Láska? V panovníckych či šľachtických rodinách zriedkavo zohrávala rozhodujúcu úlohu. Svadbou sa spájali rody a majetky. A často sa dohadovali medzi rodičmi už v detských rokoch adeptov. Neraz aj pred ich narodením. Jedna z výnimiek bola nádejná rakúsko-uhorská kráľovná a cisárovná Mária Terézia a vojvoda František Lotrinský. Princezná si ho vybrala sama a z veľkej lásky.

 

Iskra preskočila

Aj Mária Terézia sa stala objektom predsvadobných dohadzovačiek. Keďže jej otec Karol III. sa dlho nemohol dočkať žiadneho potomka (päť rokov) a potom pribudli dve dcéry, kráľ sa rozhodol zabezpečiť trón aj pre niektorú z nich. Po troch rokoch sa síce narodil syn Leopold, ale ten o pol roka umrel.

Mária Terézia, nádejná vládkyňa a teda žiadaná nevesta, sa veľmi rýchlo stala predmetom predsvadobných špekulácií. O jej ruku sa uchádzali mnohí európski princovia. Historik Ivan Mrva ich vo svojej monografii vymenúva: „O manželskom zväzku pre svojich najstarších synov uvažovali aj obe sesternice, dcéry Jozefa I. - Mária Jozefa Saská a Mária Amália Bavorská -, ale vzhľadom na to, že obaja následníci kniežacích trónov boli oveľa mladší ako Mária Terézia, ich úsilie bolo márne.“Španielska kráľovná Izabela prejavila záujem o Máriu Teréziu pre svojho syna Carlosa.

No mladá princezná zahorela láskou k švárnemu princovi Františkovi Jozefovi z neveľkého Lotrinska. Princ sa ešte predtým zapáčil aj cisárovi Karolovi III. a pozval ho na cisársky dvor do Viedne. Františkov otec Leopold Lotrinský sa potešil, lebo dúfal, že syn si v spoločnosti Márie Terézie zlepší vyhliadky na ruku princeznej. Bola to predsa nevesta so skvelou budúcnosťou. A Mária Terézia sa do neho zamilovala.

VEĽKÁ RODINA POKOPE Na obraze z roku 1755.
VEĽKÁ RODINA POKOPE Na obraze z roku 1755.
Zdroj: WIKIPÉDIA

Veselá svadba

Ona mala devätnásť, on dvadsaťsedem a sobášili sa 12. februára 1736 vo Viedni. Bola to svadba storočia. Nevesta bola vyparádená v krásnych bielych šatách so závojom a s dlhou vlečkou, ženích v obleku vyšívanom striebrom, mal krásny plášť, módne pančuchy, na hlave parádny klobúk. A obaja boli krásavci. Viedeň bola hore nohami. Takú udalosť si nemohli nechať ujsť. Snúbencov sobášil v Kostole augustiniánov pápežský nuncius. Snúbenci si pred oltárom sľubovali vernosť.
Veselica sa konala v Hofburgu, hlavnom kráľovskom a cisárskom sídle, a trvala tri dni. Skončila sa maškarným plesom. Na ďalší deň bola Popolcová streda a to bol koniec radovánkam. Ivan Mrva vo svojej monografii píše: „Sobáš pozorne sledovali diplomati mnohých panovníckych rodov a vo svojich správach takmer všetci tvrdili, že Mária Terézia a Štefan Lotrinský sú najkrajším párom Európy.“

No sviatočné dni ešte pokračovali. Mladomanželia sa na svadobnú cestu vybrali neďaleko, do pútnického Mariazellu. Tam Mária Terézia už od detstva rada chodievala. O necelý rok porodila dcéru. O vyše roka ďalšiu dcéru. To nič, že sú to dcéry. Veď im starý otec Karol III. pragmatickou sankciou zabezpečil nárok na trón. No trápilo to starého otca, ktorý ešte stále dúfal, že Mária Terézia porodí mužského následníka trónu. Ešte aj ďalší potomok bol dievča.

