazdca.“ Lenže niekoľko desiatok metrov pred cieľom sa jeho kôň zrazu pošmykol a&nbsp;skĺzol na&nbsp;zem.

O&nbsp;tom momente sa potom popísalo veľmi veľa, ale presnú príčinu nečakaného zvratu nikto nikdy nezistil. Dick Francis vo svojej autobiografii sa najviac prikláňal k&nbsp;teórii, že jeho kôň zrejme dostal náhly svalový kŕč. Uvádzali sa však aj iné príčiny, ako srdcový kolaps, fiktívny skok cez vodnú priekopu, ktorú zbadal vedľa, či zľaknutie sa búrlivého jasotu divákov. „Devon Loch bol po&nbsp;dostihoch čulý, nemal nijaké zdravotné problémy a&nbsp;len on sám vie, čo sa vtedy stalo,“ napísal o&nbsp;tom Dick.

Sklamanie prežíval nielen jazdec, ktorý sa predčasne tešil z&nbsp;víťazstva, ale určite aj kráľovná matka, ktorej Devon Loch patril. Vážil si, že pri stretnutí s&nbsp;ním nedala nič najavo a&nbsp;ešte ho za&nbsp;výkon pochválila.

Na&nbsp;svojho koňa nikdy nezanevrel. „Máloktorého koňa som mal tak rád a&nbsp;nijaký iný mi nepriniesol toľko radosti i&nbsp;zúfalstva,“ priznal. Premárnená šanca na&nbsp;víťazstvo v&nbsp;ňom ešte dlho rezonovala. Vo svojom životopise s&nbsp;dávkou sarkazmu uviedol, že vie, ako raz skončí. Ľudia si vraj pri vyslovení jeho mena povedia: „Dick Francis? To je ten, čo nevyhral Veľkú národnú…“

Ukázal sa ako zlý prognostik. Ľudia si ho totiž budú pamätať predovšetkým ako autora skvelých detektívok. Aj kráľovná matka sa neskôr stala jeho vernou čitateľkou.

Keď pre zranenie v&nbsp;roku 1957 skončil s&nbsp;jazdením, prijal ponuku písať stĺpček do&nbsp;dostihovej rubriky londýnskeho Sunday Expressu. Venoval sa tomu šestnásť rokov. Mnohí sa divili, že sa nevydal na&nbsp;trénerskú dráhu. „Trénovanie ma vôbec nelákalo, radšej som bol vždy v&nbsp;sedle,“ krútil odmietavo hlavou.

V&nbsp;tom čase napísal vlastný životopis, ktorý spolu so životopisom slávneho džokeja Lestera Piggota vyšiel v&nbsp;Československu s&nbsp;titulom Šport kráľovien. Až s&nbsp;prvou vydanou detektívkou sa však začala jeho kariéra úspešného spisovateľa. Na&nbsp;jej napísanie ho podnietila životná situácia - s&nbsp;manželkou Mary mali dvoch synov, ktorým chceli dať vzdelanie, doma ošúchaný koberec a&nbsp;vonku auto, ktoré dosluhovalo. Úspech prvotiny, ktorá sa v&nbsp;slovenčine volala Smrtiaci tip, definitívne rozhodol o&nbsp;jeho novom smerovaní. Aj keď na&nbsp;besedách s&nbsp;čitateľmi potom často zdôrazňoval, že písanie je hrozná drina, postupne prinášal na&nbsp;knižný trh každý rok nový detektívny román.

Mary, s&nbsp;ktorou sa vzali v&nbsp;roku 1947, sa stala jeho pravou rukou, najväčším pomocníkom. Pomáhala mu zbierať materiál, veľakrát si na&nbsp;vlastnej koži vyskúšala prostredie, v&nbsp;ktorom sa mal nový príbeh odohrávať. Hoci Dick mal skúsenosti s&nbsp;prácou vojenského pilota, Mary si napríklad pri písaní románu Finiš urobila pilotné skúšky a&nbsp;začala lietať, aby získala čo najviac poznatkov z&nbsp;civilného letectva.

Pilotom sa chcel stať aj syn Felix, ale pre zdravotné príčiny nakoniec vyštudoval fyziku a&nbsp;stal sa učiteľom. Aj on inklinoval k&nbsp;literatúre, preto začal otcovi pomáhať ako manažér. Starší syn Merrick sa zas stal trénerom dostihových koní a&nbsp;potom majiteľom dopravnej firmy, ktorá kone prevážala.

Keď sa Mary znásobili problémy s&nbsp;dýchaním, kúpili byt na&nbsp;Floride, kam sa s&nbsp;Dickom v&nbsp;roku 1986 presťahovali. V&nbsp;roku 1992 opustili i&nbsp;Floridu a&nbsp;nový domov našli na&nbsp;Kajmaních ostrovoch. Príjemné celoročné počasie robilo dobre obom. Dick tam rád tvoril. Jemu však pri písaní bolo jedno, kde sa práve nachádza. Dokázal sa prispôsobiť akémukoľvek prostrediu. Najradšej písal ceruzkou na&nbsp;papier. Nikdy nie do&nbsp;písacieho stroja alebo na&nbsp;počítači. Dokonca sa vyhýbal i&nbsp;peru. Texty po&nbsp;sebe nerád opravoval, to bola úloha pre Mary. Gramatika nebola jeho silnou stránkou, zato Mary na&nbsp;to mala univerzitné vzdelanie.

