Valentín Balaša uzrel svetlo sveta v&nbsp;komnate Zvolenského hradu pred 470 rokmi, 20. októbra 1554. Bolo to v&nbsp;období tlaku osmanských hôrd na stredné Slovensko a&nbsp;predovšetkým na bohaté banské mestá. Centrom obrany bol práve Zvolen, kde sídlil kapitán uhorských vojsk Ján Balaša, Valentínov otec. Horúcu, dobrodružnú krv zdedil nielen po ňom, ale i&nbsp;po príbuzných z&nbsp;matkinej strany, cez ktorú boli Balašovci spojení s&nbsp;hrdinským obrancom Jágra, turkobijcom Štefanom Dobóom, so sedmohradskými Bočkajovcami alebo s&nbsp;úspešnou rodinou Perényiovcov.

Na miesto jeho narodenia upozorňuje pamätná tabuľa pri vstupe do Zvolenského hradu. Je smutné, že pri nej nájdeme väčšinou iba kytice alebo vence s&nbsp;maďarskou trikolórou, keďže Maďari ho vnímajú ako svojho básnika pod menom Balassi Bálint. Slovenské kvety chýbajú a, žiaľ, aj pre väčšinu samotných Zvolenčanov je ich rodák Valentín Balaša neznámy. Jeho meno nenájdeme napríklad ani v&nbsp;Slovníku slovenských spisovateľov, ktorý vyšiel v&nbsp;roku 1999. Niektoré zdroje uvádzajú ako jeho rodisko hrad Modrý Kameň. Ide o&nbsp;zámenu s&nbsp;jeho menovcom, ktorý sa narodil v&nbsp;roku 1626,&nbsp;a&nbsp;okrem toho, že takisto bojoval proti Turkom, napríklad velil obrane rodného hradu i&nbsp;Krupiny, aj on mal básnický talent.

História vzostupu šľachtickej rodiny Balašovcov siaha do 13. storočia, keď získala majetky v&nbsp;údolí Ipľa výmenou za liptovské dediny Iľanovo a&nbsp;Paludzu. V&nbsp;priebehu dvoch generácií sa do ich rúk dostalo panstvo Modrý Kameň a&nbsp;v&nbsp;druhej polovici 16. storočia, teda v&nbsp;čase Valentína Balašu, im patril aj Liptovský Hrádok, ktorý Balašovci získali v&nbsp;roku 1554.

Valentín prežíval detstvo na Zvolenskom hrade i&nbsp;v&nbsp;Liptovskom Hrádku. Hoci vraj bol nezbedným chlapcom, učitelia mu dokázali vštepiť kvalitné vedomosti. Rok ho učil evanjelický kňaz a&nbsp;uznávaný vychovávateľ Peter Bornemisa a&nbsp;je pravdepodobné, že to bol práve on, kto v&nbsp;ňom objavil básnické vlohy a&nbsp;zveľadil ich. Valentín údajne ovládal až osem alebo deväť jazykov, medzi ktoré patrila aj slovenčina, keďže vyrastal v&nbsp;slovenskom prostredí. Poslali ho študovať na prestížne školy do Nemecka a&nbsp;Talianska. Zaujímala ho najmä literatúra. Cestu za vzdelaním mu však zatarasilo falošné obvinenie, ktoré voči jeho otcovi vzniesli na jeseň 1569. Pred väzením utiekol Ján Balaša do Poľska, kde žil na hrade Kamienec pri Krosne. Spor sa natiahol na tri roky a&nbsp;skončil sa očistením Balašovho mena, o&nbsp;čom svedčí jeho účasť na korunovácii uhorského kráľa Rudolfa v&nbsp;roku 1572. Zúčastnil sa na nej aj 18-ročný Valentín. Spoločnosť pobavil tancom, ktorý sa naučil od liptovských pastierov.

Po návrate dal prednosť vojenskej škole v&nbsp;Jágri. Zúčastnil sa na bojoch proti povstalcom sedmohradského vojvodu Štefana Bátoriho, dostal sa do zajatia, ale získal si Bátoriho náklonnosť. Voľne sa pohyboval na jeho dvore v&nbsp;meste Alba Iulia a&nbsp;neskôr ho vzal so sebou do Krakova, kde Bátorimu 1. mája 1576&nbsp;položili na hlavu poľskú kráľovskú korunu. Po jeho boku sa 17. apríla 1577 zúčastnil na bitke pri Lubieszówskom jazere proti rebelujúcemu Gdansku. V&nbsp;rovnakom roku sa Balaša vrátil do Uhorska, aby sa postaral o&nbsp;hrad v&nbsp;Liptovskom Hrádku, ktorý mu po otcovej smrti v&nbsp;roku 1577 pripadol pri delení rodových majetkov. S&nbsp;bratom Františkom mladším o&nbsp;desať rokov sa postaral o&nbsp;nové opevnenie a&nbsp;celkovú obnovu.