JastrabI sa zlietajú

Karol III. sa nedočkal mužského potomka. Umrel v októbri 1740 pomerne mladý, päťdesiatpäťročný. Zanechal ríšu v dosť úbohom stave. Zaplietol sa do niekoľkých vojen, ktoré vyčerpávali krajinu, a ako panovník bol nerozhodný. Za jeho vlády v nej bujnela byrokracia. Po jeho smrti sa moc v rozsiahlej ríši ocitla v rukách mladej, dvadsaťtriročnej panovníčky. To bola lákavá príležitosť pre bojovných susedov. Najvýbojnejší bol pruský kráľ Fridrich II. Zaútočil už v apríli 1741. Robil si chuť na Sliezsko.

Proti útočníkovi, ktorý rýchlo postupoval, vyslala Mária Terézia vojská pod vedením generála Wilhelma Neipperga. Nie pod vedením Františka Štefana? Nie! Už na jar 1737 ho Karol III. poveril vedením vojsk vo vojne proti sultánovi. Neuspel. Historik Ivan Mrva píše, že „jeho vojnové skúsenosti i poznatky sa rovnali nule“. Ešte raz sa pokúšal o bojové šťastie, ale choroba a neúspechy ho prinútili vzdať sa velenia. Ale aj Neipperg utrpel porážku. Draví susedia sa hotovali rozdrviť monarchiu.

V zložitej situácii rázne a diplomaticky konala mladá cisárovná. V júni 1741 ju v Bratislave korunovali za uhorskú kráľovnú. Vtedy predstúpila pred poslancov aj s polročným synom Jozefom na rukách a prosila o pomoc pri záchrane ríše. Syn sa rozplakal a poslancov to dojalo. Vyskakovali zo svojich miest s vytasenými šabľami a volali: „Život a krv, zomrieme za našu kráľovnú Máriu Teréziu.“ V krátkom čase sa im podarilo zhromaždiť početné vojsko.

Podľa niektorých chýrov kráľovná pri svojom dojímavom prejave poštípala syna a ten sa rozplakal, čím obmäkčil srdcia poslancov. František Štefan sa dostával na vedľajšiu koľaj.

Podnikavý

Františkovi Lotrinskému sa na bojovom poli nedarilo, nebol veľmi prospešný ani pri vládnutí. Kolovali o ňom nie veľmi priaznivé chýry. Pruský vyslanec oznamoval do Berlína: „František Štefan je v práci nestály a nedokáže sa dlhšie zaoberať žiadnym problémom, prácu doslova nenávidí a o štátnické záležitosti sa vôbec nestará.“

FRANTIŠEK ŠTEFAN SA NERÁD PARÁDIL Ale maliarovi zapózoval.
FRANTIŠEK ŠTEFAN SA NERÁD PARÁDIL Ale maliarovi zapózoval.
Zdroj: WIKIPÉDIA

Zato prejavil obchodného ducha. Už osem mesiacov po svadbe s Máriou Teréziou kúpil značnú časť územia na západnom Slovensku, Holíč a Šaštín, a zaviedol tam prosperujúce hospodárstvo. Obchodný talent prejavil aj v iných oblastiach. Zakladal manufaktúry, bol organizátorom priemyslu a obchodu, skupoval pozemky, zásoboval armádu vojenským materiálom a uniformami. Podľa niektorých chýrov aj armádu Fridricha II.

Vynášalo mu to natoľko, že poskytoval peniaze i Márii Terézii, a to vraj za vysoké úroky. Ale jeho záujmy boli širšie. Venoval sa prírodným vedám, chémii, numizmatike, zbieral minerály, umelecké predmety... Ale trofeje zbieral aj na inom poli. Keďže bol vysoký a fešný, bol predmetom záujmu mnohých dám. A on nevedel odolať. Rád chodil do divadla a svoju pozornosť obzvlášť venoval tanečniciam, organizoval plesy. Pruský vyslanec vo Viedni písal svojmu kráľovi, že „cisár občas v tajnosti udržiava ‚galantné‘ vzťahy. Ale žiarlivosť cisárovnej ho vždy prinúti s nimi skoncovať“.Historik Ivan Mrva vo svojej monografii píše: „Napriek tomu boli niektoré vzťahy k iným ženám dlhodobé a údajne splodil aj nemanželské deti.“

Úkryt pre milenku

Životopisy Márie Terézie a Františka Štefana zväčša uvádzajú, že ich manželstvo bolo šťastné. Historik Patrik Kunec v rozsiahlej štúdii uverejnenej v roku 20l6 v Historickej revue zhrňuje: „Podľa zachovaných listov je isté, že manželia sa mali úprimne radi a najmä prvé roky ich manželstva boli naplnené šťastím, láskou a vzájomnou úctou.“ No milovaný František mal veľa mileniek. Mohlo to teda byť manželstvo prekypujúce šťastím?

František osobitnú pozornosť venoval kňažnej Márii Wilhelmine Neippergovej. Bola to dcéra jeho blízkeho priateľa a niekdajšieho učiteľa Wilhelma Neipperga. Stala sa dvornou dámou Márie Terézie. Bola mladučká, bola krásna a volali ju aj „krásna princezná“. František sa do nej tak zaľúbil, že strácal záujem o Máriu Teréziu. Cisárovná odhalila ich vzťah a bolo zle-nedobre. Nasledovalo niekoľko žiarlivých scén, o ktorých sa dozvedela celá Viedeň. Krásavica musela z paláca. Cárovná ju prinútila vydať sa za ovdoveného českého grófa Jana Adama Auesperga.

Zaľúbenci sa nevedeli rozlúčiť od seba. František Štefan kúpil vidiecky dom a tam sa milenci tajne schádzali a užívali si. O Márii Wilhelmine sa zachovalo, že nemala deti. Nezachovalo sa, koľko nemanželských detí mal František. V nedávno premietanom televíznom seriáli o Márii Terézii sa spomína zoznam jeho mileniek. Je dlhý.

Cisárovná robí poriadky

Keď sa Mária Terézia ujala moci, v Uhorsku nebolo oblasti, ktorá by si nebola vyžadovala reformy. Dala vypracovať súpis pôdy a podľa toho vyrubovali dane, zreorganizovala armádu, postarala sa o pravidelný žold a stravovanie vojakov, založila vojenskú akadémiu. Aby napomohla rozvoj obchodu, nariadila budovať a udržiavať cesty. Zreformovala školstvo, zdravotníctvo, súdnictvo... Iba manžela nedokázala „zreformovať“. A rázne sa o to pokúšala.

Večné hádky a poúčanie nepomohli. František sa síce kajal a odprosoval, ale jeho milostné pletky pokračovali. Cisárovná sa zbavovala jeho mileniek často tak, že im našla ženícha a odpratala ich z Viedne. V tom období šarapatil syfilis a kvapavka, neboli na ne lieky, a tak Mária Terézia v obavách, aby muž nedoniesol nákazu do manželskej postele, zriadila štátnu políciu. Tá mala dozerať na dodržiavanie mravnosti. Ženu pristihnutú pri prostitúcii verejne zbičovali a ostrihali dohola. Niekedy im hrozil trest smrti alebo nútené práce.

František Štefan umrel náh­le 18. augusta 1765 na srdcovú mŕtvicu. Stalo sa tak v Innsbrucku na svadbe syna Petra Leopolda. Umrel 57-ročný. Cisárovná sa zahalila do smútku a v čiernom zostala až do svojej smrti v roku 1780. Venovala sa ríši a deťom, ktorých síce splodili dovedna šestnásť, ale prežilo len deväť. Mohla nimi zásobovať všetky európske panovnícke rody. Lásku pritom nebrala veľmi do úvahy.

FOTO Márie Terézie a jej milého, plus snímky z natáčania veľkolepej ságy o nej, v GALÉRII >>