Dick Francis dvakrát navštívil Slovensko - v&nbsp;rokoch 1995 a&nbsp;2001. V&nbsp;oboch prípadoch na&nbsp;pozvanie vydavateľstva Slovenský spisovateľ, ktoré jeho detektívky v&nbsp;slovenskom preklade prinášalo na&nbsp;trh od&nbsp;roku 1980.

„Prvýkrát sme využili, že bol na&nbsp;návšteve v&nbsp;Prahe. Šesť rokov nato už pricestoval špeciálne na&nbsp;naše pozvanie,“ povedal nám Martin Chovanec, riaditeľ Slovenského spisovateľa. „Oslavovali sme päťdesiat rokov existencie vydavateľstva a Dicka Francisa sme oceňovali ako najpredávanejšieho zahraničného autora. Už vtedy presiahol počet predaných výtlačkov jeho kníh u&nbsp;nás jeden milión.“

Zatiaľ čo v&nbsp;susednom Česku bola jeho dvornou prekladateľkou Jaroslava Moserová-Davidová, do&nbsp;slovenčiny jeho romány preložili viacerí prekladatelia. „Keď sa s&nbsp;niektorými u&nbsp;nás stretol, aj sa tomu trochu čudoval,“ priznal Martin Chovanec. „Bol to skvelý človek, džentlmen, dochvíľny, spoľahlivý, skromný a&nbsp;trpezlivý. Na&nbsp;autogramiádach v&nbsp;Bratislave, ale aj v&nbsp;Nitre či Trnave, hoci zdravotne už nebol na&nbsp;tom najlepšie, vydržal do&nbsp;konca, aby uspokojil každého čitateľa. Ozajstný profesionál, človek, ktorý si bol vedomý, že písaním sa živí.“

„Aj ako jazdec bol na&nbsp;svoju dobu britská špička,“ zdôraznil bývalý riaditeľ dostihového Závodiska v&nbsp;Bratislave Marián Šurda. „Ako autor detektívok z&nbsp;dostihového prostredia je neprekonateľný. Keďže prostredie, o&nbsp;ktorom písal, dôverne poznal, nemal konkurenciu. Bol to ten najlepší vyslanec dostihového športu, ktorý svojou tvorbou spropagoval turf na&nbsp;celom svete. Taký už nebude. Napriek v&nbsp;tom čase vysokému veku bol veľmi čulý, dobrosrdečný, prívetivý. Zaujímal sa o&nbsp;všetko, čo súviselo s&nbsp;prekážkovými dostihmi - koľko máme koní, koľko dostihov organizujeme… Tvrdil, že krajina, ktorá usporadúva dostihy, musí byť na&nbsp;tom dobre s&nbsp;kultúrou. On totiž dostihy považoval za&nbsp;znak kultúrnosti národa.“

Keď mu v&nbsp;roku 2000 zomrela manželka, s&nbsp;ktorou prežil v&nbsp;harmónii 53 rokov, oznámil, že vydaním tridsiateho deviateho titulu končí s&nbsp;písaním. To znovu podnietilo úvahy, či všetky tie knihy zaňho nepísala ona.

Spoluprácou s ňou sa však ni­kdy netajil. „Boli sme zohratý tím, bola mojou spolupracovníčkou, korektorkou aj kritičkou,“ zdôrazňoval. Pomáhala mu s poznávaním nového prostredia, zhromažďovala preňho podklady. On však bol ten, kto vymyslel príbeh, určil charakter postáv, pričom využíval svoje bohaté jazdecké skúsenosti. Jeho hrdina bol človek, ktorý dokázal trpieť, veľa zniesol a&nbsp;hlavne - nikdy sa nevzdal. Akoby chcel autor naznačiť, čo považoval vo svojom živote za&nbsp;najdôležitejšie.

Po&nbsp;niekoľkoročnej prestávke predsa len priniesol na&nbsp;trh ešte jeden titul a&nbsp;potom dokonca ďalšie štyri, ale už v&nbsp;spoluautorstve so synom Felixom. Meno Dick Francis tak figuruje pri 44 tituloch, ktoré boli preložené do&nbsp;35 jazykov na&nbsp;celom svete. Po&nbsp;jeho smrti 14. februára 2010 pokračuje v&nbsp;tradícii písania dostihových detektívok Felix.

Záhada menom Dick Francis: Gramatika nebola jeho silnou stránkou, písala detektívky manželka?

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Záhada menom Dick Francis: Gramatika nebola jeho silnou stránkou, písala detektívky manželka?

Súvisiace články

Potomkov prvého víťaza Veľkej pardubickej zo slovenskej stajne predávali za devízy do Nemecka

Tomu sa hovorí irónia osudu: Domorodci zjedli moreplavca Cooka, lebo ho považovali za boha!

Strastiplný život aj vymyslené historky: Moravský dobrodruh bol predlohou pre Járu Cimrmana

Smoliar: Keď George Orwell konečne zarobil peniaze, bolo mu to nanič

Záhada menom Garbo: "Som nesmierne hrdá, že som sa stala otcom," písala legendárna herečka

Prvá sexbomba: Inšpirovala sa ňou Marilyn Monroe, ako 26-ročná doplatila na lacný alkohol

Najväčšia láska v Hollywoode: Katharine Hepburnovú skrotil geniálny pijan

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás