Nacistický vodca tretej ríše údajne mal počas armádnej služby v&nbsp;prvej svetovej vojne aféru s&nbsp;Francúzkou Charlotte Lob­joieovou. Výsledkom vzťahu bol vraj syn Jean-Marie. Osudové stretnutie sa údajne odohralo v&nbsp;júni 1917.

Charlotte pracovala na poliach malého mesta Fournes-en-Weppes, západne od francúzskeho Lille, s&nbsp;ďalšími ženami, keď si všimli atraktívneho nemeckého vojaka stojaceho oproti na ulici. Vojak niečo maľoval do svojho skicára a&nbsp;vyvolal rozruch medzi mladými devami. Charlotte sa rozhodla k&nbsp;nemu priblížiť. Okúzlil ju, hoci nehovorili rovnakým jazykom. Krátky romantický vzťah utužovali častými prechádzkami vidieckou krajinou a&nbsp;v&nbsp;noci popíjali. Neskôr spomínala, že mladík bol povahovo výbušný a&nbsp;často krikom po nemecky poukazoval na veci, ktoré ho hnevali. Nakoniec sa krátky vzťah skončil, keď sa Nemec musel vrátiť späť do zákopov v&nbsp;Seboncourte.

Ani nie dlho po tom, čo sa rozišli, Charlotte zistila, že je tehotná. Nebolo to nič nezvyčajné, keďže veľa detí v&nbsp;severnom Francúzsku bolo výsledkom krátkych vzťahov miestnych žien a&nbsp;nemeckých vojakov na dovolenke. Dievča sa hanbilo, že zostalo tehotné mimo manželstva. Keď sa dieťa narodilo, dala mu meno Jean-Marie a&nbsp;nakoniec ho dala do adopcie. Nikdy nehovorila o&nbsp;otcovi dieťaťa, iba priznala, že to bol nepriateľský vojak. 

Teda až do svojich posledných chvíľ. Krátko pred smrťou prezradila, kto bol skutočným otcom jej syna: vraj to bol mladý, nenápadný nemecký vojak menom Adolf Hitler. Počas druhej svetovej vojny Jean-Marie Loret bojoval paradoxne proti Hitlerovým jednotkám, bránil Maginotovu líniu pred nacistickou inváziou. Dokonca sa pripojil k&nbsp;podzemnému francúzskemu odboju a&nbsp;dostal krycie meno Clement.

Prenasledovaný správami o&nbsp;totožnosti svojho otca sa Jean-Marie rozhodol preskúmať milostnú aféru svojej matky. Bol odhodlaný nájsť dôkaz, či bol alebo nebol synom nacistického diktátora. Začiatkom 50. rokov si dokonca najal vedcov, aby zistili, či majú rovnakú krvnú skupinu, a&nbsp;grafológov, aby sa mohla zistiť prípadná podobnosť v&nbsp;rukopise. Čo sa týka Hitlera, dôkazov o&nbsp;možnom potomkovi bolo ešte menej. Nikdy sa nezmienil, že vie o&nbsp;existencii Jeana-Marieho a&nbsp;pri mnohých príležitostiach popieral, že by niekedy splodil dieťa.

Napriek tomu fámy neustávali. Hlavne po druhej svetovej vojne sa ľudia obávali, že prípadný syn vodcu nacistov by mohol ísť v&nbsp;otcových šľapajach. U&nbsp;ďalších zase panovalo presvedčenie, že dieťa žilo v&nbsp;tajnom úkryte a&nbsp;že ho skrýval sám führer. Hitlerov komorník Heinz Linge dokonca pri bližšie neuvedenej príležitosti údajne tvrdil, ako počul diktátora hovoriť, že má dieťa. Túto správu, podobne ako ostatné tohto druhu nezávislé zdroje nepotvrdili. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/zaletnik-hitler-splodil-nacisticky-diktator-syna-s-ruzolicou-francuzskou-sedliackou" target="_blank">FOTO údajnej matky Hitlerovho dieťaťa v GALÉRII</a>

Napriek mnohým pochybnostiam Jean-Marie Loret pred svojou smrťou v&nbsp;roku 1985 napísal autobiografiu s&nbsp;titulom Meno tvojho otca bolo Hitler. V&nbsp;knihe opisuje, ako zisťoval identitu svojho údajného otca. Dokonca tvrdí, že Hitler o&nbsp;ňom vedel a&nbsp;pokúšal sa zničiť stopy o&nbsp;jeho existencii. Loret veľa konkrétnych dôkazov nepredložil – zistil, že on a&nbsp;Hitler majú rovnakú krvnú skupinu, podobné písmo a&nbsp;dosť sa na seba ponášajú.