Tajomný je zrod beletristického príbehu Eurialus a&nbsp;Lukrécia. Podľa niektorých literárnych historikov sa pod autorským menom Pataki Anonymous skrýva práve Valentín Balaša, ktorý ho napísal asi v&nbsp;roku 1577 v&nbsp;altánku obklopenom ružami v&nbsp;Sárospataku. Vychádzal pritom z&nbsp;ľúbostnej poviedky Eneu Silvia Piccolominiho, neskoršieho pápeža Pia II. Samozrejme, Valentín Balaša ako pravý muž vzplanul láskou k&nbsp;mnohým dievčatám a&nbsp;ženám, ktorým dvoril ľúbostnými veršami a&nbsp;piesňami vychádzajúcimi z&nbsp;uhorského folklóru, predovšetkým z&nbsp;takzvaných maďarských kvetinových piesní. Okolo roku 1578 sa po dlhom čase opäť stretol s&nbsp;Annou Losonczyovou, ktorú poznal už z&nbsp;detstva. Zamiloval sa do nej. Problémom však bol fakt, že Anna bola vydatá za Krištofa Ungnáda, ktorý velil obrane Jágra. Napísal jej niekoľko básní, a&nbsp;keď cítil, že Anna opätovala jeho city, požiadal o&nbsp;preloženie do Jágra, aby mohol byť v&nbsp;jej blízkosti. Smola. Skôr ako dostal súhlas, Anna musela nasledovať manžela do Chorvátska. Sklamanie liečil vínom, hýrením a&nbsp;nezmyslenými výpadmi svojich jazdcov proti Turkom, pri ktorých boli jeho vojaci voči vlastným občanom neraz horší ako osmanské hordy. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

V&nbsp;roku 1583, keď prišiel slúžiť na rodný Zvolenský hrad, sa dostal do konfliktu s&nbsp;miestnymi i&nbsp;bansko­štiavnickými mešťanmi. Pokúsil sa totiž znásilniť mladú vdovu, ktorá sa vracala z&nbsp;jarmoku. Spory boli súčasťou Balašovho života. Najprv s&nbsp;liptovskou šľachtou, potom so Zvolenom a&nbsp;s&nbsp;Banskou Štiavnicou a&nbsp;napokon i&nbsp;s&nbsp;príbuznými. V&nbsp;archívoch sa našli záznamy o&nbsp;jeho bitkách, násilnostiach i&nbsp;krádeži dobytka. Práve v&nbsp;tom čase sa však k&nbsp;nemu dostal výber poézie, ktorá vyšla v&nbsp;Paríži v&nbsp;roku 1582. Vrátil sa k&nbsp;veršovaniu, na ktorom si tak zakladal, že sám seba nazýval „vynálezcom poézie“. Ako perličku môžeme spomenúť, že podľa vzoru otca Valentín Balaša písal listy alebo aspoň ich časť šifrovane, kryptograficky. Tento spôsob písania sa objavuje aj v&nbsp;niektorých jeho básňach. Sárospatak sa zapísal do života Valentína Balašu aj v&nbsp;roku 1584, keď sa zamiloval do sesternice Kristíny Dobó­ovej. Počas vianočných sviatkov sa s&nbsp;ňou zosobášil. Nebolo to iba z&nbsp;lásky. Boli za tým i&nbsp;majetky. Ale keďže Sárospatak bol majetkom kráľa, ich medové týždne sa scvrk­li na niekoľko hodín. Takže znova smola. Napriek tomu, že prešiel z&nbsp;kalvínskej viery na katolícku a&nbsp;začal podporovať jezuitov, napriek tomu, že mu porodila syna Jána, cirkevná vrchnosť vyhlásila ich manželstvo za neplatné a&nbsp;označila ho za incest. Celý proces sa natiahol na sedem rokov a&nbsp;nakoniec vysvitlo, že príčinou rozchodu bola manželkina nevera.

Medzitým Anna Losonczyová ovdovela a&nbsp;v&nbsp;novembri 1587 povedala Valentínovi svoje áno. Nebolo to šťastné spolužitie a&nbsp;vyústilo do majetkových sporov. V&nbsp;čase mieru skúšal obchodovať s&nbsp;vínom v&nbsp;Sedmohradsku a&nbsp;Krakove. Keď sa opäť rozhorela vojna s&nbsp;Osmanmi, obliekol si dôstojnícku uniformu a&nbsp;so svojimi päťdesiatimi jazdcami slúžil v&nbsp;pevnosti Nové Zámky. Dostal sa do konfliktu s&nbsp;veliteľom pevnosti. Dôvod? Ako inak – veliteľova pekná žena.

Do tohto obdobia spadá aktívne básnenie Valentína Balašu. Vyniká v&nbsp;ňom autobiografická lyrika. V&nbsp;nej hrá hlavnú úlohu Anna Losonczyová, ktorá sa pod menom Júlia mení z&nbsp;obyčajnej ženy na bohyňu. Práve v&nbsp;týchto veršoch sa prejavila básnikova originalita, ktorá vošla do literárnej terminológie ako Balašova strofa. Pozoruhodných je aj päť monostrofických básní, ktorých rukopis sa zachoval v&nbsp;kaštieli Batthyányovcov v&nbsp;Körmende a&nbsp;ktoré venoval tajomnej Fulvii. Na začiatku takzvanej pätnásťročnej vojny na jeseň 1593&nbsp;sa v&nbsp;radoch vojska Mikuláša Pálfiho podieľal na opätovnom získaní hradov Divín a&nbsp;Modrý Kameň. Viedol ho k&nbsp;tomu zrejmý dôvod – išlo o&nbsp;rodové majetky Balašovcov. Boj proti Turkom sa mu však stal osudným. Pri pokuse získať Ostrihom sa cisárskym delostrelcom podarilo prelomiť opevnenie. Medzi odvážnych bojovníkov, ktorých úlohou bolo prebiť sa touto dierou v&nbsp;hradbách, sa prihlásil aj Valentín Balaša. Turci ich privítali pekelnou paľbou. Guľky alebo delová guľa zasiahli odvážneho Valentína a&nbsp;prestrelili mu obe nohy. Hoci sa ho liečitelia snažili zachrániť, 30. mája 1594&nbsp;ako 40-ročný skonal na otravu krvi. Jeho telesné pozostatky uložili vedľa rodičov do hrobky v&nbsp;kostole v&nbsp;Hybiach.

Balašov kódex našli až v&nbsp;roku 1874

Valentín Balaša veršoval nielen po maďarsky, ale aj po turecky a&nbsp;po slovensky. Turečtinu sa naučil už ako chlapec od zajatcov na Zvolenskom hrade. Pokúšal sa i&nbsp;o&nbsp;dramatickú tvorbu. Príkladom je Krásna maďarská komédia. V&nbsp;jeho básňach sa prejavuje sebavedomie typické pre rozkvitajúcu renesanciu a&nbsp;pri detailnejšom pohľade sa dá rozpoznať vplyv Francesca Petrarcu. Zrejme práve on bol Balašovým vzorom. Predovšetkým ho cítiť v&nbsp;básňach pre Annu Losonczyovú, ktoré niektorí literárni historici nepokladajú za Balašovu vlastnú tvorbu, ale za preklady spomenutého talianskeho básnika. Balašu vnímame predovšetkým ako básnika oslavujúceho lásku, ale v&nbsp;čase, keď prežíval kritické obdobie, písal aj verše náboženského charakteru, hoci aj v&nbsp;nich vníma Boha renesančnými očami. Ani jedno Balašovo dielo nevyšlo za jeho života v&nbsp;tlačenej forme. Všetky sa zachovali iba v&nbsp;rukopisoch, prípadne v&nbsp;ich kópiách. Text: Jozef Sliacky

O tom, že básnil aj po slovensky, sme sa dozvedeli až v&nbsp;roku 1949. Dosvedčil to nález v&nbsp;archívoch viedenskej národnej knižnice. Ide o&nbsp;Pieseň v&nbsp;mene peknej ženy – najstaršiu známu ľúbostnú báseň v&nbsp;slovenskej reči. Podobne ako ďalšie Balašove básne má neskororenesančný ráz a&nbsp;nechýba jej erotický nádych, ktorý je pre Balašovu tvorbu typickou črtou. „Tak ťažko mi je v&nbsp;cudzej krajine, cítim sa jak žobrák. V&nbsp;srdci sa mi vzňal smútok, bôl a&nbsp;žiaľ, nemám sa kam pobrať. Keď si spomeniem na tú rodnú zem, na milého lásku, s&nbsp;ktorou žila som v&nbsp;svete prekrásnom – roním slzu ťažkú,“ okrem iného píše básnik.
Hoci sa objavujú názory, že niektoré básne prisudzované Balašovi vyšli v&nbsp;skutočnosti spod pera jeho nasledovníka Jána Rimaia, rodáka z&nbsp;Dolnej Strehovej, v&nbsp;každom prípade tieto diela svedčia o&nbsp;vysokej úrovni slovenského veršovníctva v&nbsp;16. storočí.

Záletný básnik Balaša: Zvolenského rodáka Maďari oslavujú, Slováci nepoznajú

Výber pre vás

Záletný básnik Balaša: Zvolenského rodáka Maďari oslavujú, Slováci nepoznajú

Súvisiace články

Hrôza v Košiciach: Veliteľ Rákociho pešiakov dal mŕtve telá kňazov hodiť dole hlavou do stoky

Priekopník: Slovák Alojz Sokol štúdium medicíny nezvládol, zato na prvej olympiáde zažiaril

Johnny Weissmüller zarobil ako Tarzan majland. Počas piatich manželstiev ho prehajdákal

Výber pre vás