Až do smrti Jeana-Marieho Loreta, ktorý pracoval na železnici a&nbsp;mal najmenej deväť detí, sa neobjavili ďalšie dôkazy o&nbsp;jeho pôvode. Na povrch vyšli až neskôr. Oficiálny nemecký vojenský dokument odhalil, že počas okupácie Francúzska dostávala Char­lotte Lobjoie od nemeckých vojakov obálky s&nbsp;hotovosťou. Tieto peniaze by mohli naznačovať, že führer udržiaval kontakt so Charlotte po tom, čo ju opustil. Okrem toho sa v&nbsp;jej dome na povale našli maľby podpísané Hitlerom. V&nbsp;Nemecku tiež našli Hitlerov obraz, ktorý pripomínal Charlotte, hoci je neisté, či zobrazuje ju samotnú. Keď sa objavili nové dôkazy, došlo k&nbsp;opätovnému vydaniu spomínanej Loretovej knihy. Tým sa však pátranie rodiny po príbuzenskom vzťahu Francúza a&nbsp;vodcu nacistov skončilo. Deti Jeana-Marieho Loreta sa totiž vzdali snahy zisťovať ďalšie detaily v&nbsp;prípade. Pričom ak by našli dôkaz o&nbsp;príbuznosti s&nbsp;nemeckým vodcom, boli by podľa viacerých právnikov oprávnené dostávať honoráre z&nbsp;Hitlerovej knihy Mein Kampf.

Rozhodnutie nehrabať sa v&nbsp;minulosti zrejme bolo správne. V&nbsp;roku 2008 totiž belgický novinár Jean-Paul Murders podľa všetkého priniesol nezvratný dôkaz, že führer počas prvej svetovej vojny vo Francúzsku potomka nesplodil. Investigatívny reportér cestoval do Nemecka, Rakúska, Francúzska a&nbsp;Spojených štátov zobrať vzorky DNA posledným žijúcim príbuzným Adolfa Hitlera. Získal takisto DNA z&nbsp;poštových známok poslaných Jeanom-Mariem Loretom. Porovnanie vzoriek vylúčilo príbuzenské spojenie medzi Francúzom a&nbsp;nacistickým diktátorom.

Zatiaľ čo existencia Hitlerových detí je skôr špekulatívna otázka, jeho príbuzní dodnes žijú v&nbsp;Rakúsku a&nbsp;v&nbsp;Spojených štátoch amerických. Najznámejšia je vetva, ktorá pochádza od führerovho nevlastného brata z&nbsp;otcovej strany Aloisa juniora. Ten sa zaľúbil do mladej ženy z&nbsp;Dublinu, ale opustil ju, keď sa im narodil syn. Volal sa William Patrick Hitler. Chlapec síce nemal blízky vzťah k&nbsp;rodine svojho otca, napriek tomu niekedy trávil čas so strýkom Adolfom. Diktátor o&nbsp;ňom hovoril ako o&nbsp;„mojom odpornom synovcovi“. William emigroval do USA, kde pred vojnou poskytoval rozhovory o&nbsp;svojom neslávne známom príbuznom. Keď ho americká armáda odmietla pre jeho meno, napísal priamo prezidentovi Franklinovi D. Rooseveltovi. Vtedajší šéf Bieleho domu mu v&nbsp;roku 1944 povolil vstúpiť do námorníctva USA, najprv však musel prejsť previerkou FBI. William stihol bojovať proti svojmu strýkovi v&nbsp;druhej svetovej vojne, a&nbsp;keď sa konflikt skončil, oženil sa, zmenil si meno na Stuart-Houston a usadil sa v&nbsp;Amerike. Zomrel v&nbsp;roku 1987, zanechajúc po sebe troch synov. Bratia Stuart-Houstonovci, Hitlerovi prasynovci, sa stotožnili s&nbsp;americkým spôsobom života a&nbsp;úplne odmietli temnú minulosť svojej rodiny.

Aj príbuzní v&nbsp;Rakúsku sa dištancovali od diktátora. Jeden z&nbsp;nich Peter Raubal povedal: „Áno, viem celý príbeh o&nbsp;Hitlerovom dedičstve. Ale nechcem mať s&nbsp;ním čokoľvek spoločné. Nebudem s&nbsp;tým nič robiť. Chcem byť iba sám.“ Dokonca sa rozhodol nemať deti. Text: Peter Sobčák

Historici sa zhodujú, že Hitler so svojou partnerkou Evou Braunovou nemal deti. „Nikdy sa nechce oženiť,“ napísal o&nbsp;ňom jeho kamarát Rudolf Hess a&nbsp;upresnil, že „dokonca sa vyhýba akýmkoľvek vážnym vzťahom so ženou“. Ako dodal, nechcel, aby citové záležitosti ovplyvňovali jeho politické úsudky.
Mimochodom, tesne pred smrťou v&nbsp;podzemnom bunkri si führer predsa len Braunovú zobral.

Záletník Hitler: Splodil nacistický diktátor syna s ružolícou francúzskou sedliačkou?

Výber pre vás

Záletník Hitler: Splodil nacistický diktátor syna s ružolícou francúzskou sedliačkou?

Súvisiace články

Šialený básnik: Literárny génius obdivoval Hitlera, pred trestom smrti ho zachránila jediná vec

Chamtivý špión: Za peniaze či šperky odovzdával vyše roka množstvo tajných materiálov CIA

Medvedí snežný muž: Reinhold Messner roky hľadal yetiho, nakoniec dospel k svojskému záveru

Výber pre vás